Málokto z nás vie, že v uplynulom ročníku spomínanej ligy nastúpilo do hry 375 hráčov. Podrobná štatistika nám prezradila, že nie všetci futbalisti nastúpili za svoje mužstvá rovnako dlhý čas. Spoznali sme však z nich takých hráčov, ktorí sa zapísali do zápisov najviac a ktorí najmenej. Pravda, mnohých poznáme i takých, ktorí boli medzi náhradníkmi, ale nenastúpili za svoje mužstvo počas ročníka ani minútu. Spomeňme však najprv tých, ktorí na svojom konte majú odohraných najviac minút. Dnes už môžeme s istotou povedať, že s najvyšším počtom minút (2340) poznáme týchto hráčov: Peter Búlik, Erik Polyák, Kilian Šoltés (všetci Baník Drnava). Znamená to, že každý v jednom kuse odohral až 26 zápasov, ktoré trvali 90 minut. Peter Búlik (na obr. vpravo) má 34 rokov, navyše je dlhoročným kapitánom mužstva a posledných 9 rokov stále hrá za Baník. O 3 minúty menej (2337) odohral Gabriel Józsa (Baník Drnava), ktorý si zastal v mužstve miesto brankára a prišiel doň počas ročníka. Je to takmer neuveriteľné, že až 4 hráči, ktorí odohrali v 6. lige najviac minút pochádzajú z Baníka Drnava. Ak by sme chceli ešte viac podčiarknuť týchto hráčov, musíme podotknúť, že medzi nimi je aj druhý najlepší strelec uplynulého ročníka (K. Šoltés), ktorý skóroval až 38-krát a zaostal za prvým iba o gól. Zrejme sa aj vedenie klubu na týchto hráčov môže najviac spoľahnúť po každej stránke. Preto ich tak často stavia na jednotlivé zápasy.
Piaty v poradí odohratých minút je Tomáš Handlovič (Tatran Betliar), ktorý si za mužstvo zapísal 2550 odohraných minút, hoci rokmi už nie je najmladší (38).
Spomeňme ešte ďalších aspoň 6 hráčov, ktorí zo svojho voľného času venovali pre mužstvo cenné minúty i skúsenosti. Sú to:
6. Adam Rochl (ŠK Baník Štítnik) odohral 2336 minút a vsietil aj 1 gól.
7. Attila Kerekeš (Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka) má za vlaňajší ročník na konte 2214 minút.
8.-11. Ladislav Varga (OTJ Honce) 2160 minút.
8.-11. Martin Sivók (ŠK Baník Štítnik) 2160 minút.
8.-11. Mário Tokarčík (MFK Dobšiná) 2160 minút.
8.-11. Csaba Koncz (Baník Rožňavské Bystré) 2160 minút.
Na portáli futbalnet sú zaznamenaní aj takí hráči, ktorí odohrali napr. po 6 minút (Dávid Máté a Karol Bakoš), ale dvaja takí, ktorí boli na ihrisku v hre iba po 3 minúty (Tomáš Fabián a Attila Ďurán). Ak si pozriete portál podrobnejšie, zistíte, že medzi hráčmi sú zapísaní aj tí hráči, ktorí neodohrali ani minútu, ale boli zapísaní ako náhradníci, pripravení do hry kedykoľvek nastúpiť.
Spomínaná štatistika je pripravená poskytnúť každému, kto sa o futbal v našom okrese zaujíma také informácie, ktoré o hráčoch i mužstvách všellčo prezrádzajú. I to, kto sa ako na zápas pripravuje, aby v ňom odohral čo najlepšie i najdlhšie. Aby poznal najlepších strelcov nielen svojho mužstva, ale aj iných, čo pomôže vymyslieť na súpera a jeho strelcov dobrú taktiku. Pravda je však aj taká, že ich môžu využívať iba takí, ktorí ich využijú v prospech mužstva, ktoré majú na starosti a vedia, ako s nimi nakladať. A k tomu je potrebná odborná príprava a futbalové skúsenosti. Predpokladám, že aj tie si raz začneme všímať i využívať.
MG od
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.