Bytča – Jelšava 61, gól: Spišák
Detva – Jelšava 1:1, gól: Gonosz, 200 divákov
Jelšava – Bardejovská Nová Ves 4:0, góly: Pomaj, Kotváč 2, Gonosz, 1000 divákov
Giraltovce – Jelšava 3:1
Jelšava – Vranov 1:1, gól: Szöllös, 700 divákov
Stropkov – Jelšava 2:1, gól: Dacho, 600 divákov
Jelšava – Snina 4:0, góly: Spišák, Pazera, Pomaj, Kotváč, 500 divákov
Čaňa – Jelšava 0:1, 350 divákov
Jelšava – Kysucké Nové Mesto 4:0, Gonosz 2, Pomaj, Benco, 800 divákov
Bardejov – Jelšava 3:2, góly: Kotváč, Szöllös, 400 divákov
Jelšava – Rimavská Sobota 3:1
VSŽ Košice – Jelšava 7:1, góly: Gonosz, 250 divákov
Jelšava – Svidník 2:0, góly: Pomaj, Lukáč, 400 divákov
Výsledky v jarnej časti
Jelšava – Čadca 3:0, góly: Benco, Gonosz, Zdechovan, 700 divákov
Ružomberok – Jelšava 1:1, gól: Szöllös, 400 divákov
Jelšava – Bytča 4:1, góly: Dacho, Pazera, Gömöri, Lukáč, 800 divákov
Jelšava – Detva 1:1, gól: Spišák
Bardejovská Nová Ves – Jelšava 3:2, góly: Gonosz, Szöllös
Jelšava – Giraltovce 1:0, gól: Kotváč, 650 divákov
Vranov – Jelšava 2:1, gól: Gonosz, 300 divákov
Jelšava – Stropkov 2:0, góly: Szöllös, Bobka, 500 divákov
Kysucké Nové Mesto – Jelšava 1:3, góly: Bobka, Gonosz, Kotváč
Jelšava – Čaňa 3:0
Rimavská Sobota – Jelšava 1:0, 1100 divákov
Jelšava – Bardejov 3:1, góly: Zdechovan, Spišák, Gallo
Jelšava – VSŽ Košice 1:2, gól: Gonosz
Svidník – Jelšava 2:0
Konečná tabuľka II. SNL skupiny východ
| 1. | Stropkov | 30 | 17 | 8 | 5 | 57:32 | 42 |
| 2. | Rimavská Sobota | 30 | 14 | 7 | 9 | 31:31 | 35 |
| 3. | Giraltovce | 30 | 15 | 3 | 12 | 44:40 | 30 |
| 4. | JELŠAVA | 30 | 14 | 4 | 12 | 54:44 | 32 |
| 5. | Snina | 30 | 14 | 4 | 12 | 54:44 | 32 |
| 6. | Bytča | 30 | 14 | 3 | 13 | 49:43 | 31 |
| 7. | Bardejov | 30 | 12 | 7 | 11 | 41:39 | 31 |
| 8. | VSŽ Košice | 30 | 12 | 6 | 12 | 51:43 | 30 |
| 9. | Ružomberok | 30 | 11 | 8 | 11 | 36:43 | 30 |
| 10. | Bardejovská Nová Ves | 30 | 12 | 6 | 12 | 33:46 | 30 |
| 11. | Detva | 30 | 11 | 7 | 12 | 38:37 | 29 |
| 12. | Čadca | 30 | 12 | 5 | 13 | 33:34 | 29 |
| 13. | Svidník | 30 | 11 | 7 | 12 | 24:26 | 29 |
| 14. | Čaňa | 30 | 10 | 9 | 11 | 32:38 | 25 |
| 15. | Vranov | 30 | 7 | 11 | 12 | 36:38 | 25 |
| 16. | Kysucké Nové Mesto | 30 | 3 | 7 | 20 | 22:47 | 13 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-