Rozloženie postov:
Brankári: Kováč, Buš, Schmiedl
Obrancovia: Figúr, Pazera, Leng, Barna, Spišák, Lukáč, Marciš, Wollinger
Záložníci: Fatľa, Gonosz, Zdechovan, Gömöri, Gallo, Kotváč, Bakoš
Útočníci: Michlík, Golenya, Palík, Putera
Výsledky na jeseň:
Bard. N. Ves - Jelšava 1:1 , gól: Michlík
Jelšava - V. Kapušany 3:1, góly: Michlík, Gömöri, Wollinger
Fiľakovo - Jelšava 1:1, gól: Palík
Jelšava - Vranov 2:0, góly: Palík, Wollinger
L. Mikuláš - Jelšava 3:1, gól: Palík
Jelšava - Giraltovce 1:0
Jelšava - VSŽ 2:0, góly: Palík, Figúr
Bardejov - Jelšava 0:1, gól: Wollinger
Ružomberok - Jelšava 1:0
Jelšava - Kys. N. Mesto 3:1, góly: Michlík, Spišák, Palík
Detva - Jelšava 1:2 , góly: Michlík, Gonosz
Jelšava - Sp. N. Ves 2:1, góly: Wollinger, Golenya
Bytča - Jelšava 1:1, gól: Golenya
Jelšava - R. Sobota 2:0, góly: Michlík, Palík
Výsledky na jar:
V. Kapušany – Jelšava 1:0
Jelšava – Fiľakovo 1:1, gól: Palík
Vranov – Jelšava 0:0
Jelšava – L. Mikuláš 2:0, góly: Palík 2
Giraltovce – Jelšava 1:0
Jelšava – Moldava 3:0, góly: Michlík, Palík, Zdechovan
VSŽ Košice – Jelšava 1:1, gól: Putera
Jelšava – Bardejov 2:0, góly: Putera, Figúr
Jelšava - Ružomberok 2:0, góly: Palík, Michlík
Kys. Nové Mesto – Jelšava 0:0
Jelšava – Tatra 3:0, góly: Putera, Gonosz, Michlík
Jelšava - Bytča 6:0, góly: Michlík, Figúr, Putera, Zdechovan, Gonosz, Fatľa
R. Sobota – Jelšava 1:1, gól: Golenya
Konečná tabuľka II. SNL
| 1. | Jelšava | 30 | 16 | 8 | 6 | 46:19 | 40 |
| 2. | Ružomberok | 30 | 14 | 7 | 9 | 55:33 | 35 |
| 3. | Spišská Nová Ves | 30 | 16 | 3 | 11 | 62:42 | 35 |
| 4. | Rimavská Sobota | 30 | 12 | 7 | 11 | 41:32 | 31 |
| 5. | Liptovský Mikuláš | 30 | 11 | 9 | 10 | 40:38 | 31 |
| 6. | Bardejov | 30 | 13 | 3 | 14 | 45:41 | 29 |
| 7. | Vranov nad Topľou | 30 | 11 | 7 | 12 | 37:41 | 29 |
| 8. | Giraltovce | 30 | 12 | 5 | 13 | 29:33 | 29 |
| 9. | Fiľakovo | 30 | 13 | 3 | 14 | 38:45 | 29 |
| 10. | Veľké Kapušany | 30 | 12 | 5 | 13 | 37:46 | 29 |
| 11. | Kysucké Nové Mesto | 30 | 11 | 7 | 12 | 35:44 | 29 |
| 12. | Bytča | 30 | 12 | 5 | 13 | 43:56 | 29 |
| 13. | Bardejovská Nová Ves | 30 | 11 | 6 | 13 | 32:47 | 28 |
| 14. | Detva | 30 | 12 | 3 | 15 | 46:39 | 27 |
| 15. | VSŽ Košice | 30 | 11 | 5 | 14 | 37:41 | 27 |
| 16. | Moldava nad Bodvou | 30 | 9 | 5 | 16 | 36:62 | 23 |
Strelci: 11: Palík, 10: Michlík, 5: Gonosz, 4: Putera, 3: Golenya, Figúr, Zdechovan, 2: Wollinger, 1: Lukáč, Fatľa
Odohrané zápasy:
Kováč – 20, Buš – 3, Schmiedl – 7, Figúr – 22, Gömöri – 28, Lukáč - 26 , Spišák - 20, Pazera - 28, Michlík - 26, Zdechovan - 28, Gallo – 1, Leng – 6, Kotváč – 14, Wollinger – 15, Marciš – 4, Bakoš - 4, Golenya – 18, Putera – 27, Fatľa – 18, Gonosz – 29.
Pripravil Ing. Š. Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-