V roku 2009 mohol pôsobiť znovu vo vyššej súťaži, rozhodol sa však ostať v okrese.
Kunova Teplica pôsobila v tejto súťaži viackrát, pričom najúspešnejšiu mala sezónu 1997/1998, kedy sa ako nováčik udržala. V nasledujúcom roku 1999 však vypadla. V ďalšom jej účinkovaní po roku zase vypadla (2001), keď jej nestačil ani zisk 31 bodov.
Gemerská Poloma vyhrala OM v roku 1991, účinkovala v I. B triede K – G aj po reorganizácii v tejto súťaži. Najúspešnejšiu mala sezónu 1997/1998. V ďalších rokoch získavala čoraz menej bodov a v roku 2001 vypadla. Skončila totiž na poslednom mieste. Už sezóna 1999/2000 niečo naznačila, veď obsadila 12. miesto a získala iba 29 bodov. Vtedy to však na záchranu stačilo.
Jablonov nad Turňou postúpil do tejto súťaže v r. 1998 a účinkoval v nej do r. 2003. Veľa hráčov však čerpal z neďalekej Turne n/B. V jeho prípade niečo naznačila jar 2002, keď získal málo bodov, strelil málo gólov, ale aj málo ich inkasoval. Jeseň 2001 mal však výbornú a zachránil sa. Po sezóne odišli z kádra Derján, Fifík, Krompaský, Balta zanechal činnosť. Tieto straty sa ukázali ako rozhodujúce a v ďalšom ročníku vypadol, umiestnil sa na poslednej priečke.
Kružná účinkovala v tejto súťaži jeden rok, pričom v jesennej časti mala ešte šancu na záchranu. Na jar sa káder oslabil, a tak zo súťaže vypadla.
Nižná Slaná postúpila do V. ligy v roku 2001. Káder bol na jeseň doplnený o brankára Lindáka, stopéra Gunára a útočníka Turcsányiho. Z dorastu mal striedavý štart Grančák. Ani to však nestačilo a po jeseni zimovala na predposlednej priečke. Doma dvakrát prehrala s Rudňanmi a Košickou Novou Vsou, naviac dva body stratila po remíze s Helcmanovcami 1:1. Tieto straty nahradila iba remíza v Kluknave 1:1. Preto bol káder pred jarnou časťou doplnený o Mariána Adama a Vlastimila Cangára. Žiaľ, ako kľúčový zápas sa ukázal zápas s Vyšným Opátskym 2:2 a táto strata sa ukázala ako rozhodujúca. Ďalšie domáce zápasy vyhrala, ale zo súperových ihrísk body nedoniesla. Obsadila 11. miesto a získala 30 bodov. Na záchranu to nestačilo, lebo zo 4. ligy – JUH vypadávali aj Šaca a Spišské Vlachy.
Štítnik účinkoval v súťaži jeden rok, skončil predposledný, na záchranu to stačilo. Do karát mu zahralo, že deviate Kráľovce sa zo súťaže odhlásili. V roku 2003 došlo k fúzii Štítnika a Kunovej Teplice. Novovzniknutý klub účinkoval v súťaži do roku 2006, kedy ju vyhral. Problémy so záchranou nemal v žiadnej sezóne.
Plešivec účinkoval v súťaži dvakrát, pričom slabšiu mal druhú sezónu. V prvej sezóne (2004/2005) mal dobrú jesennú časť, ale slabú jarnú časť. Na udržanie mu nestačilo ani 33 bodov (skončil na 12. mieste).
Podobne Dedinky účinkovali v tejto súťaži len raz, pričom jarnú časť mali slabú, a tak vypadli.
Krásnohorské Podhradie účinkovalo v súťaži v rokoch 2003 – 2009 a 2010 – 2011. V roku 2009 mu nestačilo na záchranu ani 32 bodov.
Umiestnenia Krh. Podhradia v tabuľkách 5. ligy – JZ
2003 – 2004 8. miesto 36 bodov
2004 – 2005 4. miesto 40 bodov
2005 – 2006 4. miesto 49 bodov
2006 – 2007 7. miesto 37 bodov
2007 – 2008 3. miesto 37 bodov
2008 – 2009 13. miesto 32 bodov, zostup
2010 – 2011 13. miesto 30 bodov
Gemerská Hôrka účinkovala v súťaži v rokoch 2007 – 2011, pričom nevypadla, hoci obsadila 12. miesto alebo 11. miesto.
Umiestnenia Gem. Hôrky v tabuľkách 5. ligy - JZ
2007 – 2008 9. miesto 35 bodov
2008 – 2009 4. miesto 42 bodov
2009 – 2010 12. miesto 27 bodov
2010 – 2011 11. miesto 32 bodov
Z hľadiska počtu zostupujúcich by sa dalo povedať, že najväčšiu smolu mala Nižná Slaná, lebo len raz zostupovali štyri mužstvá.
Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).