FK Apex Kružná
Klub účinkoval v V. lige – JZ v sezóne 1999/2000, po roku však vypadol do 1. triedy. V 1. triede pôsobil v rokoch 2000 – 2005, kedy obsadil poslednú priečku a vypadol do 2. triedy. V 2. triede pôsobil do roku 2007, kedy ju vyhral a vrátil sa do 1. triedy. Tam však hral iba jeden rok a opäť vypadol do 2. triedy. V roku 2010 vyhral 2. triedu a začal pôsobiť v najvyššej okresnej súťaži. V roku 2011 sa odhlásila z 1. triedy, ale od ďalšieho ročníka hrala 2. triedu. V roku 2016 vyhrala 2. triedu a hrala 1. triedu do roku 2019, kedy došlo k zániku FK.

ŠK Jablonov nad Turňou (v V. lige účinkoval pod názvom FK Slovtranszgas )
Klub účinkoval v V. lige – JZ v rokoch 1998 – 2003. Potom pôsobil len v 1. triede do roku 2018, kedy zanikol.

FK Plešivec
Klub hral dvakrát V. ligu – JZ (2004/2005 a 2006/2007). Potom pôsobil v 1. triede do roku 2011, kedy vypadol do 2. triedy. V 2. triede pôsobil do roku 2015, kedy zanikol. Potom došlo k obnove FK, ale neskôr k zániku FK (rok 2020).
FK Lokomotíva CHZ Dedinky
Klub hral V. ligu – JZ v sezóne 2005/2006, po roku vypadol do okresu. V 1. triede pôsobil do roku 2010. Potom došlo k vypadnutiu do 2. triedy. Neskôr vyhral 2. triedu, ale v priebehu jesene 2014 došlo k odhláseniu z 1. triedy.
FK Kovo Kunova Teplica
Tento klub viackrát pôsobil v V. lige – JZ (1997/1998, 1998/1999, 2000/2001). Po poslednom vypadnutí vyhrala 1. triedu, ale postup odmietla. V nasledujúcej sezóne skončila druhá. V roku 2003 došlo k fúzii so Štítnikom, po jeseni došlo k odhláseniu z 1. triedy. Za zmienku stojí pokus o obnovu, keď v 7. lige hrala Pašková / K. Teplica, aj ten klub však zanikol.
FK Baník Štítnik
Klub postúpil do V. ligy – JZ v roku 2002 z tretej priečky 1. triedy, keďže K. Teplica a Lipovník nemali záujem hrať vyššiu súťaž. Od roku 2003 hrával v V. lige – JZ pod názvom Štítnik K. T. do roku 2006, kedy ju vyhral. Po účinkovaní v IV. lige – JUH (2006 – 2011) musel klub začínať od 2. triedy. V roku 2013 postúpil do 1. triedy, kde účinkoval. Na jar 2015 sa odhlásil zo súťaže. K obnove došlo v roku 2015, neskôr v sezóne 2016/2017 boli v obci dva kluby, potom však došlo k zániku.
FK Baník Nižná Slaná
Klub účinkoval v V. lige – JZ v sezóne 2001/2002, obsadil 11. miesto, ktoré však na udržanie nestačilo. Potom pôsobil v 1. triede do 4. kola jesene 2004, kedy sa odhlásil z 1. triedy. V roku 2005 sa prihlásil do 2. triedy, kde účinkoval do roku 2015, kedy ju vyhral. Po ročnom pôsobení v 1. triede však došlo k zániku klubu v kategórii dospelých a neskôr aj v kategórii prípravka.

FK Tatran Betliar
Tento klub vyhral najvyššiu okresnú súťaž v roku 1994. V V. lige pôsobil do roku 1998, kedy ju vyhral. Potom pôsobil v IV. lige – JUH do jesene 2003, kedy došlo k odhláseniu. Klub začal pôsobiť v 1. triede. V roku 2009 ju vyhral, ale postup odmietol. V roku 2013 opäť vyhral 1. triedu, tentokrát postup využil. V V. lige – JZ pôsobil do roku 2015, kedy vypadol a pôsobí v 6. lige doteraz.

FK Gemerská Hôrka
Klub pôsobil v V. lige – JZ od roku 2007 do roku 2011. Potom došlo k reorganizácii piatych líg VsFZ. Preto od ďalšej sezóny účinkoval v V. lige K – G do sezóny 2017/2018, kedy došlo k odstúpeniu zo súťaže. Potom začal účinkovať v okresných súťažiach.

MFK Dobšiná
Klub pôsobil v V. lige K – G od roku 2011 do roku 2017, kedy v lete odstúpil. Začínať tak musel od najnižšej okresnej súťaže. Predtým pôsobil v V. lige K – G (1990/1991 – 1991/1992, 1993/1994, 1995/1996). V súčasnosti pôsobí v 6. lige.

FK Krásnohorské Podhradie
Tento klub pôsobil v V. lige JZ od r. 2003 po r. 2009, kedy vypadol do 1. triedy. Po roku sa vrátil do V. ligy. Neskôr pôsobil v V. lige K – G, dokonca ju aj vyhral a postup aj využil v roku 2016. V súčasnosti pôsobí v IV. lige – JUH.

FK Kovstav
Ako Rožňava B účinkoval v sezóne 1993/1994 v V. lige K – G a od r. 1994 ako Kovstav. V r. 1995 vypadol do okresu, po roku sa vrátil, potom však v r. 1997 vypadol do 1. triedy. V nej účinkoval do roku 2003. Potom pôsobil v 2. triede, neskôr ako Rožňava B. V roku 2012 zanikol.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-