Výsledky na jeseň
Lipovník – K. Teplica 1:0, gól: Grecmacher
Lipovník - Dlhá Ves 3:0, góly: Fabian, Korintuš, Debnár
Lipovník – Kovstav 2:2, góly: Hagovský, Grecmacher
Rejdová – Lipovník 1:1, gól: Fabian
Lipovník – Nižná Slaná 5:1, góly: Korintuš, Grecmacher 2, Filčák, Cabada
Vlachovo – Lipovník 3:3, góly: Klinko 2, Fabian
Dedinky – Lipovník 0:5, góly: Olexa 2, Debnár 2, Grecmacher
Lipovník – Štítnik 2:0, góly: Fabian 2
V. Slaná – Lipovník 2:4, góly: Filčák 2, Klinko, Ondrejčík
Lipovník – Plešivec 1:0
Krh. Podhradie – Lipovník 0:2, góly: Olexa, Grecmacher
Rožň. Bystré – Lipovník 1:0
Lipovník – Dobšiná 6:0
Kun. Teplica – Lipovník 1:0
Výsledky na jar
Dlhá Ves – Lipovník 4:3, góly: Fabian 2, Grecmacher
Lipovník – Krh. Podhradie 2:1, góly: Filčák, Podracký
Kovstav – Lipovník 0:0
Lipovník – Rejdová 3:1, góly: Fabian, Grecmacher 2
Nižná Slaná – Lipovník 3:0
Lipovník – Vlachovo 3:1, góly: Szekeres, Korintuš 2
Lipovník – Dedinky 3:0, góly: Fabian, Grecmacher, Szekeres
Štítnik – Lipovník 3:1, gól: Karnay
Lipovník – Vyšná Slaná 7:1, góly: Debnár 2, Fabian 2, Grecmacher 2, Milko
Plešivec – Lipovník 1:2, góly: Grecmacher, Fabian
Lipovník – Rož. Bystré 6:0, góly: Fabian 5, Hagovský
Dobšiná – Lipovník 5:3, góly: Fabian, Anna, Grecmacher
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
1. Rožňava B 13 9 3 1 36:11 30
2. Dlhá Ves 12 8 2 2 20:16 26
3. Krh. Podhradie 13 8 2 3 28:17 26
4. Vlachovo 13 6 2 5 39:28 23
5. Nižná Slaná 13 6 1 6 38:33 19
6. Rejdová 13 6 1 6 24:24 19
7. Kunova Teplica 13 5 3 5 23:22 18
8. Dobšiná 13 5 2 6 24:38 17
9. Kovstav 12 4 4 4 19:13 16
10. Dedinky 13 4 3 6 28:23 15
11. Plešivec 13 4 2 7 18:17 14
12. Rožň. Bystré 13 4 2 7 18:35 14
13. Štítnik 13 2 3 8 17:30 9
14. Vyšná Slaná 13 2 1 10 15:50 7
KONEČNÁ TABUĽKA
1. Kunova Teplica 26 17 4 5 57:28 55
2. Rožňava B 26 16 4 6 69:32 52
3. Krh. Podhradie 26 14 5 7 50:36 47
4. Dlhá Ves 26 14 3 9 59:44 45
5. Dobšiná 26 14 2 10 58:55 44
6. Plešivec 26 12 4 10 51:32 40
7. Rejdová 26 12 1 13 49:54 37
8. Vlachovo 26 10 6 12 58:54 36
9. Nižná Slaná 26 11 2 13 67:56 35
10. Kovstav 26 9 5 12 41:38 32
11. Dedinky 26 9 4 13 53:56 31
12. Vyšná Slaná 26 9 1 16 44:86 28
13. Štítnik 26 6 4 16 42:58 22
14. Rožň. Bystré 26 5 3 17 27:96 18
Najlepší strelci: Ladislav Fabian (19 gólov), Tibor Grecmacher (17 gólov)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-