ŠK Polom Gemerská Poloma
Prišli:
Mikuláš Štefánik, Štefan Kušnier (obaja Pača), Pavol Lenkey (Rožňavské Bystré), Ján Simeon Želinský (Vyšná Slaná), Viliam Máťaš (Rakovnica), Ján Fazekaš (Rožňavské Bystré), Tomáš Miškovič, Radovan Árvai (obaja Rožňava), Miroslav Kerek (Krh. Podhradie)
Odišli:
Roman Nemec (Pača), Maroš Bakoš, Marko Zatroch, Lukáš Boňko, Miloš Schvarz (všetci Betliar), Dárius Forgáč (Rožňavské Bystré), Adam Labuda, Denis Turzák (obaja Dobšiná), Michal Dorčák (Rozhanovce), Sebastián Bizik, Tomáš Lux (obaja Vyšná Slaná)
MFK Dobšiná
Prišli:
Matúš Pitoňák (Vyšná Slaná), Adam Labuda, Denis Turzák (obaja ŠK Polom Gemerská Poloma)
Odišli:
Boris Milko (Rožňavské Bystré )
OFK Vyšná Slaná
Prišli:
Sebastián Bizik, Tomáš Lux (obaja ŠK Polom Gemerská Poloma), Miroslav Seman (Krh. Podhradie)
Odišli:
Matúš Pitoňák (Dobšiná), Matej Oravec (Podrečany), Jerguš Barnák (MFK Jelšava), Marek Hric (Stupava), Ján Simeon Želinský (ŠK Polom Gemerská Poloma), Richard Tobias Želinský (Rožňava)
FK Lipovník
Prišli:
Florián Emödi (Drnava), Marcel Podracký (Jovice), Adrián Vozár, Attila Anna (obaja Drnava), Dávid Jánošdeák (Hrhov), Tibor Kerekeš (Krh. Podhradie), Adam Kardoš (Krh. Dlhá Lúka)
Odišli:
Kristián Albert (Krh. Dlhá Lúka), Norbert Vozár (Krh. Podhradie)
MFK Rožňava B / Rudná
Prišli:
Filip Znak (Rožňavské Bystré), Tomáš Gecelovský (Podbrezová), Richard Tobias Želinský (Vyšná Slaná), Martin Skalický (Rakovnica)
Odišli:
Ladislav Varga (Krh. Dlhá Lúka), Peter Pačan (Lubeník), Tomáš Miškovič (ŠK Polom Gemerská Poloma), Alex Mihók (Slávia TU Košice ), Matej Chochol (Betliar), Gabriel Orosz (Pača), Radovan Árvai (ŠK Polom Gemerská Poloma)
TJ Sokol Pača
Prišli:
Roman Nemec (ŠK Polom Gemerská Poloma), Gabriel Orosz (Rožňava), Martin Tolvaj, Ján Horváth, Peter Darvaš, Daniel Kótai, Jozef Gulykáš, Štefan Darvaš (všetci Krh. Podhradie B)
Odišli:
Mikuláš Štefánik, Štefan Kušnier (obaja ŠK Polom Gemerská Poloma), Marián Szilágyi (Orlové), Ondrej Šomšák, Roman Bubenčík (Krásnohorská Dlhá Lúka)
FK Hrhov
Prišli:
Adam Hajdu (Péder), Zoltán Kovács (Dvorníky - Včeláre)
Odišli:
Alexander Bartók, Ján Štefan, Tamás Tomesz (všetci Čečejovce), Gabriel Šmajda (Krh. Dlhá Lúka), Roman Grosmann (Turňa), Marek Dunka (Roma Drienovec), Samuel Žiga (Dvorníky - Včeláre), Dávid Józsa, Zoltán Grbálik (obaja Drnava), Gabriel Gecs (Krh. Dlhá Lúka), Ladislav Saksoň (Péder), Dávid Jánošdeák (Lipovník)
FK Baník Drnava
Prišli:
Ladislav Buday (Betliar), Alex Csontos (Hrhov), Attila Spišák (Krh. Dlhá Lúka), Dávid Józsa (Hrhov), Erik Mackovjak (Jablonov n. / T. ), Adrián Szaniszló, Oto Kerekeš (obaja Krh. Dlhá Lúka), Sebastián Dunka (Turňa), Zoltán Grbálik (Hrhov), Nandor Barczi (Krh. Dlhá Lúka)
Odišli:
Attila Anna, Adrián Vozár (obaja Lipovník), Filip Fabian (Potvorice), Florián Emödi (Lipovník)
TJ Zlatý Klas Dlhá Ves
Prišli:
Attila Balázs, Ján Lokos, Vladimír Zsóri, Ladislav Kovács (všetci Gemerská Hôrka), Róbert Kováč (Plešivec)
Odišli:
Nikto
TJ Baník Rožňavské Bystré
Prišli:
Miloš Gallo (Betliar), Denis Forgáč (ŠK Polom Gemerská Poloma), Ladislav Fabian (Rakovnica), Roman Viola, Zoltán Laven (obaja Plešivec), Boris Milko (Dobšiná)
Odišli:
Pavol Lenkey (ŠK Polom Gemerská Poloma), Marek Šály (Betliar), Ján Fazekaš (ŠK Polom Gemerská Poloma), Denis Koncz, Lukáš Hajdu, Tomáš Uhrín, Csaba Koncz (všetci Rakovnica), Filip Znak (Rožňava)
TJ Baník Rakovnica
Prišli:
Denis Koncz, Lukáš Hajdu, Tomáš Uhrín, Csaba Koncz ( všetci Rožňavské Bystré)
Odišli:
Ladislav Fabian (Rožňavské Bystré), Viliam Máťaš (ŠK Polom Gemerská Poloma), Martin Skalický (Rožňava)
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka
Prišli:
Roman Bubenčík, Ondrej Šomšák (obaja Pača), Kristián Albert (Lipovník), Gabriel Šmajda (Hrhov), Ladislav Varga (Rožňava), Gabriel Gecs (Hrhov)
Odišli:
Ákos Kerekeš (Péder), Oto Kerekeš, Adrián Szaniszló (obaja Drnava), Nandor Barczi (Drnava), Arnold Rigo (Dvorníky - Včeláre), Štefan Bodnár (Blatná), Adam Kardos (Lipovník), Attila Spišák (Drnava)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.