Po jeseni došlo k zmene v zložení výboru, novým predsedom sa stal Ing. Martin Gallík. Novými členmi výboru boli: Ondrej Šimon, Štefan Gazdík a Jaroslav Hajči. Mužstvo nemalo trénera, poverený bol najlepší hráč Gustáv Keršák. Z kádra odišli Gejza Valentko a Roman Lipták do Dobšinej, Vlastimil Cangár tragicky zahynul, a naopak novými hráčmi sa stali Ľubomír Kasper a Ľubomír Arvay z Betliara. Z dorastu mali striedavý štart Lukáš Dovec a brankár Roman Nemec. K oslabeniu kádra došlo aj v priebehu jarnej časti, keď po prvom jarnom kole sa vzdal brankár Jaroslav Plačko a neskôr sa zranili Ján Kravec a Stanislav Drábik. Mužstvo na jar vyhralo len doma s Dedinkami a v Kružnej, teda získalo len šesť bodov a obsadilo v tabuľke 13. miesto (Kunova Teplica sa po jeseni odhlásila).
Gemerská Poloma
Výbor pracoval v zložení: Ján Chanas (predseda), Stanislav Chochol (tajomník) a trénermi boli Marián Ferenc a Július Benedik. Z predošlej sezóny už v kádri neboli Ladislav Jozefčák, Peter Šimon a Alexander Kovács. Naopak hosťovanie trvalo Branislavovi Kurianovi z Rudnej. Mužstvo bolo jesenným lídrom. Niečo však naznačili domáca remíza s Rudnou a domáca prehra s Nižnou Slanou, napriek tomu skončilo mužstvo prvé v tabuľke. Po jeseni tréner Ferenc odstúpil. V jarnej časti sa posilami stali Martin Szoják z Rožňavy a Štefan Forgáč z Dobšinej. Naopak odišiel Branislav Kurian do Rudnej. Mužstvo získalo len šesť bodov a skončilo tak v strede tabuľky.
Vlachovo
Predsedom klubu bol Juraj Kováč, ďalší členovia boli Jozef Varga, Ján Gecelovský, Ondrej Marciš, Dušan Hajdúk, Igor Leško, Dušan Elexa, Peter Hricko, Pavol Hajdúk. Trénerom dospelých bol Ján Hajdúk, trénerom dorastu Ján Pitoňák a trénerom žiakov Miloslav Gál. Mužstvo po jeseni zimovalo na 13. priečke, pred jarou však doplnili káder traja brankári: Ján Vysoký, Ondrej Romok a Dušan Návoj, novými hráčmi do poľa boli Milan Hajdúk a Róbert Jakab z Betliara, ktorý sa po jeseni odhlásil zo 4. ligy. Z kádra odišiel len Milan Lukáč do Dobšinej. Mužstvo malo úspešnú jar a poskočilo v tabuľke o niekoľko priečok vyššie.
Jablonov nad Turňou
Predsedom bol Ing. František Kusztván, tajomníkom Albert Tóth a hrajúcim trénerom sa stal Marián Krompaský. Mužstvo zimovalo na 12. mieste, preto došlo k posilneniu. Novými hráčmi sa stali Gabriel Molnár, Gabriel Veverica, Marián Krompaský a Štefan Szciranka. Odišiel len Tibor Kardoš. Mužstvo sa na jar zlepšilo v defenzíve a rovnako sa posunulo v tabuľke vyššie.
Rudná
Predsedom bol Ladislav Nagy. Okrem neho výbor tvorili: Peter Kiss, Ing. Tibor Oravec, Gabriela Máteová, Štefan Krupinský, Barnabáš Kiss, Július Kerekeš, Štefan Burkovský. Trénerom bol Ferdinand Drenko. Mužstvo bolo po jeseni v strede tabuľky, z kádra odišiel Haluška, naopak novými hráčmi boli Peter Milko, Oliver Dávid a Branislav Kurian. Cieľom bolo skončiť do šiesteho miesta, čo sa podarilo.
Plešivec
Predsedom bol Ladislav Nagy, ďalšími členmi výboru boli Oto Badin, Ondrej Skokan st. a Štefan Ször. Po jesennej časti bol na 2. mieste tabuľky. Cieľom do odvety bolo pohybovať sa na popredných priečkach, čo sa podarilo. Z kádra po jesennej časti odišiel Attila Kovács a naopak zo ZVS prišiel Leonard Horváth. Mužstvo si zaslúžene vybojovalo postup do V. ligy – JZ.
|
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
Poznámka: Kunova Teplica sa po jeseni odhlásila |
|
Prehľad najlepších strelcov vybraných mužstiev
Najlepší strelec Nižnej Slanej: 9 gólov: Roman Lipták (za jesennú časť) a Gustáv Keršák
Najlepší strelec Gem. Polomy: 21 gólov: Zdenko Greško – zároveň najlepší strelec ročníka
Najlepší strelec Vlachova: 16 gólov: Ján Lipták
Najlepší strelec Jablonova n. / T. : 6 gólov: Patrik Pál-Balázs a Marián Krompaský
Najlepší strelec Rudnej: 10 gólov: Patrik Haluška
Najlepší strelec Plešivca: 15 gólov: Attila Pulen
Pripravil Ing. Štefan Tomášik































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-