FK Lokomotíva CHZ Dedinky
Vo výbore boli Peter Revay (predseda a vedúci mužstva), Anton Horváth (tajomník) a František Korfanta (tréner). Po jesennej časti bolo mužstvo na 7. mieste. Z kádra odišli Knižka a Kalkahus. Cieľom bolo skončiť do šiesteho miesta. Dedinky odohrali štyri prípravné zápasy.
Družstevník Vyšná Slaná
Výbor pracoval v zložení: Ján Krupár (predseda) a Dušan Gallo (tréner a vedúci mužstva). Po jeseni klub zimoval na 3. mieste. Cieľom bolo zlepšiť výsledky v zápasoch vonku. V kádri došlo k malým zmenám – prišiel Maroš Vido a odišli Ondrej Liptai, Ondrej Romok a Ján Vysoký. Mužstvo odohralo štyri prípravné zápasy a zúčastnilo sa aj halového turnaja.
FK Apex Kružná
Výbor tvorili: Ondrej Fabian – predseda, Ondrej Lipták – podpredseda, Tibor Kamzík – hospodár, Vojtech Sarkány – vedúci mužstva, Róbert Kováč – tréner, Róbert Imre st. – vedúci mužstva dorastu, František Parditka, Róbert Bacso, Zoltán Šimon a Erich Fabian – všetci členovia. Cieľom bolo bodovať v domácich zápasoch a skončiť do 10. miesta. Klub odohral tri prípravné zápasy. Z kádra cez zimný prestupový termín odišiel Ďurán – Bašták.
FK Lipovník
Predsedom bol Róbert Luspaj, tajomníkom Oto Mihók a trénerom Zoltán Šalamon. Klub zimoval na 3. mieste. Cez zimu káder doplnili Klinko, Hundža a Parditka. Cieľom bolo skončiť do 7. miesta. Lipovník odohral dva prípravné zápasy.
FK Zlatý Klas Dlhá Ves
Predsedom bol Ladislav Novák, vedúcim mužstva Július Flander a trénerom Alexander Pavlínyi. Po jeseni zimovala na 10. priečke. Cieľom do odvety bolo skončiť do 8. miesta. V kádri k zmenám nedošlo. Dlhá Ves odohrala tri prípravné zápasy a zúčastnila sa aj halového turnaja v Plešivci.
FC Dobšiná
Novými hráčmi na jar sa stali Milan Lukáč z Vlachova, Gejza Valentko a Roman Lipták z Nižnej Slanej. Po jeseni zimovala na 4. priečke. Dobšiná odohrala štyri prípravné zápasy.
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
| 1. | Gem. Poloma | 14 | 10 | 3 | 1 | 34:16 | 33 |
| 2. | Plešivec | 14 | 10 | 0 | 4 | 37:14 | 30 |
| 3. | Dobšiná | 14 | 8 | 2 | 4 | 37:26 | 26 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 8 | 0 | 5 | 30:14 | 24 |
| 5. | Lipovník | 14 | 8 | 0 | 6 | 30:28 | 24 |
| 6. | Rudná | 14 | 7 | 3 | 4 | 23:21 | 24 |
| 7. | Dedinky | 13 | 7 | 1 | 5 | 45:25 | 22 |
| 8. | Brzotín | 14 | 7 | 1 | 6 | 35:24 | 22 |
| 9. | Kružná | 14 | 5 | 3 | 6 | 29:29 | 18 |
| 10. | Dlhá Ves | 14 | 5 | 2 | 7 | 20:22 | 17 |
| 11. | Nižná Slaná | 14 | 5 | 2 | 7 | 28:33 | 17 |
| 12. | Jablonov n/T. | 14 | 4 | 1 | 9 | 22:40 | 13 |
| 13. | Vlachovo | 14 | 3 | 1 | 10 | 24:32 | 10 |
| 14. | Kunova Teplica | 14 | 0 | 1 | 11 | 11:81 | 1 |
Poznámka: Kunova Teplica sa po jeseni odhlásila.
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Plešivec | 24 | 16 | 2 | 6 | 57:24 | 50 |
| 2. | Dobšiná | 24 | 15 | 3 | 6 | 65:38 | 48 |
| 3. | Lipovník | 24 | 14 | 3 | 7 | 56:41 | 45 |
| 4. | Vyšná Slaná | 24 | 14 | 1 | 9 | 52:35 | 43 |
| 5. | Dedinky | 24 | 12 | 1 | 11 | 64:56 | 37 |
| 6. | Rudná | 24 | 11 | 4 | 9 | 39:45 | 37 |
| 7. | Gem. Poloma | 24 | 11 | 3 | 10 | 44:49 | 36 |
| 8. | Brzotín | 24 | 9 | 4 | 11 | 40:31 | 31 |
| 9. | Dlhá Ves | 24 | 8 | 3 | 13 | 35:45 | 27 |
| 10. | Vlachovo | 24 | 8 | 2 | 14 | 54:50 | 26 |
| 11. | Jablonov n(/T. | 24 | 8 | 1 | 15 | 32:61 | 25 |
| 12. | Kružná | 24 | 8 | 3 | 13 | 41:51 | 24 |
| 13. | Nižná Slaná | 24 | 6 | 2 | 16 | 34:66 | 20 |
Poznámky:
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Dobšiná - Gemerská Poloma v prospech Dobšinej. Výsledok 4:0 ostáva v platnosti. Dobšinej priznáva 3 b.
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Nižná Slaná - Brzotín 0:3 v prospech Brzotína. Brzotínu priznáva 3 b.
Prehľad najlepších strelcov vybraných mužstiev:
Vyšná Slaná: 16 – Krištof
Dobšiná: 18 – R. Lipták
Lipovník: 14 – Klinko
Dedinky: 15 – M. Chabada
Kružná: 8 - Kerekeš
Dlhá Ves: 6 – Blatník, R. Ferdinand
Brzotín: 7 – G. Dókuš
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.