| 1. | Rudná | 14 | 12 | 1 | 1 | 41:16 | 37 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 14 | 10 | 1 | 3 | 64:22 | 31 |
| 3. | Vyšná Slaná | 14 | 9 | 2 | 3 | 46:23 | 29 |
| 4. | Rožň. Bystré | 14 | 8 | 3 | 3 | 35:18 | 27 |
| 5. | Drnava | 12 | 7 | 2 | 3 | 39:24 | 23 |
| 6. | Honce | 14 | 7 | 2 | 5 | 26:39 | 23 |
| 7. | Jablonov n/T | 14 | 7 | 0 | 7 | 32:30 | 21 |
| 8. | Dlhá Ves | 14 | 7 | 0 | 7 | 33:42 | 21 |
| 9. | Bohúňovo | 13 | 5 | 2 | 6 | 26:25 | 17 |
| 10. | Štítnik | 14 | 5 | 0 | 9 | 36:31 | 15 |
| 11. | Slavošovce | 12 | 3 | 1 | 8 | 14:46 | 10 |
| 12. | Vlachovo | 14 | 3 | 0 | 11 | 19:42 | 9 |
| 13. | Hrhov | 14 | 2 | 2 | 10 | 23:48 | 8 |
| 14. | Dedinky | 13 | 1 | 2 | 10 | 16:44 | 5 |
Konečná tabuľka
| 1. | Rudná | 26 | 20 | 3 | 3 | 78:30 | 63 |
| 2. | Krh. Dlhá Lúka | 26 | 18 | 3 | 5 | 110:44 | 57 |
| 3. | Drnava | 26 | 16 | 4 | 6 | 91:46 | 52 |
| 4. | Rožň. Bystré | 26 | 15 | 3 | 8 | 71:36 | 48 |
| 5. | Vyšná Slaná | 26 | 14 | 3 | 9 | 75:48 | 45 |
| 6. | Jablonov n/T | 26 | 13 | 0 | 13 | 56:53 | 39 |
| 7. | Dlhá Ves | 26 | 11 | 4 | 11 | 54:71 | 37 |
| 8. | Štítnik | 26 | 13 | 3 | 12 | 77:50 | 36 |
| 9. | Hrhov | 26 | 10 | 4 | 12 | 48:64 | 34 |
| 10. | Honce | 26 | 10 | 2 | 14 | 48:89 | 32 |
| 11. | Bohúňovo | 26 | 9 | 3 | 14 | 43:53 | 30 |
| 12. | Vlachovo | 26 | 7 | 1 | 18 | 35:76 | 22 |
| 13. | Dedinky | 26 | 4 | 6 | 16 | 41:78 | 18 |
| 14. | Slavošovce | 26 | 4 | 1 | 21 | 33:122 | 13 |
Výsledky na jeseň 2013:
Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 2:3 (1:0), Góly: Zabrel 2
Dedinky – Vyšná Slaná 2:3 (1:1), Góly: Mat. Gallo, Kračún, Liptai
Vyšná Slaná – Rožň. Bystré 1:1 (0:0), Góly: Kračún
Vyšná Slaná – Štítnik 3:1 (2:1), Góly: Zabrel, Hric - Jančo, Mart. Gallo
Drnava – Vyšná Slaná 1:1 (1:1), Góly: Liptai
Vyšná Slaná – Dlhá Ves 6:1 (4:0), Góly: Liptai 3, Mart. Gallo, J. Barnák 2
Bohúňovo – Vyšná Slaná 2:3 (1:0), Góly: P. Rogos, Liptai, Kračún
Vyšná Slaná – Honce 2:3 (2:1), Góly: Liptai 2
Slavošovce – Vyšná Slaná 0:4 (0:3), Góly: Mart. Gallo, Zabrel, Liptai, Hric - Jančo
Vyšná Slaná – Jablonov n / T. 3:1 (2:1), Góly: A. Mezei vlastný, O. Liptai 2
Hrhov – Vyšná Slaná 1:4 (0:1), Góly: Liptai, Zabrel 3
Vyšná Slaná – Vlachovo 5:0 (4:0), Góly: Liptai 2, Mart. Gallo, Zabrel, Fifik
Rudná – Vyšná Slaná 4:2 (1:1), Góly: P. Rogos, Molčan
Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 3:7 (2:2), Góly: P. Rogos 3, P. Zabrel 3, Liptai
Strelci po jeseni
15 – Liptai, 11 – Zabrel, 5 – P. Rogos, 4 – Martin Gallo, 3 – Kračún, 1 – Mat. Gallo, Fifik, Molčan
Výsledky na jar 2014:
Vyšná Slaná – Dedinky 3:0 (2:0), Góly: Mart. Gallo, Fifik, Zabrel
Rožň. Bystré – Vyšná Slaná 3:1 (1:1), Góly: Zabrel
Štítnik – Vyšná Slaná 6:0 (1:0)
Vyšná Slaná – Drnava 3:4 (1:1), Góly: E. Polyák vlastný, Zabrel, Hadar
Dlhá Ves – Vyšná Slaná 1:1 (1:0) , Gól: Liptai
V. Slaná – Bohúňovo 3:0 kont., hostia nepricestovali
Honce – Vyšná Slaná 2:5 (1:2), Góly: Kacara vlastný, J. Drenko vlastný, Vido, Zabrel, Mart. Gallo
Vyšná Slaná – Slavošovce 6:0 (2:0), Góly: Liptai 3, Hric - Jančo 2 , Fifik
Jablonov n/T – V. Slaná 2:0 (1:0)
Vyšná Slaná – Hrhov 1:3 (0:2), Góly: Mart. Gallo – Fifik vlastný
Vlachovo – V. Slaná 4:2 (2:1), Góly: Zabrel, Kračún
Vyšná Slaná – Rudná 4:0 (4:0), Góly: J. Barnák, Mart. Gallo, Kračún, Liptai
Strelci celkovo
20 – Liptai
16 – Zabrel
8 – Martin Gallo
5 – P. Rogos, Kračún
4 – Hric – Jančo
3 – Fifik, Barnák
1 - Mat. Gallo, M. Molčan, M. Hadar, M. Vido
Vlastný gól: Fifik
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-