FK Apex Kružná
Klub účinkoval v V. lige – JZ v sezóne 1999/2000, po roku však vypadol do 1. triedy. V 1. triede pôsobil v rokoch 2000 – 2005, kedy obsadil poslednú priečku a vypadol do 2. triedy. V 2. triede pôsobil do roku 2007, kedy ju vyhral a vrátil sa do 1. triedy. Tam však hral iba jeden rok a opäť vypadol do 2. triedy. V roku 2010 vyhral 2. triedu a začal pôsobiť v najvyššej okresnej súťaži. V roku 2011 sa odhlásila z 1. triedy, ale od ďalšieho ročníka hrala 2. triedu. V roku 2016 vyhrala 2. triedu a hrala 1. triedu do roku 2019, kedy došlo k zániku FK.

ŠK Jablonov nad Turňou (v V. lige účinkoval pod názvom FK Slovtranszgas )
Klub účinkoval v V. lige – JZ v rokoch 1998 – 2003. Potom pôsobil len v 1. triede do roku 2018, kedy zanikol.

FK Plešivec
Klub hral dvakrát V. ligu – JZ (2004/2005 a 2006/2007). Potom pôsobil v 1. triede do roku 2011, kedy vypadol do 2. triedy. V 2. triede pôsobil do roku 2015, kedy zanikol. Potom došlo k obnove FK, ale neskôr k zániku FK (rok 2020).
FK Lokomotíva CHZ Dedinky
Klub hral V. ligu – JZ v sezóne 2005/2006, po roku vypadol do okresu. V 1. triede pôsobil do roku 2010. Potom došlo k vypadnutiu do 2. triedy. Neskôr vyhral 2. triedu, ale v priebehu jesene 2014 došlo k odhláseniu z 1. triedy.
FK Kovo Kunova Teplica
Tento klub viackrát pôsobil v V. lige – JZ (1997/1998, 1998/1999, 2000/2001). Po poslednom vypadnutí vyhrala 1. triedu, ale postup odmietla. V nasledujúcej sezóne skončila druhá. V roku 2003 došlo k fúzii so Štítnikom, po jeseni došlo k odhláseniu z 1. triedy. Za zmienku stojí pokus o obnovu, keď v 7. lige hrala Pašková / K. Teplica, aj ten klub však zanikol.
FK Baník Štítnik
Klub postúpil do V. ligy – JZ v roku 2002 z tretej priečky 1. triedy, keďže K. Teplica a Lipovník nemali záujem hrať vyššiu súťaž. Od roku 2003 hrával v V. lige – JZ pod názvom Štítnik K. T. do roku 2006, kedy ju vyhral. Po účinkovaní v IV. lige – JUH (2006 – 2011) musel klub začínať od 2. triedy. V roku 2013 postúpil do 1. triedy, kde účinkoval. Na jar 2015 sa odhlásil zo súťaže. K obnove došlo v roku 2015, neskôr v sezóne 2016/2017 boli v obci dva kluby, potom však došlo k zániku.
FK Baník Nižná Slaná
Klub účinkoval v V. lige – JZ v sezóne 2001/2002, obsadil 11. miesto, ktoré však na udržanie nestačilo. Potom pôsobil v 1. triede do 4. kola jesene 2004, kedy sa odhlásil z 1. triedy. V roku 2005 sa prihlásil do 2. triedy, kde účinkoval do roku 2015, kedy ju vyhral. Po ročnom pôsobení v 1. triede však došlo k zániku klubu v kategórii dospelých a neskôr aj v kategórii prípravka.

FK Tatran Betliar
Tento klub vyhral najvyššiu okresnú súťaž v roku 1994. V V. lige pôsobil do roku 1998, kedy ju vyhral. Potom pôsobil v IV. lige – JUH do jesene 2003, kedy došlo k odhláseniu. Klub začal pôsobiť v 1. triede. V roku 2009 ju vyhral, ale postup odmietol. V roku 2013 opäť vyhral 1. triedu, tentokrát postup využil. V V. lige – JZ pôsobil do roku 2015, kedy vypadol a pôsobí v 6. lige doteraz.

FK Gemerská Hôrka
Klub pôsobil v V. lige – JZ od roku 2007 do roku 2011. Potom došlo k reorganizácii piatych líg VsFZ. Preto od ďalšej sezóny účinkoval v V. lige K – G do sezóny 2017/2018, kedy došlo k odstúpeniu zo súťaže. Potom začal účinkovať v okresných súťažiach.

MFK Dobšiná
Klub pôsobil v V. lige K – G od roku 2011 do roku 2017, kedy v lete odstúpil. Začínať tak musel od najnižšej okresnej súťaže. Predtým pôsobil v V. lige K – G (1990/1991 – 1991/1992, 1993/1994, 1995/1996). V súčasnosti pôsobí v 6. lige.

FK Krásnohorské Podhradie
Tento klub pôsobil v V. lige JZ od r. 2003 po r. 2009, kedy vypadol do 1. triedy. Po roku sa vrátil do V. ligy. Neskôr pôsobil v V. lige K – G, dokonca ju aj vyhral a postup aj využil v roku 2016. V súčasnosti pôsobí v IV. lige – JUH.

FK Kovstav
Ako Rožňava B účinkoval v sezóne 1993/1994 v V. lige K – G a od r. 1994 ako Kovstav. V r. 1995 vypadol do okresu, po roku sa vrátil, potom však v r. 1997 vypadol do 1. triedy. V nej účinkoval do roku 2003. Potom pôsobil v 2. triede, neskôr ako Rožňava B. V roku 2012 zanikol.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-