Tornaľa – Hajnáčka 8:0, góly: Farkas 5, Jankóšik 2, Cs. Juhász
Hnúšťa – Tornaľa 1:2, góly: Cs. Juhász, Farkas
Tornaľa – Cinobaňa 6:0, góly: Cs. Juhász 2, Lenkey, Farkas, Miglavič, Halász
Kokava – Tornaľa 6:2, góly: Rubint , Cs. Juhász
Tornaľa – Tisovec 7:0, góly: Balog 2, Karász , Rubint, Farkas, T. Duczman
Kosihy – Tornaľa 1:2 , góly: Cs. Juhász, T. Duczman
Tornaľa – Čebovce 2:2, góly: Farkas, Cs. Juhász
Tornaľa – Jesenské 3:1, góly: Drnaj, Miglavič, Balog
Olováry – Tornaľa 2:3, góly: Cs. Juhász, Farkas
Tornaľa – Radzovce 3:0, góly: Farkas, Halász, Cs. Juhász
Sklabiná – Tornaľa 0:1, gól: Cs. Juhász
Tornaľa – Dolná Strehová 5:0, góly: Cs. Juhász 2, Rubint, Farkas, Drnaj
Kráľ – Tornaľa 0:3, góly: Farkas, Cs. Juhász 2
Výsledky na jar:
Hajnáčka – Tornaľa 2:2, góly: Rubint, Cs. Juhász
Tornaľa – Hnúšťa 5:0, góly: Cs. Juhász 3, Jonáš, Farkas
Cinobaňa – Tornaľa 0:6, góly: Farkas 2, Molnár, Jankóšik, Kovács, Cs. Juhász
Tornaľa – Kokava 5:0, góly: Farkas 3, Rubint, Cs. Juhász
Tisovec – Tornaľa 1:1, gól: Rubint
Tornaľa – Kosihy 7:2, góly: Farkas 3, Balog, Jankóšik 2, Cs. Juhász – Drnaj vlastný
Čebovce – Tornaľa 1:0
Jesenské – Tornaľa 3:3, góly: Molnár, T. Duczman, Cs. Juhász
Tornaľa – Olováry 2:0, góly: Farkas, Cs. Juhász
Radzovce – Tornaľa 3:0
Tornaľa – Sklabiná 3:0 kont.
Dolná Strehová – Tornaľa 2:1, gól: Zsíros
Tornaľa – Kráľ 3:0, góly: Jankóšik, Cs. Juhász, Farkas
Konečná tabuľka V. ligy D skupina
| 1. | FK Mesta Tornaľa | 25 | 17 | 4 | 4 | 79:27 | 55 |
| 2. | OFK Olováry | 26 | 14 | 6 | 6 | 60:27 | 49 |
| 3. | FC 98 Hajnáčka | 26 | 15 | 3 | 8 | 72:52 | 48 |
| 4. | OŠK Radzovce | 26 | 14 | 4 | 8 | 44:30 | 46 |
| 5. | FK Iskra Hnúšťa | 26 | 14 | 3 | 9 | 59:37 | 45 |
| 6. | FK CSM Tisovec | 26 | 13 | 5 | 8 | 41:30 | 44 |
| 7. | TJ Vinohrad Čebovce | 26 | 12 | 7 | 7 | 41:38 | 43 |
| 8. | TJ Štart Kokava nad Rimavicou | 26 | 12 | 3 | 11 | 45:42 | 39 |
| 9. | FK Jesenské | 26 | 11 | 4 | 11 | 57:46 | 37 |
| 10. | TJ Prameň Dolná Strehová | 26 | 11 | 1 | 14 | 39:49 | 34 |
| 11. | TJ Družstevník Kamenné Kosihy | 26 | 8 | 2 | 16 | 48:71 | 26 |
| 12. | Cinobanský športový klub | 25 | 6 | 1 | 18 | 34:74 | 19 |
| 13. | TJ Družstevník Kráľ | 26 | 5 | 4 | 17 | 30:72 | 19 |
| 14. | TJ Družstevník Sklabiná | 26 | 5 | 1 | 20 | 21:75 | 16 |
Prehľad strelcov:
24 – Cs. Juhász
23 – Farkas
6 – Rubint, Jankóšik
4 – Zs. Balog
3 – T. Duczman
2 – A. Molnár, Drnaj
1 – Kovács, Zsíros, Karász, Miglavič, Halász, Jonáš
Vlastný: Drnaj
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-