Úradná správa ObFZ Rožňava č. 1/2021-2022 zo dňa 15.07.2021
Uznesenia z konferencie ObFZ v Rožňave konanej dňa 11.07.2021 Konferencia volí: 1. Mandátovú komisiu v zložení: Michal Laurinc, predseda, Ladislav Kováč, člen, Tibor Segyo, člen. 2. Návrhovú komisiu v zložení: Tibor Krištof, predseda, Monika Vávrová, člen, Tibor Bulík, člen. Konferencia ObFZ berie na vedomie: 1. správu predsedu mandátovej komisie, 2. vystúpenie predsedu ObFZ, 3. správu o činnosti ObFZ od poslednej konferencie, 4. diskusné príspevky. Konferencia ObFZ schvaľuje: 1. program konferencie, 2. čerpanie rozpočtu za rok 2020, 3. návrh rozpočtu na rok 2021, 4. zmenu stanov ObFZ, 5. verejnú voľbu predsedu DK,
6. reorganizáciu súťaže dospelých v SR 2021/2022 bude jedna súťaž 6. liga so 16 účastníkmi, 7. zmenu organizácie súťaží dospelých od SR 2022/2023, pri počte prihlásených družstiev 17 a viac budú dve súťaže dospelých.
Konferencia ObFZ schvaľuje: 1. Petra Galíka za nového predsedu DK.
ŠTK ObFZ Rožňava oznamuje, že súťaže v SR 2021/22 štartujú: - dospelí 01.08.2021, - žiaci 04.09.2021, - prípravka 03.09.2021.
KR ObFZ Rožňava: - oznamuje záujemcom o výkon funkcie futbalového rozhodcu alebo delegáta stretnutí, že v prípade záujmu môžu kontaktovať sekretariát ObFZ Rožňava telefonicky 0915 903 183 alebo e-mailom ,
- oznamuje, že noví rozhodcovia dostanú odmenu vo výške 50,- € na rozhodcovskú výstroj.
Úradná správa ObFZ Rožňava č. 2/2021-2022 zo dňa 29.07.2021
ŠTK berie na vedomie odstúpenie OTJ Honce zo súťaže prípraviek U11 a zo súťaže 6. liga dospelí. Do pozornosti DK.
KR – zmeny v obsadení 6. liga dospelí: Hrhov – G. Poloma AR2 Baczúk R. Bystré – V. Slaná AR2 Lörincz KR ObFZ Rožňava: - oznamuje záujemcom o výkon funkcie futbalového rozhodcu alebo delegáta stretnutí, že v prípade záujmu môžu kontaktovať sekretariát ObFZ Rožňava telefonicky 0915 903 183 alebo e-mailom ,
- oznamuje, že noví rozhodcovia dostanú odmenu vo výške 50,- € na rozhodcovskú výstroj.
OBSADENIE ROZHODCOV A DELEGÁTOV v 1. kole 6. ligy dospelí
| DOMÁCI | HOSTIA | DÁTUM | ČAS | HR | AR1 | AR2 | DELEGÁT | POZNÁMKA |
| Gem. Hôrka | Dobšiná | 31.7.2021 | 17.00 | Szor | Lorincz | Rási | Šalamon | |
| RV B - Rudná | Dlhá Ves | 1.8.2021 | 10.30 | /Poťmák | Baík | Galík | Bobrík | |
| Rožň. Bystré | Vyšná Slaná | 1.8.2021 | 17.00 | Šofranko | Szor | Drenko | ||
| Krh. Podhradie B | Rakovnica | 1.8.2021 | 17.00 | Rási | Ďuríček | Katona | Bobrík | |
| Hrhov | Gem. Poloma | 1.8.2021 | 17.00 | Uharček | Farkaš | Vysoký | ||
| Betliar | Pača | 1.8.2021 | 17.00 | Galík | Babík | Vávrová | Bodnár | |
| Lipovník | Drnava | 1.8.2021 | 17.00 | J. Gyenes | Šimčák | Kovács | Kerekeš | |
| Dlhá Lúka | Honce | Honce odstúpili |
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-