Úradná správa ObFZ Rožňava č. 1/2021-2022 zo dňa 15.07.2021
Uznesenia z konferencie ObFZ v Rožňave konanej dňa 11.07.2021 Konferencia volí: 1. Mandátovú komisiu v zložení: Michal Laurinc, predseda, Ladislav Kováč, člen, Tibor Segyo, člen. 2. Návrhovú komisiu v zložení: Tibor Krištof, predseda, Monika Vávrová, člen, Tibor Bulík, člen. Konferencia ObFZ berie na vedomie: 1. správu predsedu mandátovej komisie, 2. vystúpenie predsedu ObFZ, 3. správu o činnosti ObFZ od poslednej konferencie, 4. diskusné príspevky. Konferencia ObFZ schvaľuje: 1. program konferencie, 2. čerpanie rozpočtu za rok 2020, 3. návrh rozpočtu na rok 2021, 4. zmenu stanov ObFZ, 5. verejnú voľbu predsedu DK,
6. reorganizáciu súťaže dospelých v SR 2021/2022 bude jedna súťaž 6. liga so 16 účastníkmi, 7. zmenu organizácie súťaží dospelých od SR 2022/2023, pri počte prihlásených družstiev 17 a viac budú dve súťaže dospelých.
Konferencia ObFZ schvaľuje: 1. Petra Galíka za nového predsedu DK.
ŠTK ObFZ Rožňava oznamuje, že súťaže v SR 2021/22 štartujú: - dospelí 01.08.2021, - žiaci 04.09.2021, - prípravka 03.09.2021.
KR ObFZ Rožňava: - oznamuje záujemcom o výkon funkcie futbalového rozhodcu alebo delegáta stretnutí, že v prípade záujmu môžu kontaktovať sekretariát ObFZ Rožňava telefonicky 0915 903 183 alebo e-mailom ,
- oznamuje, že noví rozhodcovia dostanú odmenu vo výške 50,- € na rozhodcovskú výstroj.
Úradná správa ObFZ Rožňava č. 2/2021-2022 zo dňa 29.07.2021
ŠTK berie na vedomie odstúpenie OTJ Honce zo súťaže prípraviek U11 a zo súťaže 6. liga dospelí. Do pozornosti DK.
KR – zmeny v obsadení 6. liga dospelí: Hrhov – G. Poloma AR2 Baczúk R. Bystré – V. Slaná AR2 Lörincz KR ObFZ Rožňava: - oznamuje záujemcom o výkon funkcie futbalového rozhodcu alebo delegáta stretnutí, že v prípade záujmu môžu kontaktovať sekretariát ObFZ Rožňava telefonicky 0915 903 183 alebo e-mailom ,
- oznamuje, že noví rozhodcovia dostanú odmenu vo výške 50,- € na rozhodcovskú výstroj.
OBSADENIE ROZHODCOV A DELEGÁTOV v 1. kole 6. ligy dospelí
| DOMÁCI | HOSTIA | DÁTUM | ČAS | HR | AR1 | AR2 | DELEGÁT | POZNÁMKA |
| Gem. Hôrka | Dobšiná | 31.7.2021 | 17.00 | Szor | Lorincz | Rási | Šalamon | |
| RV B - Rudná | Dlhá Ves | 1.8.2021 | 10.30 | /Poťmák | Baík | Galík | Bobrík | |
| Rožň. Bystré | Vyšná Slaná | 1.8.2021 | 17.00 | Šofranko | Szor | Drenko | ||
| Krh. Podhradie B | Rakovnica | 1.8.2021 | 17.00 | Rási | Ďuríček | Katona | Bobrík | |
| Hrhov | Gem. Poloma | 1.8.2021 | 17.00 | Uharček | Farkaš | Vysoký | ||
| Betliar | Pača | 1.8.2021 | 17.00 | Galík | Babík | Vávrová | Bodnár | |
| Lipovník | Drnava | 1.8.2021 | 17.00 | J. Gyenes | Šimčák | Kovács | Kerekeš | |
| Dlhá Lúka | Honce | Honce odstúpili |
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.