MFK Dobšiná
Príchody oproti predošlej sezóne: D. Turzák, A. Labuda
OFK Vyšná Slaná
Príchody oproti predošlej sezóne: J. Želinský, R. Želinský, M. Benedikty, Jerguš Barnák
Sokol Pača
Príchody oproti predošlej sezóne: Kollárik, Drenko, Farkaš, Mikolaj, Lapoš, Fazekaš, Klinko, Toplanský, Štefánik
FK Baník Drnava
Kapitán FK Baník Drnava Kilián Šoltés: „Snažili sme sa po dlhej prestávke dať mužstvo dokopy, a hlavne by sme chceli nadviazať na predchádzajúce sezóny. Máme rovnaké mužstvo, pár hráčov sa pridalo z dorastu, budeme sa snažiť umiestniť čo najlepšie. Letná príprava prebehla celkom dobre, ale neboli sme v najsilnejšom zložení v žiadnom zo zápasov, mali sme mini turnaj v Drnave, kde sme skončili prví pred Lipovníkom a Drnavou U19. Na Memoriáli Mariána Šlosára sme skončili druhí, ale zo zostavy chýbala takmer polovica hráčov a na finále s Betliarom sme nemali. Herne aj fyzicky sme boli lepší, ale brali sme to ako prípravu na sezónu. Výsledky zatiaľ vypovedajú o tom, že dlhá prestávka nás bohužiaľ postihla a nie sme zohratí, ale dúfam, že sa to zlepší a určite fanúšikov nesklameme pekným futbalom. “
Najstarší hráči v jednotlivých mužstvách:
Betliar: Miloš Gallo, Ján Čižmár (obaja po 47 rokov)
ŠK Polom Gemerská Poloma: Ľ. Hatvaník, R. Polyák (obaja po 44 rokov)
MFK Dobšiná: J. Strelka (51 rokov)
Vyšná Slaná: Jozef Barnák (51 rokov)
Pača: Ľ. Gajdoš (45 rokov)
Dlhá Ves: M. Havrlent (42 rokov)
Rudná / Rožňava B: S. Székely (48 rokov)
Krh. Dlhá Lúka: O. Kerekeš (52 rokov)
Drnava: J. Barczi (49 rokov)
Hrhov: A. Bartók (41 rokov)
Rakovnica: P. Szöllös (37 rokov)
Gemerská Hôrka: J. Šálek (43 rokov)
Rožň. Bystré: P. Minčík (47 rokov)
Lipovník: Š. Dányi (51 rokov)
TABUĽKA DOMÁCICH ZÁPASOV 6. LIGY PO 11. KOLE:
| 1. | Baník Rožňavské Bystré | 6 | 6 | 0 | 0 | 15:5 | 18 |
| 2. | ZK Dlhá Ves | 5 | 4 | 1 | 0 | 26:2 | 13 |
| 3. | OFK Vyšná Slaná | 5 | 4 | 1 | 0 | 22:3 | 13 |
| 4. | Tatran Betliar | 5 | 4 | 1 | 0 | 17:4 | 13 |
| 5. | FK Lipovník | 5 | 4 | 0 | 1 | 22:12 | 12 |
| 6. | FK Hrhov | 5 | 2 | 3 | 0 | 18:10 | 9 |
| 7. | FK Gemerská Hôrka | 5 | 3 | 0 | 2 | 11:8 | 9 |
| 8. | Baník Rakovnica | 4 | 2 | 1 | 1 | 11:12 | 7 |
| 9. | Sokol Pača | 4 | 2 | 0 | 2 | 8:10 | 6 |
| 10. | Rudná | 6 | 2 | 0 | 4 | 9:20 | 6 |
| 11. | Baník Drnava | 4 | 1 | 0 | 3 | 12:12 | 3 |
| 12. | Polom Gem. Poloma | 4 | 1 | 0 | 3 | 5:8 | 3 |
| 13. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 4 | 1 | 0 | 3 | 9:14 | 3 |
| 14. | MFK Dobšiná | 3 | 0 | 1 | 2 | 5:7 | 1 |
Naj...
Najlepšie mužstvo vonku: Vyšná Slaná a Dlhá Ves po 12 bodov
Najlepšie mužstvo doma: Rož. Bystré 18 bodov
Najlepší útok: Dlhá Ves
Najlepšia obrana: Vyšná Slaná
Najlepší strelec 6. ligy: Patrik Mičinský – Dlhá Ves – 16 gólov
Najviac odohrali: Adam Rochl, Róbert Rochl (obaja Rož. Bystré)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-