* Slavošovciam sa po skončení súťaže odrátali tri body. |
|
|
|
|
Výsledky
Jesenná časť
Slavošovce – Krh. D. Lúka 0:0
Slavošovce: V. Organ - F. Péntek, E. Skurka, M. Péntek, P. Tomko, M. Slíž, R. Vojtko, E. Varga, I. Eštók, O. Varga, V. Klementis, striedali T. Fecko, V. Gažik, S. Klinko
G. Poloma – Slavošovce 9:0
Slavošovce - Jablonov 6:0, góly: O. Varga 6
Slavošovce: Organ - Slíž, Skurka, Eštók, Brdár, Grančák, Vandrášik, E. Varga, Tomko, Mihálik, O. Varga , striedali Péntek, Karalo
Slavošovce – Betliar 5:1, góly: O. Varga 3, Skurka, Slíž
Slavošovce: Organ - Slíž, M. Péntek, Tomko, Brdár, Grančák, Vandrášik, E. Varga, Gažik, Mihálik, O. Varga, striedali F. Péntek, Karalo
Slavošovce – V. Slaná 0:0
Slavošovce: Organ - Slíž, M. Péntek, Tomko, Brdár, Grančák, Vandrášik, E. Varga, Vojtko, Mihálik, Skurka, striedali F. Péntek, Karalo, Gažík
Slavošovce – Rudná 1:0, gól: O. Varga
Slavošovce: Organ - Slíž, Skurka, Eštók, Brdár, Vandrášik, Vojtko, Grančák, Tomko, Mihálik, O. Varga, striedali E. Varga, Gažik
Lipovník – Slavošovce 10:1 , gól: Oravec
Slavošovce – G. Hôrka 1:1, gól: Skurka
Slavošovce: Organ - Slíž, M. Péntek, Skurka, Brdár, Vandrášik, E. Varga, Tomko, F. Péntek, Vojtko
Dobšiná – Slavošovce 5:0
Kružná – Slavošovce – inzultácia, 3:0 kont.
Brzotín – Slavošovce 3:1 , gól: Oravec
Slavošovce: V. Organ - F. Péntek, E. Skurka, I. Eštók, P. Vojtko, M. Slíž, E. Varga, V. Gažik, P. Tomko, O. Varga, P. Oravec, striedali V. Klementis, M. Ferenc
Slavošovce – Dlhá Ves 4:0, góly: Mihálik 2, Oravec, O. Varga 2
Dedinky – Slavošovce 7:2, góly: O. Varga 2
Slavošovce: Organ - F. Péntek, Skurka, Eštók, Brdár, Slíž, M. Péntek, E. Varga, Gažik, Karalo, O. Varga, striedal Fecko
Vlachovo – Slavošovce 5:2, góly: E. Varga, Mihálik
Krh. Dlhá Lúka – Slavošovce 5:1, gól: O. Varga
Jarná časť
V. Slaná – Slavošovce 2:3, góly: E. Varga 2, Klinko
Slavošovce: Slíž - M. Zdechovan, Eštók, Brdár, Radič, Fecko, E. Varga, Grančák, Klinko, Valentík, Leštach, striedali Tomko, Péntek
Slavošovce – Dedinky 0:1
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, E. Varga, M. Péntek, Vojtko, Grančák, Valentík, striedali Eštók, S. Klinko, Leštach
Rudná – Slavošovce 4:3, góly: Valentík, Skurka, R. Zdechovan
Slavošovce: Organ - Radič, Slíž, Eštók, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Vojtko, Skurka, Valentík, striedali Leštach, M. Zdechovan, R. Zdechovan
G. Hôrka – Slavošovce 2:1, gól: Skurka
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, R. Zdechovan, Slíž, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Valentík, Skurka, Klinko, striedali Radič, Leštach
Slavošovce – Lipovník 2:2, góly: Péntek, R. Zdechovan
Jablonov – Slavošovce 4:1, gól: Grančák
Slavošovce: Slíž M. Zdechovan, Skurka, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Vojtko, Leštach, Péntek, striedali Radič, Eštók, Valentík
Slavošovce – Brzotín 1:2, gól: Vojtko
Slavošovce – Kružná 5:1, góly: Fecko, Grančák, Skurka 3
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, Grančák, E. Varga, Radič, Skurka, S. Klinko, striedal Karalo
Slavošovce – G. Poloma 4:1, góly: Skurka 3, Valentík
Betliar – Slavošovce 5:2, góly: Skurka 2
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, Grančák, Varga, Eštók, Skurka, Klinko, striedali Karalo, Radič
Dlhá Ves – Slavošovce 3:0
Slavošovce – Vlachovo 2:2, góly: Mihálik, Valentík
Slavošovce: Organ - Péntek, Slíž, Eštók, Klinko, Fecko, Timár, E. Varga, Mihálik, Valentík, Skurka
Slavošovce – Dobšiná 3:1, góly: Grančák, Skurka, E. Varga
Slavošovce: Organ - M. Zdechovan, Slíž, R. Zdechovan, Brdár, Fecko, D. Grančák, E. Varga, Vojtko, Valentík, Péntek, striedal Skurka
Strelci
15 gólov: O. Varga
5 gólov: E. Varga
3 góly: I. Mihálik, D. Grančák, M. Valentík
2 góly: P. Oravec, R. Zdechovan
1 gól: M. Slíž, P. Vojtko, M. Péntek, T. Fecko, S. Klinko, E. Mihálik
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-