"V 6. lige ObFZ Rimavská Sobota zostalo už len osem mužstiev, keď po Rimavskej Seči zo súťaže odstúpil aj TJ Tatran Muráň.
Muránčania v aktuálnej sezóne nastúpili len na dva domáce zápasy, v druhom kole prehrali s Ožďanmi 3:7, vo štvrtom kole zdolali Veľký Blh 3:2.
„Na prvom domácom zápase sme boli jedenásti, ale jeden sa zranil, dohrávali sme desiati. Potom sme síce vyhrali nad Veľkým Blhom, ale tiež sme sa ledva pozbierali,“ vysvetľoval starosta obce a zároveň prezident klubu Roman Goldschmidt.
Ťažko niekoho nútiť
V obci nemá kto hrať, mnohí odišli za robotou, ďalší študujú. „Nepomohla nám ani korona. Chlapcom sa nechcelo individuálne trénovať, zleniveli. No kto chce hrať futbal, musí trénovať, aby sa potom na ihrisku nemusel hanbiť, že nevládze. Pritom u nás sú podmienky na tieto pomery veľmi dobré,“ dodáva starosta.
Futbalový areál je udržiavaný, hráči dostávali príspevok na kopačky, za tréningy i za zápasy. No keď sa ich Goldschmidt po poslednom zápase spýtal, kto bude k dispozícii nabudúce, dostal zväčša odmietavé odpovede.
„Na siedmich futbalistoch sa nedá stavať. Ak tí, čo by hrať chceli, chcú odísť niekam na hosťovanie, samozrejme ich pustíme. Stále verím, že budúci rok sa aj ostatní spamätajú a znovu sa prihlásime do súťaže. Ihrisko určite nebudeme zanedbávať,“ vraví starosta.
Minulý rok zohnal päť mladých hráčov. Dvaja z nich odišli robiť do Nemecka, jeden na hosťovanie do Revúcej o súťaž vyššie a dvaja úplne prestali hrať futbal. „Ťažko niekoho donútiť, aby hral. Aj ja si viem predstaviť príjemnejšiu nedeľu, ako vyvolávať chlapcom a prosíkať ich, aby prišli,“ skonštatoval Goldschmidt.
|
Hráčov majú, peniaze nie Predseda športovo-technickej komisie ObFZ Rimavská Sobota Adrián Koóš priznáva, že situácia v súťaži mužov je katastrofická: „Zostalo osem mužstiev, výsledky odstúpených tímov sme anulovali. Súťaž sa dohrá takto a, žiaľ, nerysujú sa nám žiadne nové mužstvá.“ Niekdajšie futbalové bašty regiónu – Bátka, Tachty, Gemer, Gemerský Jablonec či Veľké Teriakovce – už dávno nemajú mužstvo. „Mnohé dediny berú futbal ako nejaké nutné zlo. Nemáme už pomaly hráčov, funkcionárov ani rozhodcov. Môže za to zlá ekonomická situácia, ktorú korona len prehĺbila. Keď máme nejaké posedenie na severe krajiny, trebárs na Kysuciach, tak nám chlapi ani nechcú veriť, aká je situácia u nás,“ vysvetľuje Koóš. Stále však verí, že do ďalšej sezóny sa niečo zmení v Muráni i v Rimavskej Seči. Tam by hráčov |
TABUĽKA 6. LIGY ObFZ Rimavská Sobota po 6. kole:
|
mali, ale chýbajú peniaze od obce. Funkcionára teší len mládež. Cez víkend štartuje súťaž prípraviek U9 a U11, do ktorej sa prihlásilo po sedem tímov. „Nie každý okres má dorast, žiakov i dve prípravky.”
Zväz sa snaží pomáhať aj tým, že bude hradiť časť nákladov na rozhodcov mládeže."
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-