Rozloženie postov:
Brankári: Kováč, Buš, Schmiedl
Obrancovia: Figúr, Pazera, Leng, Barna, Spišák, Lukáč, Marciš, Wollinger
Záložníci: Fatľa, Gonosz, Zdechovan, Gömöri, Gallo, Kotváč, Bakoš
Útočníci: Michlík, Golenya, Palík, Putera
Výsledky na jeseň:
Bard. N. Ves - Jelšava 1:1 , gól: Michlík
Jelšava - V. Kapušany 3:1, góly: Michlík, Gömöri, Wollinger
Fiľakovo - Jelšava 1:1, gól: Palík
Jelšava - Vranov 2:0, góly: Palík, Wollinger
L. Mikuláš - Jelšava 3:1, gól: Palík
Jelšava - Giraltovce 1:0
Jelšava - VSŽ 2:0, góly: Palík, Figúr
Bardejov - Jelšava 0:1, gól: Wollinger
Ružomberok - Jelšava 1:0
Jelšava - Kys. N. Mesto 3:1, góly: Michlík, Spišák, Palík
Detva - Jelšava 1:2 , góly: Michlík, Gonosz
Jelšava - Sp. N. Ves 2:1, góly: Wollinger, Golenya
Bytča - Jelšava 1:1, gól: Golenya
Jelšava - R. Sobota 2:0, góly: Michlík, Palík
Výsledky na jar:
V. Kapušany – Jelšava 1:0
Jelšava – Fiľakovo 1:1, gól: Palík
Vranov – Jelšava 0:0
Jelšava – L. Mikuláš 2:0, góly: Palík 2
Giraltovce – Jelšava 1:0
Jelšava – Moldava 3:0, góly: Michlík, Palík, Zdechovan
VSŽ Košice – Jelšava 1:1, gól: Putera
Jelšava – Bardejov 2:0, góly: Putera, Figúr
Jelšava - Ružomberok 2:0, góly: Palík, Michlík
Kys. Nové Mesto – Jelšava 0:0
Jelšava – Tatra 3:0, góly: Putera, Gonosz, Michlík
Jelšava - Bytča 6:0, góly: Michlík, Figúr, Putera, Zdechovan, Gonosz, Fatľa
R. Sobota – Jelšava 1:1, gól: Golenya
Konečná tabuľka II. SNL
| 1. | Jelšava | 30 | 16 | 8 | 6 | 46:19 | 40 |
| 2. | Ružomberok | 30 | 14 | 7 | 9 | 55:33 | 35 |
| 3. | Spišská Nová Ves | 30 | 16 | 3 | 11 | 62:42 | 35 |
| 4. | Rimavská Sobota | 30 | 12 | 7 | 11 | 41:32 | 31 |
| 5. | Liptovský Mikuláš | 30 | 11 | 9 | 10 | 40:38 | 31 |
| 6. | Bardejov | 30 | 13 | 3 | 14 | 45:41 | 29 |
| 7. | Vranov nad Topľou | 30 | 11 | 7 | 12 | 37:41 | 29 |
| 8. | Giraltovce | 30 | 12 | 5 | 13 | 29:33 | 29 |
| 9. | Fiľakovo | 30 | 13 | 3 | 14 | 38:45 | 29 |
| 10. | Veľké Kapušany | 30 | 12 | 5 | 13 | 37:46 | 29 |
| 11. | Kysucké Nové Mesto | 30 | 11 | 7 | 12 | 35:44 | 29 |
| 12. | Bytča | 30 | 12 | 5 | 13 | 43:56 | 29 |
| 13. | Bardejovská Nová Ves | 30 | 11 | 6 | 13 | 32:47 | 28 |
| 14. | Detva | 30 | 12 | 3 | 15 | 46:39 | 27 |
| 15. | VSŽ Košice | 30 | 11 | 5 | 14 | 37:41 | 27 |
| 16. | Moldava nad Bodvou | 30 | 9 | 5 | 16 | 36:62 | 23 |
Strelci: 11: Palík, 10: Michlík, 5: Gonosz, 4: Putera, 3: Golenya, Figúr, Zdechovan, 2: Wollinger, 1: Lukáč, Fatľa
Odohrané zápasy:
Kováč – 20, Buš – 3, Schmiedl – 7, Figúr – 22, Gömöri – 28, Lukáč - 26 , Spišák - 20, Pazera - 28, Michlík - 26, Zdechovan - 28, Gallo – 1, Leng – 6, Kotváč – 14, Wollinger – 15, Marciš – 4, Bakoš - 4, Golenya – 18, Putera – 27, Fatľa – 18, Gonosz – 29.
Pripravil Ing. Š. Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-