Pozitívne tiež môžeme hodnotiť prístup k hre u väčšiny mužstiev 6. ligy. Z popredných mužstiev prehrali iba Baníci z Drnavy, ktorí sa nechali dobehnúť v Honciach. Podčiarknuť je tiež potrebné slušnú hru súperov, keď rozhodcovia nemusli ukázať ani jednu červenú kartu. Strelecky to šlo najmä hráčovi Vyšnej Slanej Adamovi Gallovi, ktorý si v zápase v Hrhove vystrieľal pozíciu najlepšieho strelca súťaže. A tak sa na piedestál dostal práve tento mladý hráč, ktorý si drží po celú sezónu dobrú mušku. Dorastenci IV. ligy ukončili v sobotu 27. októbra 2018 odloženým stretutím 6. kola tohtoročnú jesennú sezónu. Po prvýkrát na jeseň sa dostali na 1. miesto v tabuľke dorastenci Baníka Rožňavské Bystré, ktorí na svojom ihrisku zvíťazili nad rovesníkmi z Dobšinej tesne 1:0.
D O S P E L Í
IV. LIGA JUH 15. KOLO
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Sobrance - Topoľany 2:0, Rudňany - Geča 2:0, Strážske - Pavlovce n/U 2:4, Kechnec - Sokoľany 4:1, Petrovce n/L - Medzev 1:8. |
TABUĽKA IV. LIGY JUH PO 15. KOLE:
|
VI. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 13. KOLO
|
TABUĽKA VI. LIGY PO 13. KOLE
|
|
VII. LIGA ObFZ ROŽŇAVA 9. KOLO
|
Sokol Pača - Baník Rakovnica 6:3 (2:2). G: Ľ. Lukáč 3, M. Tóth, T. Sentandráši, R. Bubenčík - F. Čapó 2, L. Gábor. ŽK: R. Bubenčík - L. Fabian, M. Bodor. R: J. Gyenes. Div.: 60. PAČA: Ľ. Gajdoš (c) - J. Liška, J. Bocko, M. Tóth, R. Dlugoš, R. Orbán (22´ T. Sentandráši), R. Bubenčík, Ľ. Lukáč, I. Demján, M. Lopata, G. Ongyik. RAKOVNICA: M. Šály - L. Fabian (c ), P. Brdár, I. Čižmár, L. Gábor, O. Vavrek, V. Vávra, F. Čapó, M. Štefan, F. Viola, M. Džara (46´ M. Bodor). Mladosť Jovice - Kunová Teplica/Pašková 9:1 (2:0). G: D. Ozank a G. Grecmacher po 4, M. Doboš - L. Dudáš. ŽK: 0 – T. Viola, M. Madlen. R: M. Šimčák. Div.: 50. JOVICE: R. Ulbrik – O. Kočiš, S. Székely, M. Doboš, M. Podracký, R. Mihók, D. Ozank, R. Farkaš, G. Grecmacher (c ), T. Gebe (70´ M. Mihály), Z. Juhász (22´ O. Tokolyi). TEPLICA/PAŠKOVÁ: O. Siman – M. Krištof, P. Katona, T. Viola (c ), M. Madlen, J. Tomi, M. Szepesi-Peprik, D. Viola, E. Ferenc, L. Dudáš, E. Viola. TABUĽKA VII. LIGY PO 9. KOLE:
|
D O R A S T
II. LIGA O UMIESTNENIE SKUPINA A 3. KOLO
|
|
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Košická Nová Ves - Slovan Giraltovce 4:2, Jednota Košice - FK Krásna 4:0. |
III. LIGA K – G 13. KOLO
|
LOKOMOTÍVA Košice B – FK Hrhov 4:5 (1:1). G: T. Fedák 2, Ch. Rerko, M. Kováč - P. Kónya 2, M. Žiga, D. Grulyo, P. Ribár. ŽK: bez kariet. R: V. Kuspán. Div.: 30. Obidve mužstvá sa počas zápasu gólovo striedali vo vedení. Začali však hostia, ktorí viac prejavili túžbu po víťazstve, ktorí to spečatili v 87. minúte víťazným gólom. III. liga K- G po 13. kole:
|
IV. LIGA ObFZ ROŽŇAVA - Dohrávka 6. kola
|
DOBŠINÁ: G. Rusnák (c ) - G. Holmok, M. Gábor, P. Holmok, M. Tokarčík, M. Bubenčík, J. Polanecký (46´ B. Fajdek), L. Polanecký, J. Gábor (60´ D. Čonka), A. Šarišský, P. Sura (70´ D. Gono). Až v poslednom stretnutí jesennej časti súťaže sa rozhodlo na ihrisku v Rožňavskom Bystrom, kto bude cez zimnú prestávku tróniť na dorasteneckom stolci IV. Ligy. Podľa predpokladu sa tým mužstvom stalo Baník Rožňavské Bystré, ktorí nad svojimi najväčšími súpermi z Dobšinej doma zvíťazili iba tesne 1:0. Oceniť treba slušnú hru bez kariet obidvoch mužstiev. |
MG od

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-