FK Lokomotíva CHZ Dedinky
Vo výbore boli Peter Revay (predseda a vedúci mužstva), Anton Horváth (tajomník) a František Korfanta (tréner). Po jesennej časti bolo mužstvo na 7. mieste. Z kádra odišli Knižka a Kalkahus. Cieľom bolo skončiť do šiesteho miesta. Dedinky odohrali štyri prípravné zápasy.
Družstevník Vyšná Slaná
Výbor pracoval v zložení: Ján Krupár (predseda) a Dušan Gallo (tréner a vedúci mužstva). Po jeseni klub zimoval na 3. mieste. Cieľom bolo zlepšiť výsledky v zápasoch vonku. V kádri došlo k malým zmenám – prišiel Maroš Vido a odišli Ondrej Liptai, Ondrej Romok a Ján Vysoký. Mužstvo odohralo štyri prípravné zápasy a zúčastnilo sa aj halového turnaja.
FK Apex Kružná
Výbor tvorili: Ondrej Fabian – predseda, Ondrej Lipták – podpredseda, Tibor Kamzík – hospodár, Vojtech Sarkány – vedúci mužstva, Róbert Kováč – tréner, Róbert Imre st. – vedúci mužstva dorastu, František Parditka, Róbert Bacso, Zoltán Šimon a Erich Fabian – všetci členovia. Cieľom bolo bodovať v domácich zápasoch a skončiť do 10. miesta. Klub odohral tri prípravné zápasy. Z kádra cez zimný prestupový termín odišiel Ďurán – Bašták.
FK Lipovník
Predsedom bol Róbert Luspaj, tajomníkom Oto Mihók a trénerom Zoltán Šalamon. Klub zimoval na 3. mieste. Cez zimu káder doplnili Klinko, Hundža a Parditka. Cieľom bolo skončiť do 7. miesta. Lipovník odohral dva prípravné zápasy.
FK Zlatý Klas Dlhá Ves
Predsedom bol Ladislav Novák, vedúcim mužstva Július Flander a trénerom Alexander Pavlínyi. Po jeseni zimovala na 10. priečke. Cieľom do odvety bolo skončiť do 8. miesta. V kádri k zmenám nedošlo. Dlhá Ves odohrala tri prípravné zápasy a zúčastnila sa aj halového turnaja v Plešivci.
FC Dobšiná
Novými hráčmi na jar sa stali Milan Lukáč z Vlachova, Gejza Valentko a Roman Lipták z Nižnej Slanej. Po jeseni zimovala na 4. priečke. Dobšiná odohrala štyri prípravné zápasy.
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
| 1. | Gem. Poloma | 14 | 10 | 3 | 1 | 34:16 | 33 |
| 2. | Plešivec | 14 | 10 | 0 | 4 | 37:14 | 30 |
| 3. | Dobšiná | 14 | 8 | 2 | 4 | 37:26 | 26 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 8 | 0 | 5 | 30:14 | 24 |
| 5. | Lipovník | 14 | 8 | 0 | 6 | 30:28 | 24 |
| 6. | Rudná | 14 | 7 | 3 | 4 | 23:21 | 24 |
| 7. | Dedinky | 13 | 7 | 1 | 5 | 45:25 | 22 |
| 8. | Brzotín | 14 | 7 | 1 | 6 | 35:24 | 22 |
| 9. | Kružná | 14 | 5 | 3 | 6 | 29:29 | 18 |
| 10. | Dlhá Ves | 14 | 5 | 2 | 7 | 20:22 | 17 |
| 11. | Nižná Slaná | 14 | 5 | 2 | 7 | 28:33 | 17 |
| 12. | Jablonov n/T. | 14 | 4 | 1 | 9 | 22:40 | 13 |
| 13. | Vlachovo | 14 | 3 | 1 | 10 | 24:32 | 10 |
| 14. | Kunova Teplica | 14 | 0 | 1 | 11 | 11:81 | 1 |
Poznámka: Kunova Teplica sa po jeseni odhlásila.
KONEČNÁ TABUĽKA
| 1. | Plešivec | 24 | 16 | 2 | 6 | 57:24 | 50 |
| 2. | Dobšiná | 24 | 15 | 3 | 6 | 65:38 | 48 |
| 3. | Lipovník | 24 | 14 | 3 | 7 | 56:41 | 45 |
| 4. | Vyšná Slaná | 24 | 14 | 1 | 9 | 52:35 | 43 |
| 5. | Dedinky | 24 | 12 | 1 | 11 | 64:56 | 37 |
| 6. | Rudná | 24 | 11 | 4 | 9 | 39:45 | 37 |
| 7. | Gem. Poloma | 24 | 11 | 3 | 10 | 44:49 | 36 |
| 8. | Brzotín | 24 | 9 | 4 | 11 | 40:31 | 31 |
| 9. | Dlhá Ves | 24 | 8 | 3 | 13 | 35:45 | 27 |
| 10. | Vlachovo | 24 | 8 | 2 | 14 | 54:50 | 26 |
| 11. | Jablonov n(/T. | 24 | 8 | 1 | 15 | 32:61 | 25 |
| 12. | Kružná | 24 | 8 | 3 | 13 | 41:51 | 24 |
| 13. | Nižná Slaná | 24 | 6 | 2 | 16 | 34:66 | 20 |
Poznámky:
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Dobšiná - Gemerská Poloma v prospech Dobšinej. Výsledok 4:0 ostáva v platnosti. Dobšinej priznáva 3 b.
ŠTK kontumuje nedohrané stretnutie Nižná Slaná - Brzotín 0:3 v prospech Brzotína. Brzotínu priznáva 3 b.
Prehľad najlepších strelcov vybraných mužstiev:
Vyšná Slaná: 16 – Krištof
Dobšiná: 18 – R. Lipták
Lipovník: 14 – Klinko
Dedinky: 15 – M. Chabada
Kružná: 8 - Kerekeš
Dlhá Ves: 6 – Blatník, R. Ferdinand
Brzotín: 7 – G. Dókuš
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-