Hráči oslávili titul tradične šampanským a novinkou boli víťazné cigary. Každý hráč a člen výboru OFK dostal pamätnú medailu a majstrovské tričko. Nasledovalo spoločné posedenie pri dobrom guláši, pivku a ľudovej hudbe. Spomínalo sa a spievalo až do rána.
Hoci sme túto sezónu začali prehrou v Rožňavskom Bystrom 2:1, po vyrovnaných výkonoch sme nakoniec zaslúžene získali majstrovský titul. Strelili sme najviac gólov v súťaži a najmenej inkasovali. Najvyššie víťazstvo sme zaznamenali v 27. kole doma s Pačou 10:0. Našim najlepším strelcom sa stal Š. Domik – 14 gólov, nasledujú O. Liptai a A. Gallo – 13.gólov, D. Kalis – 11 gólov. V bráne podával spoľahlivé výkony R. Lindák. Najväčšou výhodou oproti našim súperom je zrejme fakt, že káder OFK je pokope už niekoľko rokov a podarilo sa doňho zapracovať popri skúsených hráčoch ako sú G. Keršák a B. Kuzma mladých nádejných futbalistov – J. Gallo, D. Kalis, R. Želinský.
Samozrejme, s titulom prichádza na rad aj otázka postupu do vyššej súťaže. Každý, kto sa pohybuje v okresnom futbale dlhšiu dobu a zažil čo je to hrať krajskú
súťaž vie, že to je už „iná liga“. Samozrejme stúpajú nároky na finančné zabezpečenie (cestovanie za súpermi z okolia Košíc, odmeňovanie rozhodcov, ....), ale nemenej dôležitou je aj potrebná šírka a kvalita kádra, pokiaľ v takejto súťaži nechcete hrať len „druhé husle“. Hoci sa to možno nezdá, ale možno zo všetkého najväčšou prekážkou je povinnosť postaviť mládežnícke mužstvo, čo v našom prípade je nemožné. Situáciu v mládežníckom futbale v okrese dokresľuje počet mládežníckych mužstiev, ktoré hrávajú v okresných súťažiach. Takže OFK Vyšná Slaná zváži všetky tieto okolnosti a rozhodne sa tak, ako bude najrozumnejšie pre zachovanie futbalu v našej obci.

Štatistiky
Káder, ktorý vybojoval 1. miesto
Roman Lindák, Matúš Pitoňák, Vladimír Balúch – Marek Laurinc, Peter Rogos, Martin
Gallo, Filip Gallo, Matúš Molčan, Patrik Katona (jarná časť), Michal Hadar, Peter Zabrel, Dušan Kalis, Jerguš Barnák (jesenná časť), Ondrej Liptai, Ján Gallo, Jozef Barnák, Jerguš Krásny, Ján Simeon Želinský, Richard Tobias Želinský, Gustáv Keršák, Michal Benedikty, Branislav Kuzma, Ondrej Kračún, Milan Fifik, Adam Gallo, Štefan Domik, Peter Šimon
Strelci

14 – Domik
13 – A. Gallo, Liptai
11 – Kalis
5 - Kuzma
4 – F. Gallo, Jerguš Barnák, Kračún
3 – Ján Gallo, R. Želinský
2 – M. Gallo, Jozef Barnák, Krásny
1 – Zabrel, Benedikty
Najstarší hráč: Jozef Barnák – 51 rokov
Najmladší hráč: Richard Tobias Želinský – 16 rokov
Odohrané minúty:

O. Liptai – 2 236 minút, D. Kalis – 2 211 minút, M. Gallo – 2 095 minút, F. Gallo – 1 825 minút, Š. Domik -1 784 minút, J. Gallo – 1 528, Zabrel – 1 260 minút, P. Rogos – 1 214 minút, R. Želinský – 1 207 minút, Jer. Barnák – 979 minút, Kračún – 927 minút, Balúch – 900 minút, Lindák – 810 minút, J. Želinský a B. Kuzma – 494 minút, Pitoňák – 450 minút, Laurinc – 448 minút, Jozef Barnák – 409 minút, G. Keršák – 351 minút, Benedikty – 348 minút, Krásny – 270 minút, Hadar – 239 minút, Fifik – 186 minút, Katona – 74 minút, Molčan – 26 minút, Šimon – 25 minút
Brankári:
Lindák 9 zápasov, priemer 0.2 gólu na zápas
Balúch 9 zápasov, priemer 1.6 gólu na zápas
Pitoňák 5 zápasov, priemer 1.1 gólu na zápas
M. Gallo (hráč z poľa) 1 zápas, priemer 1 gól na zápas.
Poznámka k tejto štatistike: 2 zápasy boli kontumované (dvakrát 3:0), preto je súčet zápasov dokopy 24 a nie 26.
Výbor:
Predseda: Ing. Dušan Gallo
Tajomník: Ing. Vladimír Lukáč
Vedúci mužstva: Roman Zábrel
Tréner: Tibor Krištof
Tabuľka 6. ligy po jesennej časti
| 1. | Vyšná Slaná | 14 | 12 | 1 | 11 | 52:10 | 37 |
| 2. | Gemerská Hôrka | 13 | 10 | 0 | 3 | 44:20 | 30 |
| 3. | Dlhá Ves | 13 | 9 | 2 | 2 | 44:14 | 29 |
| 4. | Rožňavské Bystré | 14 | 8 | 1 | 5 | 26:22 | 25 |
| 5. | Betliar | 13 | 7 | 3 | 3 | 33:18 | 24 |
| 6. | Drnava | 14 | 7 | 3 | 4 | 46:35 | 24 |
| 7. | Hrhov | 14 | 6 | 4 | 4 | 38:36 | 22 |
| 8. | Lipovník | 14 | 7 | 0 | 7 | 39:41 | 21 |
| 9. | Rožňava B / Rudná | 13 | 5 | 2 | 6 | 22:34 | 17 |
| 10. | Rakovnica | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:35 | 14 |
| 11. | Pača | 13 | 3 | 1 | 9 | 19:44 | 10 |
| 12. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 2 | 1 | 10 | 19:40 | 7 |
| 13. | Gemerská Poloma | 13 | 1 | 2 | 10 | 15:42 | 5 |
| 14. | Dobšiná | 14 | 1 | 2 | 11 | 17:52 | 5 |
Konečná tabuľka 6. ligy 2021-2022
|
1. |
OFK Vyšná Slaná |
26 |
21 |
3 |
2 |
89:22 |
66 |
|
2. |
FK Gemerská Hôrka |
26 |
20 |
3 |
3 |
87:28 |
63 |
|
3. |
TJ Zlatý klas Dlhá Ves |
26 |
13 |
6 |
7 |
63:30 |
45 |
|
4. |
TJ Baník Rakovnica |
26 |
13 |
5 |
8 |
65:59 |
44 |
|
5. |
TJ Tatran Betliar |
26 |
12 |
7 |
7 |
57:45 |
43 |
|
6. |
MFK Rožňava B |
26 |
11 |
6 |
9 |
53:53 |
39 |
|
7. |
FK Hrhov |
26 |
11 |
5 |
10 |
73:65 |
38 |
|
8. |
TJ Baník Rožňavské Bystré |
26 |
11 |
1 |
14 |
43::60 |
34 |
|
9. |
MFK Dobšiná |
26 |
9 |
4 |
13 |
47:67 |
31 |
|
10. |
TJ Jednota Krh. Dlhá Lúka |
26 |
8 |
4 |
14 |
50:63 |
28 |
|
11. |
FK Baník Drnava |
26 |
8 |
3 |
15 |
66:79 |
27 |
|
12. |
FK Lipovník |
26 |
8 |
2 |
16 |
62:93 |
26 |
|
13. |
TJ Sokol Pača |
26 |
7 |
2 |
17 |
40:88 |
23 |
|
14. |
ŠK Polom Gemerská Poloma |
26 |
3 |
3 |
20 |
29:72 |
12 |
Štatistika doma - vonku:
Doma 1. miesto 35 bodov
Vonku 1. miesto 31 bodov
Žlté karty:
1 – Pitoňák, Hadar, Rogos, Liptai, Keršák
2 - F. Gallo, Kalis, A. Gallo, Kuzma, J. Želinský
3 – Zabrel, Jer. Barnák, J. Gallo, Domik.
Červené karty: 0
Diváci v domácich zápasoch: 100 - Dobšiná a G. Hôrka, 80 – Betliar, 65 – G. Poloma, 50 – Pača, K. D. Lúka, Rudná / Rožňava B, Drnava, 30 – Rakovnica, 25 – Hrhov, 20 – Dlhá Ves
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-