(jesenná časť), Ondrej Kračún, Ján Molčan, Marek Hric, Ján Lukáč,
striedavý štart: Patrik Vido, Martin Gallo, Peter Zabrel, Miloš Bendík
Letná príprava
Memoriál E. Vysokého a Mgr. J. Lukáča
Vyšná Slaná – Sajókerestúr 5:0 (2:0) , góly: Vysoký 2, Valko - Krišťák, Hadar , vlastný
Finále: Vyšná Slaná – Braväcovo 1:1 (0:1), gól: M. Gallo, 4:5 na penalty
Výsledky majstrovských zápasov
Jeseň 2004
Vyšná Slaná – Betliar 3:3 (3:0)
góly: Krištof, P. Rogos, M. Vido
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, P. Vido, A. Rogos, Krištof, Liptai, Kračún, Hric, Mich. Ambrúž, M. Vido
Vyšná Slaná – Brzotín 6:0 (4:0)
góly: M. Vido, Hric, Liptai po 2, ŽK: Hadar, Mich. Ambrúž
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, Rochfaluši, P. Vido, Kračún, Hadar, Hric, Liptai, M. Vido, Valko - Krišťák, striedali Krištof, R. Rogos, Mich. Ambrúž
Vyšná Slaná – Dobšiná 2:0 (2:0)
góly: Krištof, Kračún, ŽK: Vysoký, Krištof
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, Rochfaluši, Hric. Liptai, M. Vido, Kračún, Fifik, Valko - Krišťák, Krištof, striedali Mich. Ambrúž, J. Ambrúž, M. Gallo
Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 0:2 (0:1), góly: M. Gallo, Kračún
Vyšná Slaná – Lipovník 2:1 (0:0)
góly: O. Valko - Krišťák 2, ŽK: O. Valko - Krišťák
Vyšná Slaná: R. Lindák - P. Rogos, A. Rogos, P. Vido, M. Rochfaluši, M. Hadar, P. Hric, O. Kračún, M. Fifik, M. Vido, O. Valko - Krišťák, striedali O. Liptai, S. Vysoký, J. Ambrúž
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 1:3 (1:2)
góly: Valko - Krišťák, Kračún, M. Vido, ŽK: Mich. Ambrúž, Hric, ČK: P. Vido
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, M. Vido, Rochfaluši, P. Vido, Kračún, Liptai, Fifik, Hric, Valko - Krišťák, Mich. Ambrúž, striedali J. Ambrúž, Kraus
Vlachovo – Vyšná Slaná 4:1 (2:0)
góly: Hric, ŽK: A. Rogos, Hadar 2, ČK: Hadar
Vyšná Slaná: Lindák - P. Vido, Vysoký, Hric, A. Rogos, P. Rogos, Hadar, Mich. Ambrúž, Lipták, M. Vido, Valko - Krišťák, striedal J. Ambrúž
Vyšná Slaná – Dedinky 1:2 (0:2)
góly: P. Rogos, ŽK: Valko - Krišťák, Hadar
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, P. Vido, Rochfaluši, Hadar, Hric, Kračún, Liptai, M. Vido, Valko - Krišťák, striedali Krištof, Mich. Ambrúž, Kraus
Vyšná Slaná – Vlachovo 3:0 (1:0)
góly: T. Krištof 2 (jeden z 11 m), M. Hadar, ŽK: M. Ambrúž, O. Valko - Krišťák
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, S. Vysoký, M. Rochfaluši, M. Fifik, O. Kračún, M. Hadar, M. Vido, T. Krištof, O. Valko - Krišťák, M. Ambrúž, striedal M. Kraus
Vyšná Slaná – Gemerská Poloma 3:1 (2:0)
góly: Liptai, Valko - Krišťák, Mich. Ambrúž , ŽK: Hadar - 0, R: A. Farkaš, DZ: Šmelko, D: 120
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, P. Vido, Hric, M. Vido, Hadar, Krištof, Liptai, Valko - Krišťák, striedali Mich. Ambrúž, Rochfaluši
Vyšná Slaná – Kružná 2:1 (1:0)
góly: Krištof (11 m), Vysoký
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, Vysoký, P. Vido, A. Rogos, Liptai, Krištof, Kračún, M. Vido, Valko - Krišťák, striedali Mich. Ambrúž, Rochfaluši
Dlhá Ves – Vyšná Slaná 3:1 (0:1), gól: Liptai
Slavošovce – Vyšná Slaná 0:0
Rudná – Vyšná Slaná 3:0 (0:0)
Jarná príprava
Tréningy v Rejdovej, prípravné zápasy: Vlachovo – V. Slaná 6:3, Štítnik K. T. – V. Slaná 5:0
Jar 2005
Vyšná Slaná – Krásnohorská Dlhá Lúka 6:0 (3:0), góly: Vysoký 3, Hric 2, Liptai
Brzotín – Vyšná Slaná 1:1 (0:0), gól: Liptai
Vyšná Slaná – Jablonov n/T. 4:3 (2:2)
góly: M. Ambrúž 2, P. Rogos, Hric (11 m), ŽK: Rochfaluši
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, A. Rogos, Rochfaluši, Kračún, R. Rogos, Fifik, Vysoký, Valko - Krišťák, M. Ambrúž, Hric, striedali Hadar, Kraus
Dobšiná – Vyšná Slaná 2:0 (1:0)
ŽK: M. Vido, A. Rogos
Vyšná Slaná: Lindák - Kraus, P. Rogos, M. Vido, Kračún, Fifik, Hric, J. Ambrúž, Mich. Ambrúž, Rochfaluši, Vysoký, striedal A. Rogos
Vyšná Slaná – Slavošovce 2:3 (1:0)
góly: M. Vido - E. Varga 2, Klinko, M. Zdechovan (vlastný)
Vyšná Slaná: Lindák - A. Rogos, P. Rogos, Rochfaluši, M. Vido, Fifik, Kračún, Kraus, Hric, Valko - Krišťák, Vysoký, striedal R. Rogos
Vyšná Slaná – Rudná 2:0 (1:0)
góly: Mich. Ambrúž, M. Vido
Vyšná Slaná: Lindák - P. Rogos, J. Ambrúž, A. Rogos, Fifik, Vysoký, M. Vido, R. Rogos, Mich. Ambrúž, Hric, Liptai, striedali Kračún, Rochfaluši, Kraus
Dedinky – Vyšná Slaná 3:0 (2:0)
Vyšná Slaná: Lindák - Hric, A. Rogos, P. Rogos, Vysoký, M. Vido, Fifik, Hadar, Kračún, Valko - Krišťák, Liptai, striedali J. Ambrúž, Rochfaluši
Vyšná Slaná – Gemerská Hôrka 4:2, góly: Kračún a Mi. Ambrúž po 2
opakovaný zápas Gemerská Poloma – Vyšná Slaná 3:0 kont. hostia nepricestovali
Vyšná Slaná – Dlhá Ves 1:0 (0:0)
góly: R. Rogos, ŽK: Krištof
Vyšná Slaná: Lindák - Rochfaluši, Hric, R. Rogos, A. Rogos, P. Rogos, Krištof, Kračún, Liptai, M. Vido, Valko - Krišťák, striedali Vysoký, Hadar
Betliar – V. Slaná 4:3 (3:2), góly: Valko -Krišťák, Vysoký, Rogos
Kružná – Vyšná Slaná 4:3 (2:1), góly: M. Vido 2, P. Vido
Lipovník – V. Slaná 1:2 (1:1), góly: Krištof, O. Kračún.
|
KONEČNÁ TABUĽKA
Slavošovciam sa po skončení súťaže odrátali tri body |
JESEŇ
|
JAR
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
D O M A
|
V O N K U
|

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-