Výsledky na jeseň
Lipovník – K. Teplica 1:0, gól: Grecmacher
Lipovník - Dlhá Ves 3:0, góly: Fabian, Korintuš, Debnár
Lipovník – Kovstav 2:2, góly: Hagovský, Grecmacher
Rejdová – Lipovník 1:1, gól: Fabian
Lipovník – Nižná Slaná 5:1, góly: Korintuš, Grecmacher 2, Filčák, Cabada
Vlachovo – Lipovník 3:3, góly: Klinko 2, Fabian
Dedinky – Lipovník 0:5, góly: Olexa 2, Debnár 2, Grecmacher
Lipovník – Štítnik 2:0, góly: Fabian 2
V. Slaná – Lipovník 2:4, góly: Filčák 2, Klinko, Ondrejčík
Lipovník – Plešivec 1:0
Krh. Podhradie – Lipovník 0:2, góly: Olexa, Grecmacher
Rožň. Bystré – Lipovník 1:0
Lipovník – Dobšiná 6:0
Kun. Teplica – Lipovník 1:0
Výsledky na jar
Dlhá Ves – Lipovník 4:3, góly: Fabian 2, Grecmacher
Lipovník – Krh. Podhradie 2:1, góly: Filčák, Podracký
Kovstav – Lipovník 0:0
Lipovník – Rejdová 3:1, góly: Fabian, Grecmacher 2
Nižná Slaná – Lipovník 3:0
Lipovník – Vlachovo 3:1, góly: Szekeres, Korintuš 2
Lipovník – Dedinky 3:0, góly: Fabian, Grecmacher, Szekeres
Štítnik – Lipovník 3:1, gól: Karnay
Lipovník – Vyšná Slaná 7:1, góly: Debnár 2, Fabian 2, Grecmacher 2, Milko
Plešivec – Lipovník 1:2, góly: Grecmacher, Fabian
Lipovník – Rož. Bystré 6:0, góly: Fabian 5, Hagovský
Dobšiná – Lipovník 5:3, góly: Fabian, Anna, Grecmacher
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
1. Rožňava B 13 9 3 1 36:11 30
2. Dlhá Ves 12 8 2 2 20:16 26
3. Krh. Podhradie 13 8 2 3 28:17 26
4. Vlachovo 13 6 2 5 39:28 23
5. Nižná Slaná 13 6 1 6 38:33 19
6. Rejdová 13 6 1 6 24:24 19
7. Kunova Teplica 13 5 3 5 23:22 18
8. Dobšiná 13 5 2 6 24:38 17
9. Kovstav 12 4 4 4 19:13 16
10. Dedinky 13 4 3 6 28:23 15
11. Plešivec 13 4 2 7 18:17 14
12. Rožň. Bystré 13 4 2 7 18:35 14
13. Štítnik 13 2 3 8 17:30 9
14. Vyšná Slaná 13 2 1 10 15:50 7
KONEČNÁ TABUĽKA
1. Kunova Teplica 26 17 4 5 57:28 55
2. Rožňava B 26 16 4 6 69:32 52
3. Krh. Podhradie 26 14 5 7 50:36 47
4. Dlhá Ves 26 14 3 9 59:44 45
5. Dobšiná 26 14 2 10 58:55 44
6. Plešivec 26 12 4 10 51:32 40
7. Rejdová 26 12 1 13 49:54 37
8. Vlachovo 26 10 6 12 58:54 36
9. Nižná Slaná 26 11 2 13 67:56 35
10. Kovstav 26 9 5 12 41:38 32
11. Dedinky 26 9 4 13 53:56 31
12. Vyšná Slaná 26 9 1 16 44:86 28
13. Štítnik 26 6 4 16 42:58 22
14. Rožň. Bystré 26 5 3 17 27:96 18
Najlepší strelci: Ladislav Fabian (19 gólov), Tibor Grecmacher (17 gólov)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.