Hráči oslávili titul tradične šampanským a novinkou boli víťazné cigary. Každý hráč a člen výboru OFK dostal pamätnú medailu a majstrovské tričko. Nasledovalo spoločné posedenie pri dobrom guláši, pivku a ľudovej hudbe. Spomínalo sa a spievalo až do rána.
Hoci sme túto sezónu začali prehrou v Rožňavskom Bystrom 2:1, po vyrovnaných výkonoch sme nakoniec zaslúžene získali majstrovský titul. Strelili sme najviac gólov v súťaži a najmenej inkasovali. Najvyššie víťazstvo sme zaznamenali v 27. kole doma s Pačou 10:0. Našim najlepším strelcom sa stal Š. Domik – 14 gólov, nasledujú O. Liptai a A. Gallo – 13.gólov, D. Kalis – 11 gólov. V bráne podával spoľahlivé výkony R. Lindák. Najväčšou výhodou oproti našim súperom je zrejme fakt, že káder OFK je pokope už niekoľko rokov a podarilo sa doňho zapracovať popri skúsených hráčoch ako sú G. Keršák a B. Kuzma mladých nádejných futbalistov – J. Gallo, D. Kalis, R. Želinský.
Samozrejme, s titulom prichádza na rad aj otázka postupu do vyššej súťaže. Každý, kto sa pohybuje v okresnom futbale dlhšiu dobu a zažil čo je to hrať krajskú
súťaž vie, že to je už „iná liga“. Samozrejme stúpajú nároky na finančné zabezpečenie (cestovanie za súpermi z okolia Košíc, odmeňovanie rozhodcov, ....), ale nemenej dôležitou je aj potrebná šírka a kvalita kádra, pokiaľ v takejto súťaži nechcete hrať len „druhé husle“. Hoci sa to možno nezdá, ale možno zo všetkého najväčšou prekážkou je povinnosť postaviť mládežnícke mužstvo, čo v našom prípade je nemožné. Situáciu v mládežníckom futbale v okrese dokresľuje počet mládežníckych mužstiev, ktoré hrávajú v okresných súťažiach. Takže OFK Vyšná Slaná zváži všetky tieto okolnosti a rozhodne sa tak, ako bude najrozumnejšie pre zachovanie futbalu v našej obci.

Štatistiky
Káder, ktorý vybojoval 1. miesto
Roman Lindák, Matúš Pitoňák, Vladimír Balúch – Marek Laurinc, Peter Rogos, Martin
Gallo, Filip Gallo, Matúš Molčan, Patrik Katona (jarná časť), Michal Hadar, Peter Zabrel, Dušan Kalis, Jerguš Barnák (jesenná časť), Ondrej Liptai, Ján Gallo, Jozef Barnák, Jerguš Krásny, Ján Simeon Želinský, Richard Tobias Želinský, Gustáv Keršák, Michal Benedikty, Branislav Kuzma, Ondrej Kračún, Milan Fifik, Adam Gallo, Štefan Domik, Peter Šimon
Strelci

14 – Domik
13 – A. Gallo, Liptai
11 – Kalis
5 - Kuzma
4 – F. Gallo, Jerguš Barnák, Kračún
3 – Ján Gallo, R. Želinský
2 – M. Gallo, Jozef Barnák, Krásny
1 – Zabrel, Benedikty
Najstarší hráč: Jozef Barnák – 51 rokov
Najmladší hráč: Richard Tobias Želinský – 16 rokov
Odohrané minúty:

O. Liptai – 2 236 minút, D. Kalis – 2 211 minút, M. Gallo – 2 095 minút, F. Gallo – 1 825 minút, Š. Domik -1 784 minút, J. Gallo – 1 528, Zabrel – 1 260 minút, P. Rogos – 1 214 minút, R. Želinský – 1 207 minút, Jer. Barnák – 979 minút, Kračún – 927 minút, Balúch – 900 minút, Lindák – 810 minút, J. Želinský a B. Kuzma – 494 minút, Pitoňák – 450 minút, Laurinc – 448 minút, Jozef Barnák – 409 minút, G. Keršák – 351 minút, Benedikty – 348 minút, Krásny – 270 minút, Hadar – 239 minút, Fifik – 186 minút, Katona – 74 minút, Molčan – 26 minút, Šimon – 25 minút
Brankári:
Lindák 9 zápasov, priemer 0.2 gólu na zápas
Balúch 9 zápasov, priemer 1.6 gólu na zápas
Pitoňák 5 zápasov, priemer 1.1 gólu na zápas
M. Gallo (hráč z poľa) 1 zápas, priemer 1 gól na zápas.
Poznámka k tejto štatistike: 2 zápasy boli kontumované (dvakrát 3:0), preto je súčet zápasov dokopy 24 a nie 26.
Výbor:
Predseda: Ing. Dušan Gallo
Tajomník: Ing. Vladimír Lukáč
Vedúci mužstva: Roman Zábrel
Tréner: Tibor Krištof
Tabuľka 6. ligy po jesennej časti
| 1. | Vyšná Slaná | 14 | 12 | 1 | 11 | 52:10 | 37 |
| 2. | Gemerská Hôrka | 13 | 10 | 0 | 3 | 44:20 | 30 |
| 3. | Dlhá Ves | 13 | 9 | 2 | 2 | 44:14 | 29 |
| 4. | Rožňavské Bystré | 14 | 8 | 1 | 5 | 26:22 | 25 |
| 5. | Betliar | 13 | 7 | 3 | 3 | 33:18 | 24 |
| 6. | Drnava | 14 | 7 | 3 | 4 | 46:35 | 24 |
| 7. | Hrhov | 14 | 6 | 4 | 4 | 38:36 | 22 |
| 8. | Lipovník | 14 | 7 | 0 | 7 | 39:41 | 21 |
| 9. | Rožňava B / Rudná | 13 | 5 | 2 | 6 | 22:34 | 17 |
| 10. | Rakovnica | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:35 | 14 |
| 11. | Pača | 13 | 3 | 1 | 9 | 19:44 | 10 |
| 12. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 2 | 1 | 10 | 19:40 | 7 |
| 13. | Gemerská Poloma | 13 | 1 | 2 | 10 | 15:42 | 5 |
| 14. | Dobšiná | 14 | 1 | 2 | 11 | 17:52 | 5 |
Konečná tabuľka 6. ligy 2021-2022
|
1. |
OFK Vyšná Slaná |
26 |
21 |
3 |
2 |
89:22 |
66 |
|
2. |
FK Gemerská Hôrka |
26 |
20 |
3 |
3 |
87:28 |
63 |
|
3. |
TJ Zlatý klas Dlhá Ves |
26 |
13 |
6 |
7 |
63:30 |
45 |
|
4. |
TJ Baník Rakovnica |
26 |
13 |
5 |
8 |
65:59 |
44 |
|
5. |
TJ Tatran Betliar |
26 |
12 |
7 |
7 |
57:45 |
43 |
|
6. |
MFK Rožňava B |
26 |
11 |
6 |
9 |
53:53 |
39 |
|
7. |
FK Hrhov |
26 |
11 |
5 |
10 |
73:65 |
38 |
|
8. |
TJ Baník Rožňavské Bystré |
26 |
11 |
1 |
14 |
43::60 |
34 |
|
9. |
MFK Dobšiná |
26 |
9 |
4 |
13 |
47:67 |
31 |
|
10. |
TJ Jednota Krh. Dlhá Lúka |
26 |
8 |
4 |
14 |
50:63 |
28 |
|
11. |
FK Baník Drnava |
26 |
8 |
3 |
15 |
66:79 |
27 |
|
12. |
FK Lipovník |
26 |
8 |
2 |
16 |
62:93 |
26 |
|
13. |
TJ Sokol Pača |
26 |
7 |
2 |
17 |
40:88 |
23 |
|
14. |
ŠK Polom Gemerská Poloma |
26 |
3 |
3 |
20 |
29:72 |
12 |
Štatistika doma - vonku:
Doma 1. miesto 35 bodov
Vonku 1. miesto 31 bodov
Žlté karty:
1 – Pitoňák, Hadar, Rogos, Liptai, Keršák
2 - F. Gallo, Kalis, A. Gallo, Kuzma, J. Želinský
3 – Zabrel, Jer. Barnák, J. Gallo, Domik.
Červené karty: 0
Diváci v domácich zápasoch: 100 - Dobšiná a G. Hôrka, 80 – Betliar, 65 – G. Poloma, 50 – Pača, K. D. Lúka, Rudná / Rožňava B, Drnava, 30 – Rakovnica, 25 – Hrhov, 20 – Dlhá Ves

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-