1994 / 1995 Almáši, Lux - Ivanko, Breuer (jeseň), Šlosár, Müller, Čillík, Šeleng, M. Plačko, Labun, K. Domik, Szekeres (jeseň), Lázar, Benedikty, L. Kováč, Kasper, Br. Kurian, V. Šofranko, Gelvanič, Roxer, Prcúch, Arvay st., E. Kamenský, Š. Ondrej, J. Gdovin, Blahút, Kočiš, Gabria, Lengyel, Čižmár
1995 / 1996: Almáši, Lux - Ivanko, Breuer (jeseň), Šlosár, Müller, Čillík, Šeleng, M. Plačko (časť jesene), Labun, K. Domik, Szekeres (jeseň), Lázar, Benedikty, L. Kováč, Kasper, Br. Kurian, V. Šofranko, Gelvanič, Roxer, Prcúch, Arvay st., E. Kamenský, Š. Ondrej, J. Gdovin, Blahút, Kočiš, Gabria, Lengyel, Čižmár
1996 / 1997: Maroš Almáši - Branislav Kurian, Ľubomír Kasper, Boris Čillík, Stanislav Prcúch, Gabriel Lázar, Kamil Brnčík (ZVS), Ľubomír Hlaváč, Róbert Jakab, Marián Šlosár, Karol Domik, Jaroslav Spišiak, Dušan Rybár (jesenná časť), Vladimír Revúcky, Erich Kamenský, Peter Fabian, Milan Zahoranský, Vladimír Šofranko ml., Medviď (ZVS v jarnej časti), Kamil Ivanko, Ľudovít Szekeres
1997 / 1998: Maroš Almáši – Vladislav Vávra, Ľubomír Kasper, Radoslav Kamenský (jarná časť), Erich Kamenský, Karol Domik, Marcel Uharček, Róbert Jakab, Dušan Ivanko, Branislav Kurian, Jaroslav Spišiak, Gabriel Lázar, Ľubomír Hlaváč, Boris Čillík, Ladislav Lörinc (jesenná časť), Stanislav Prcúch, Vladimír Revúcky (do 30.9.1997), Kamil Brnčík (do 30.8.1997), Vladimír Šofranko ml., Marián Šlosár, Boris Kurian, Mašleník (ZVS v jarnej časti), Kamil Ivanko
1998 / 1999: Almáši – Hajdúk, Jakab, Prcúch, G. Keršák (jesenná časť), M. Ondrej, R. Kamenský (jesenná časť), R. Greško (jarná časť), Grecmacher (jarná časť), Domik, Lázar, E. Kamenský, Šlosár, Uharček, Vávra, Kasper, Zahuranec, Onofrej
1999 / 2000: Almáši – Vávra, Lázar, Z. Greško, R. Greško, Kasper, Arvay, Hajdúk, Kurian, Domik, E. Kamenský, Demko (jesenná časť), Varga (jarná časť), Zdechovan, R. Kamenský, Zs. Lipták (jesenná časť), Lukáč, Jakab, Michalko (do októbra 1999), Ivančo, Čillík, Čižmár (obaja jarná časť), Gonos
Jeseň 2000: Maroš Almáši – Vladislav Vávra, Gabriel Lázar, Zdenko Greško, Rastislav Greško, Ján Čižmár, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Marcel Uharček, Róbert Jakab, Milan Hajdúk, Branislav Kurian, Karol Domik, Erich Kamenský, Marián Varga, Miloš Gallo (do 6. kola)
Jar 2001: Ján Dorkin - Milan Hajdúk, Kamil Brnčík, Ľubomír Kasper, Rastislav Greško, Marcel Uharček, Ján Dávid, Martin Repaský, Gabriel Lázar, Róbert Jakab, Marián Varga, Ján Zdechovan, Branislav Kurian, Erich Kamenský, Vladislav Vávra, Zdenko Greško
2001 / 2002: Ján Dorkin – Vladislav Vávra, Gabriel Lázar (jesenná časť), Zdenko Greško, Rastislav Greško, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Marcel Uharček, Róbert Jakab, Milan Pružinský (ZVS jar), Štefan Voloch (ZVS na jar), Milan Hajdúk, Karol Domik, Radoslav Kamenský, Milan Demko, Jaroslav Gonos, Marián Varga, Stanislav Sirka (ZVS jar), Martin Sedlák, Kamil Brnčík (jesenná časť), Pavol Čarnoký, Ján Zdechovan
2002 /2003 : Ján Dorkin, Peter Gemerský – Milan Hajdúk, Róbert Jakab, Rastislav Greško, Ján Zdechovan, Ján Gonos, Jaroslav Gonos, Marcel Uharček, Milan Demko, Matej Oravec, Ľubomír Kasper, Ľubomír Arvay, Július Szöllös, Pavol Čarnoký, Vladislav Vávra, Marián Varga, Marián Šlosár
Jeseň 2003: Dorkin - Arvay, Elek, Hajdúk, Erdöfalvi, J. Zdechovan, Truhan, Uharček, R. Zdechovan, Z. Zdechovan, Vávra, Kasper, Jakab, Ján Gonos, Demko, Jaro Gonos, R. Greško (prvých 7 kôl), Čarnoký, Domik
2013 / 2014: Juraj Kelíšek, Marcel Uharček, Dušan Návoj – Vladislav Vávra, Martin Arvay, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Roman Kováč, Vladimír Kováč, Ján Gonos, Ján Benedikty, Lukáš Poťmák, Ladislav Varga, Samuel Cirbus, Patrik Farkašovský, Miroslav Demeter, Fahrudin Aličkovič, Erik Herchl, Ivan Lörinc, Ladislav Lörinc, Matej Oravec, Ivan Tököly, Tomáš Handlovič, Asmir Cilovič, Kevin Ivanko, Zsolt Barkasz, Jaroslav Gonos, Radovan Čižmár, Ľubomír Orabinec, Kamil Ivanko (jesenná časť)
Jeseň 2014: Kelíšek, L. Fabian – Ľ. Arvay, Martin Arvay, V. Kováč, Cilovič, Barkasz, Handlovič, Cirbus, Vávra, Uharček, Oravec, L. Varga, Benedikty, Herchl, I. Tököly, Demeter, D. Poťmák, Marek Arvay, Hažer, Kamil Ivanko, M. Plačko, Filipovič, Mir. Schvarz, L. Poťmák, Kandráč, Angyal, Jonec, Eliáš, Bodis
Jar 2015: Šofranko, L. Fabian – R. Fabian, L. Fafrák, Cilovič, Handlovič, Zatroch, Demeter, Tokoly, Cirbus, Benedikty, Kevin Ivanko, Oravec, Filipovič, Vávra, Ľ. Arvay, Martin Arvay, D. Poťmák, L. Poťmák
Umiestnenia v tabuľke 2. triedy - Gemer
1957 – 1958 – 10. miesto 24 bodov
1958 – 1959 – 8. miesto 19 bodov
Umiestnenia v tabuľke I. B triedy K – G
1959 - 1960 12. miesto 6 bodov
1994 – 1995 2. miesto 45 bodov
1995 – 1996 3. miesto 44 bodov
1996 – 1997 4. miesto 41 bodov
Umiestnenia v tabuľke V. ligy – JZ
1997 - 1998 1. miesto
Umiestnenia v tabuľke IV. ligy – JUH
1998 – 1999 4. miesto 39 bodov
1999 – 2000 7. miesto 35 bodov
2000 – 2001 7. miesto 44 bodov
2001 – 2002 10. miesto 41 bodov
2002 – 2003 11. miesto 34 bodov
Jeseň 2003 – odstúpenie
Umiestnenia v tabuľke V. ligy K - G
2013 - 2014 11. miesto 29 bodov
2014 - 2015 14. miesto 6 bodov
Pripravil Ing. Š. Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.