Málokto z nás vie, že v uplynulom ročníku spomínanej ligy nastúpilo do hry 375 hráčov. Podrobná štatistika nám prezradila, že nie všetci futbalisti nastúpili za svoje mužstvá rovnako dlhý čas. Spoznali sme však z nich takých hráčov, ktorí sa zapísali do zápisov najviac a ktorí najmenej. Pravda, mnohých poznáme i takých, ktorí boli medzi náhradníkmi, ale nenastúpili za svoje mužstvo počas ročníka ani minútu. Spomeňme však najprv tých, ktorí na svojom konte majú odohraných najviac minút. Dnes už môžeme s istotou povedať, že s najvyšším počtom minút (2340) poznáme týchto hráčov: Peter Búlik, Erik Polyák, Kilian Šoltés (všetci Baník Drnava). Znamená to, že každý v jednom kuse odohral až 26 zápasov, ktoré trvali 90 minut. Peter Búlik (na obr. vpravo) má 34 rokov, navyše je dlhoročným kapitánom mužstva a posledných 9 rokov stále hrá za Baník. O 3 minúty menej (2337) odohral Gabriel Józsa (Baník Drnava), ktorý si zastal v mužstve miesto brankára a prišiel doň počas ročníka. Je to takmer neuveriteľné, že až 4 hráči, ktorí odohrali v 6. lige najviac minút pochádzajú z Baníka Drnava. Ak by sme chceli ešte viac podčiarknuť týchto hráčov, musíme podotknúť, že medzi nimi je aj druhý najlepší strelec uplynulého ročníka (K. Šoltés), ktorý skóroval až 38-krát a zaostal za prvým iba o gól. Zrejme sa aj vedenie klubu na týchto hráčov môže najviac spoľahnúť po každej stránke. Preto ich tak často stavia na jednotlivé zápasy.
Piaty v poradí odohratých minút je Tomáš Handlovič (Tatran Betliar), ktorý si za mužstvo zapísal 2550 odohraných minút, hoci rokmi už nie je najmladší (38).
Spomeňme ešte ďalších aspoň 6 hráčov, ktorí zo svojho voľného času venovali pre mužstvo cenné minúty i skúsenosti. Sú to:
6. Adam Rochl (ŠK Baník Štítnik) odohral 2336 minút a vsietil aj 1 gól.
7. Attila Kerekeš (Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka) má za vlaňajší ročník na konte 2214 minút.
8.-11. Ladislav Varga (OTJ Honce) 2160 minút.
8.-11. Martin Sivók (ŠK Baník Štítnik) 2160 minút.
8.-11. Mário Tokarčík (MFK Dobšiná) 2160 minút.
8.-11. Csaba Koncz (Baník Rožňavské Bystré) 2160 minút.
Na portáli futbalnet sú zaznamenaní aj takí hráči, ktorí odohrali napr. po 6 minút (Dávid Máté a Karol Bakoš), ale dvaja takí, ktorí boli na ihrisku v hre iba po 3 minúty (Tomáš Fabián a Attila Ďurán). Ak si pozriete portál podrobnejšie, zistíte, že medzi hráčmi sú zapísaní aj tí hráči, ktorí neodohrali ani minútu, ale boli zapísaní ako náhradníci, pripravení do hry kedykoľvek nastúpiť.
Spomínaná štatistika je pripravená poskytnúť každému, kto sa o futbal v našom okrese zaujíma také informácie, ktoré o hráčoch i mužstvách všellčo prezrádzajú. I to, kto sa ako na zápas pripravuje, aby v ňom odohral čo najlepšie i najdlhšie. Aby poznal najlepších strelcov nielen svojho mužstva, ale aj iných, čo pomôže vymyslieť na súpera a jeho strelcov dobrú taktiku. Pravda je však aj taká, že ich môžu využívať iba takí, ktorí ich využijú v prospech mužstva, ktoré majú na starosti a vedia, ako s nimi nakladať. A k tomu je potrebná odborná príprava a futbalové skúsenosti. Predpokladám, že aj tie si raz začneme všímať i využívať.
MG od
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-