Radzovce – Hajnáčka 4:1, gól: Kovács
Čebovce – Hajnáčka 1:4, góly: Laššák, Zibrin 2, Kovács
Hajnáčka – Ožďany 6:0, góly: Bálint, Kovács, Zibrin, Múčik 2, Šťavina
V. Krtíš – Hajnáčka 4:1, gól: Ruszó
Hajnáčka – Málinec 4:1, góly: Kovács 2, Ruszó, Múčik
Hnúšťa – Hajnáčka 3:1, gól: Múčik
Hajnáčka – Revúca 4:2, góly: Kovács 2, Múčik, Uhrín
Santrio Láza – Hajnáčka 2:4, góly: Múčik, Molnár 3
Vinica – Hajnáčka 2:1, gól: Múčik
Olováry – Hajnáčka 4:0
Hajnáčka – Sklabiná 1:2, gól: vlastný Šťavina
Jesenské – Hajnáčka 0:2, góly: Uhrín, Múčik
Hajnáčka – Cinobaňa 6:1, góly: Kovács 2, Múčik 2, Molnár, Zibrin
Jarná príprava
SBTC Salgótarján – Hajnáčka 2:1
Poltár – Hajnáčka 3:3
Veľký Blh – Hajnáčka 0:2
Fiľakovo – Hajnáčka 6:3
Hajnáčka – Kráľ 10:1
Jarná časť
Hajnáčka – Radzovce 1:0, gól: Kovács
Hajnáčka – Čebovce 2:1, góly: Illés, Šťavina
Ožďany – Hajnáčka 1:4, góly: Molnár 2, Zibrin 2
Hajnáčka – V. Krtíš 4:3, góly: Iskra 3, Uhrín
Málinec – Hajnáčka 3:1, gól: Kovács
Hajnáčka – Hnúšťa 5:4, góly: Iskra, Múčik 3, vlastný
Revúca – Hajnáčka 5:0
Hajnáčka – Vinica 3:1, góly: Molnár, Wereszký
Hajnáčka – Olováry 4:1, góly: Illés 3, Zibrin
Sklabiná – Hajnáčka 0:4, góly: Kovács 2, Iskra, Šťavina
Hajnáčka – Jesenské 3:4, góly: Molnár, Kovács, Šťavina
Cinobaňa – Hajnáčka 0:4, góly: Uhrín, Kovács 2, Šťavina
Prehľad strelcov:
1: Bálint, Wereczký, Farkaš
2: Ruszó, Laššák
4: Illés
6: Šťavina
7: Zibrin
10: Molnár, Kovács, Iskra
14: Múčik
Konečná tabuľka 5. ligy SsFZ – D. skupina
| 1. | OFK Olováry | 26 | 17 | 4 | 5 | 98:40 | 55 |
| 2. | OŠK Radzovce | 26 | 16 | 3 | 7 | 74:35 | 51 |
| 3. | FC 98 Hajnáčka | 26 | 17 | 0 | 9 | 74:47 | 51 |
| 4. | FK Jesenské | 26 | 16 | 3 | 7 | 56:36 | 51 |
| 5. | TJ Jednota Málinec | 26 | 14 | 5 | 7 | 51:31 | 47 |
| 6. | TJ Santrio Láza | 26 | 17 | 1 | 8 | 56:36 | 45 |
| 7. | MFK Baník Veľký Krtíš | 26 | 14 | 3 | 9 | 54:38 | 45 |
| 8. | TJ Vinohrad Čebovce | 26 | 10 | 4 | 12 | 37:41 | 34 |
| 9. | ŠK Vinica | 26 | 9 | 4 | 13 | 42_56 | 31 |
| 10. | MFK Revúca | 26 | 11 | 0 | 15 | 55:53 | 30 |
| 11. | FK Iskra Hnúšťa | 26 | 9 | 3 | 14 | 40:57 | 30 |
| 12. | Cinobanský športový klub | 26 | 7 | 1 | 18 | 34:77 | 22 |
| 13. | TJ Družstevník Sklabiná | 26 | 7 | 1 | 18 | 25:71 | 22 |
| 14. | TJ Ožďany | 26 | 1 | 2 | 23 | 20:98 | 5 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.