* Slavošovciam sa po skončení súťaže odrátali tri body. |
|
|
|
|
Výsledky
Jesenná časť
Slavošovce – Krh. D. Lúka 0:0
Slavošovce: V. Organ - F. Péntek, E. Skurka, M. Péntek, P. Tomko, M. Slíž, R. Vojtko, E. Varga, I. Eštók, O. Varga, V. Klementis, striedali T. Fecko, V. Gažik, S. Klinko
G. Poloma – Slavošovce 9:0
Slavošovce - Jablonov 6:0, góly: O. Varga 6
Slavošovce: Organ - Slíž, Skurka, Eštók, Brdár, Grančák, Vandrášik, E. Varga, Tomko, Mihálik, O. Varga , striedali Péntek, Karalo
Slavošovce – Betliar 5:1, góly: O. Varga 3, Skurka, Slíž
Slavošovce: Organ - Slíž, M. Péntek, Tomko, Brdár, Grančák, Vandrášik, E. Varga, Gažik, Mihálik, O. Varga, striedali F. Péntek, Karalo
Slavošovce – V. Slaná 0:0
Slavošovce: Organ - Slíž, M. Péntek, Tomko, Brdár, Grančák, Vandrášik, E. Varga, Vojtko, Mihálik, Skurka, striedali F. Péntek, Karalo, Gažík
Slavošovce – Rudná 1:0, gól: O. Varga
Slavošovce: Organ - Slíž, Skurka, Eštók, Brdár, Vandrášik, Vojtko, Grančák, Tomko, Mihálik, O. Varga, striedali E. Varga, Gažik
Lipovník – Slavošovce 10:1 , gól: Oravec
Slavošovce – G. Hôrka 1:1, gól: Skurka
Slavošovce: Organ - Slíž, M. Péntek, Skurka, Brdár, Vandrášik, E. Varga, Tomko, F. Péntek, Vojtko
Dobšiná – Slavošovce 5:0
Kružná – Slavošovce – inzultácia, 3:0 kont.
Brzotín – Slavošovce 3:1 , gól: Oravec
Slavošovce: V. Organ - F. Péntek, E. Skurka, I. Eštók, P. Vojtko, M. Slíž, E. Varga, V. Gažik, P. Tomko, O. Varga, P. Oravec, striedali V. Klementis, M. Ferenc
Slavošovce – Dlhá Ves 4:0, góly: Mihálik 2, Oravec, O. Varga 2
Dedinky – Slavošovce 7:2, góly: O. Varga 2
Slavošovce: Organ - F. Péntek, Skurka, Eštók, Brdár, Slíž, M. Péntek, E. Varga, Gažik, Karalo, O. Varga, striedal Fecko
Vlachovo – Slavošovce 5:2, góly: E. Varga, Mihálik
Krh. Dlhá Lúka – Slavošovce 5:1, gól: O. Varga
Jarná časť
V. Slaná – Slavošovce 2:3, góly: E. Varga 2, Klinko
Slavošovce: Slíž - M. Zdechovan, Eštók, Brdár, Radič, Fecko, E. Varga, Grančák, Klinko, Valentík, Leštach, striedali Tomko, Péntek
Slavošovce – Dedinky 0:1
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, E. Varga, M. Péntek, Vojtko, Grančák, Valentík, striedali Eštók, S. Klinko, Leštach
Rudná – Slavošovce 4:3, góly: Valentík, Skurka, R. Zdechovan
Slavošovce: Organ - Radič, Slíž, Eštók, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Vojtko, Skurka, Valentík, striedali Leštach, M. Zdechovan, R. Zdechovan
G. Hôrka – Slavošovce 2:1, gól: Skurka
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, R. Zdechovan, Slíž, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Valentík, Skurka, Klinko, striedali Radič, Leštach
Slavošovce – Lipovník 2:2, góly: Péntek, R. Zdechovan
Jablonov – Slavošovce 4:1, gól: Grančák
Slavošovce: Slíž M. Zdechovan, Skurka, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Vojtko, Leštach, Péntek, striedali Radič, Eštók, Valentík
Slavošovce – Brzotín 1:2, gól: Vojtko
Slavošovce – Kružná 5:1, góly: Fecko, Grančák, Skurka 3
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, Grančák, E. Varga, Radič, Skurka, S. Klinko, striedal Karalo
Slavošovce – G. Poloma 4:1, góly: Skurka 3, Valentík
Betliar – Slavošovce 5:2, góly: Skurka 2
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Eštók, Skurka, Klinko, striedali Karalo, Radič
Dlhá Ves – Slavošovce 3:0
Slavošovce – Vlachovo 2:2, góly: Mihálik, Valentík
Slavošovce: Organ - Péntek, Slíž, Eštók, Klinko, Fecko, Timár, E. Varga, Mihálik, Valentík, Skurka
Slavošovce – Dobšiná 3:1, góly: Grančák, Skurka, E. Varga
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, D. Grančák, E. Varga, Vojtko, Valentík, Péntek, striedal Skurka
Strelci
15 gólov: O. Varga
5 gólov: E. Varga
3 góly: I. Mihálik, D. Grančák, M. Valentík
2 góly: P. Oravec, R. Zdechovan
1 gól: M. Slíž, P. Vojtko, M. Péntek, T. Fecko, S. Klinko, E. Mihálik
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.