Dlhá Ves – Rožňava B 0:0. ŽK: M. Dusza, G. Beke – Sebastian Drábik, J. Urban. R: M. Uharček – L. Gyenes, M. Šimčák. DS: L. Šalamon. Div.: 100.
DLHá VES: Gabriel Pomaj – Marián Dusza (C), Martin Havrlent, Gabriel Beke, Attila Pomaj (86´ A. Balázs), Viktor Kováč, Milan Makkai, Miloš Kliment, Miroslav Lorinc (54´ A. Mezei), Patrik Mičinsky, Attila Orvos.
RUDNÁ: Kristian Kocis – Stanislav-Sebastian Drábik, Martin Havrlent, Marek Jančík, Matyas Timár, Ján Urban (C), Gabriel Labina, Karol Kováč, Csaba Óvary, Ladislav Varga, Alex Hajduk.
Odloženie zápasu z jesene sa oplatilo najmä pre hostí z Rudnej, ktorí sú rezervou MFK Rožňava. Tá hrá až v nedeľu 27. marca, a tak posilnila svoje béčko niekoľkými hráčmi. Gól síce nepadol, čo nepotešilo nezvyčajný počet divákov na zápase v Dlhej Vsi (100), ale bod potešil najmä hostí, ktorí odštartujú odvetu súťaže z 9. miesta tabuľky.
Polom Gemerská Poloma – Sokol Pača 5:2 (2:1). G: L. Korintuš 3, D. Fajdek, M. Dorčák – R. Dlugoš, O. Šomšák. ŽK: M. Schwarz, M. Bakoš – R. Bubenčík. R: D. Poťmák – J. Gyenes, M. Vávrová. DS: Š. Bodnár. Div.: 38.
POLOMA: Dárius Forgáč – Jakub Polanecký, Miloš Schvarz (C), Marko Zatroch, Maroš Bakoš (84´ T. Szilágyi), Denis Fajdek, Lukáš Jasenka, Luboš Korintuš, Michal Dorčák, Štefan Kušnier, Libor URBAN (58´ M. Ruszó).
PAČA: Denis Zakhar – Radovan Dlugoš, Lukáš Lapoš, Peter Jágerský (75´ A. Hupka), Ladislav Fabian, Ľubomír Gajdoš (C), Jakub Drenko, Ján Bocko, Roman Bubenčík, Ján Fazekaš, Ondrej Šomšák.
Pačania prišli na zápas do Gemerskej Polomy s hosťujúcim hráčom Denisom Zakharom, ktorého získali zo susedného štvrtoligového Krásnohorského Podhradia. Slušný výsledok s ním hostia vybojovali len v prvom polčase, ktorý prehrali iba o gól. Tri ďalšie góly v druhom polčase vrátilo hostí do predcházajúcich koľají z jesene. Z domácich hráčov zaujal predovšetkým 20-ročný Korintuš (obr. vpravo), ktorý sa zaskvel v zápase tromi gólmi.
FK Gemerská Hôrka – Tatran Betliar 6:0 (3:0). G: R. Kardos a M. Laven po 2, Cs. Valaszkay, R. Miglavic. ŽK: J. Lokos, M. Laven – S. Cirbus. R: J. Šofranko – V. Babik, R. Farkaš, DS: F. Drenko. Div: 30.
HÔRKA: Ondrej Skokan – Csaba Valaszkay, Dávid Bodnár (C), Štefan Tóth, Richard Szkokan, Mikuláš Lukáč (70´ Á. Gyurán), Róbert Miglavic (46´ N. Radič), Richard Kardos (70´ M. Laven), Kristián Illés (46´ R. Volčko), Zoltán Halász, Denis Szkokan (60´ J. Lokos).
BETLIAR: Lukáš Fabian – Samuel Cirbus, Viktor Mihalík, Dominik Szilardi, Matej Oravec, Martin Arvay (C), Boris Silárdi, Marián Marciš, Ján Čižmár, Marek Kováč, Marek Pástor.

Domáci si suverénne počínali v dohrávke zápasu proti hosťom z Betliara. Zámer získať v zápase 3 body sa im poľahky podarilo. Využili pri tom možnosť vystriedať svojich 5 hráčov, z ktorých sa predviedol najmä Marcel Laven. Tento striedajúci hráč stihol v závere za 19 minút streliť hosťom dva góly. Domáci zrejme budú chcieť v odvetnej časti vybojovať postup do vyššej súťaže. Držme im palce.
(MG od)
TABUĽKA 6. LIGY ObFZ ROŽŇAVA PO JESENI 2021
| 1. | OFK Vyšná Slaná | 14 | 12 | 1 | 1 | 52:10 | 37 |
| 2. | FK Gemerská Hôrka | 14 | 11 | 0 | 3 | 50:20 | 33 |
| 3. | Zlatý klas Dlhá Ves | 14 | 9 | 3 | 2 | 44:14 | 30 |
| 4. | Baník Rožňavské Bystré | 14 | 8 | 1 | 5 | 26:22 | 25 |
| 5. | Baník Drnava | 14 | 7 | 3 | 4 | 46:35 | 24 |
| 6. | Tatran Betliar | 14 | 7 | 3 | 4 | 33:24 | 24 |
| 7. | FK Hrhov | 14 | 6 | 4 | 4 | 38:36 | 22 |
| 8. | FK Lipovník | 14 | 7 | 0 | 7 | 39:41 | 21 |
| 9. | MFK Rožňava B | 14 | 5 | 3 | 6 | 22:34 | 18 |
| 10. | Baník Rakovnica | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:35 | 14 |
| 11. | Sokol Pača | 14 | 3 | 1 | 10 | 21:49 | 10 |
| 12. | Polom Gemerská Poloma | 14 | 2 | 2 | 10 | 20:44 | 8 |
| 13. | Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 2 | 1 | 10 | 19:40 | 7 |
| 14. | MFK Dobšiná | 14 | 1 | 2 | 11 | 17:52 | 5 |

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-