* Slavošovciam sa po skončení súťaže odrátali tri body. |
|
|
|
|
Výsledky
Jesenná časť
Slavošovce – Krh. D. Lúka 0:0
Slavošovce: V. Organ - F. Péntek, E. Skurka, M. Péntek, P. Tomko, M. Slíž, R. Vojtko, E. Varga, I. Eštók, O. Varga, V. Klementis, striedali T. Fecko, V. Gažik, S. Klinko
G. Poloma – Slavošovce 9:0
Slavošovce - Jablonov 6:0, góly: O. Varga 6
Slavošovce: Organ - Slíž, Skurka, Eštók, Brdár, Grančák, Vandrášik, E. Varga, Tomko, Mihálik, O. Varga , striedali Péntek, Karalo
Slavošovce – Betliar 5:1, góly: O. Varga 3, Skurka, Slíž
Slavošovce: Organ - Slíž, M. Péntek, Tomko, Brdár, Grančák, Vandrášik, E. Varga, Gažik, Mihálik, O. Varga, striedali F. Péntek, Karalo
Slavošovce – V. Slaná 0:0
Slavošovce: Organ - Slíž, M. Péntek, Tomko, Brdár, Grančák, Vandrášik, E. Varga, Vojtko, Mihálik, Skurka, striedali F. Péntek, Karalo, Gažík
Slavošovce – Rudná 1:0, gól: O. Varga
Slavošovce: Organ - Slíž, Skurka, Eštók, Brdár, Vandrášik, Vojtko, Grančák, Tomko, Mihálik, O. Varga, striedali E. Varga, Gažik
Lipovník – Slavošovce 10:1 , gól: Oravec
Slavošovce – G. Hôrka 1:1, gól: Skurka
Slavošovce: Organ - Slíž, M. Péntek, Skurka, Brdár, Vandrášik, E. Varga, Tomko, F. Péntek, Vojtko
Dobšiná – Slavošovce 5:0
Kružná – Slavošovce – inzultácia, 3:0 kont.
Brzotín – Slavošovce 3:1 , gól: Oravec
Slavošovce: V. Organ - F. Péntek, E. Skurka, I. Eštók, P. Vojtko, M. Slíž, E. Varga, V. Gažik, P. Tomko, O. Varga, P. Oravec, striedali V. Klementis, M. Ferenc
Slavošovce – Dlhá Ves 4:0, góly: Mihálik 2, Oravec, O. Varga 2
Dedinky – Slavošovce 7:2, góly: O. Varga 2
Slavošovce: Organ - F. Péntek, Skurka, Eštók, Brdár, Slíž, M. Péntek, E. Varga, Gažik, Karalo, O. Varga, striedal Fecko
Vlachovo – Slavošovce 5:2, góly: E. Varga, Mihálik
Krh. Dlhá Lúka – Slavošovce 5:1, gól: O. Varga
Jarná časť
V. Slaná – Slavošovce 2:3, góly: E. Varga 2, Klinko
Slavošovce: Slíž - M. Zdechovan, Eštók, Brdár, Radič, Fecko, E. Varga, Grančák, Klinko, Valentík, Leštach, striedali Tomko, Péntek
Slavošovce – Dedinky 0:1
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, E. Varga, M. Péntek, Vojtko, Grančák, Valentík, striedali Eštók, S. Klinko, Leštach
Rudná – Slavošovce 4:3, góly: Valentík, Skurka, R. Zdechovan
Slavošovce: Organ - Radič, Slíž, Eštók, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Vojtko, Skurka, Valentík, striedali Leštach, M. Zdechovan, R. Zdechovan
G. Hôrka – Slavošovce 2:1, gól: Skurka
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, R. Zdechovan, Slíž, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Valentík, Skurka, Klinko, striedali Radič, Leštach
Slavošovce – Lipovník 2:2, góly: Péntek, R. Zdechovan
Jablonov – Slavošovce 4:1, gól: Grančák
Slavošovce: Slíž M. Zdechovan, Skurka, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Vojtko, Leštach, Péntek, striedali Radič, Eštók, Valentík
Slavošovce – Brzotín 1:2, gól: Vojtko
Slavošovce – Kružná 5:1, góly: Fecko, Grančák, Skurka 3
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, Grančák, E. Varga, Radič, Skurka, S. Klinko, striedal Karalo
Slavošovce – G. Poloma 4:1, góly: Skurka 3, Valentík
Betliar – Slavošovce 5:2, góly: Skurka 2
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Eštók, Skurka, Klinko, striedali Karalo, Radič
Dlhá Ves – Slavošovce 3:0
Slavošovce – Vlachovo 2:2, góly: Mihálik, Valentík
Slavošovce: Organ - Péntek, Slíž, Eštók, Klinko, Fecko, Timár, E. Varga, Mihálik, Valentík, Skurka
Slavošovce – Dobšiná 3:1, góly: Grančák, Skurka, E. Varga
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, D. Grančák, E. Varga, Vojtko, Valentík, Péntek, striedal Skurka
Strelci
15 gólov: O. Varga
5 gólov: E. Varga
3 góly: I. Mihálik, D. Grančák, M. Valentík
2 góly: P. Oravec, R. Zdechovan
1 gól: M. Slíž, P. Vojtko, M. Péntek, T. Fecko, S. Klinko, E. Mihálik
Pripravil Ing. Štefan Tomášik


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-