Túto generáciu dopĺňala v kategórii dospelých (2005 - 2016) staršia generácia: Jozef Grančák, Jaroslav Plačko - Milan Petergáč, Stanislav Drábik, Vladimír Karas, Gustáv Keršák, Dušan Vandrášik, Drahoslav Grančák, Róbert Zerola, Ján Kravec, Jozef Michalanský, Juraj Leštach, Miroslav Prónai.
Ďalší hráči z iných obcí v kategórii dospelých (2005 - 2016): z Vlachova: Ján Pitoňák, Tomáš Pitoňák, Matúš Pitoňák, z Kobeliarova: Vladimír Hlaváč, Juraj Cangár, Tomáš Regrút, z Rožňavy: Miloš Schvarz, Miroslav Schvarz, Adrián Bodnár, Arne Janco, Marián Poťmák, Július Turcsányi, zo Štítnika: Maroš Gallo, z Dobšinej: Gejza Valentko, z Rakovnice: Viliam Máťaš, Ladislav Gemerský, zo Štítnika Roman Kolesár, Ján Kolesár, Peter Milko, z Gemerskej Polomy: Miroslav Maťo, Roman Die, Miloslav Ďurán, Pavel Kašai, Peter Kuchta, Viktor Mihalík, Branislav Olexa, Slavomír Sabadoš, Peter Lipták, Libor Urban, z Čečejoviec: Imrich Dušinský, z Plešivca: Ivan Krnáč, z Betliara: Kamil Ivanko, z Henckoviec: Ján Tomi, Roman Nemec, Lukáš Dovec, Ján Dovec, Peter Šimon.
Tréneri dospelých: Karol Kováč, Mgr. Ján Šlosárik, Gustáv Keršák, Ján Keršák, Jozef Grančák, Milan Petergáč, Ján Pitoňák, Milan Petergáč, Gustáv Keršák
V kategórii dorastu (2001 - 2005) ju dopĺňali hráči: z Henckoviec: Roman Nemec - Lukáš Dovec, Ján Dovec, Ján Janco, Jaroslav Gallo, Lukáš Ferenčák, Ján Tomi, Marek Vizi, z Gem. Polomy: Marián Ďuriček.
Tréneri dorastu: Karol Kováč, Jozef Grančák.
V kategórii žiaci (2001 - 2004) ju dopĺňali hráči: z Henckoviec: Lukáš Ferenčák, Ján Tomi, Jakub Breznen, z Dobšinej: Matúš Kanaba, z Kobeliarova: Juraj Cangár, Tomáš Regrút, Gabriel Fehér, zo Svitu: Daniel Nemčko, Marek Nemčko.
Tréneri žiakov: Karol Kováč, Rudolf Ferenčák.
Predsedovia: Dušan Vandrášik (do konca jesene 2003), Ing. Martin Gallík (do konca jesene 2006), Milan Sura (jar 2007), Radovan Hajči (2007 - 2010), Ing. Ján Vieloha (2010 – časť jari 2011), Ján Pitoňák (časť jari 2011 – jeseň 2011), Milan Petergáč (od jari 2012 - ).
Umiestenia:
Žiaci (2001 - 2004 )
2001 – 2002 3. miesto 27 bodov 53:36
2002 – 2003 3. miesto 25 bodov 35:22
2003 – 2004 4. miesto 15 bodov 30:24
Dorast (2001 - 2005)
2001 – 2002 13. miesto 11 bodov 30:128
2002 – 2003 6. miesto 20 bodov 30:41
2003 – 2004 9. miesto 27 bodov 43:64
2004 – 2005 13. miesto 22 bodov 61:99
Dospelí (2006 - 2016)
2. trieda
2005 – 2006 11. miesto 25 bodov 49:102
2006 – 2007 13. miesto 17 bodov 37:93
2007 – 2008 7. miesto 34 bodov 54:67
2008 – 2009 3. miesto 53 bodov 78:30
2009 – 2010 3. miesto 50 bodov 54:27
2010 – 2011 10. miesto 26 bodov 58:81
2011 - 2012 6. miesto 35bodov 53:42
2012 – 2013 5. miesto 36 bodov 66:49
2013 – 2014 6. miesto 25 bodov 38:46
2014 – 2015 1. miesto 51 bodov 61:18
1. trieda
2015 – 2016 10. miesto 42:88 23 bodov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-