Najlepší strelci 7. ligy
6 – Lukáš Felezký (Rožňava B / Rudná), Attila Görgei (Lipovník), Attila Prónyai (Krh. Dlhá Lúka)
5 – Kilián Šoltés (Drnava), Boris Milko (Rožň. Bystré), Ľubomír Lukáč (Pača), Ondrej Šomšák (Krh. Dlhá Lúka)
4 – Miloš Gallo (Rožň. Bystré), Martin Arvay (Betliar)
Najviac odohrali – 720 minút (plný počet): Miroslav Tomášik, Lukáš Jasenka (obaja ŠK Polom Gemerská Poloma), Mário Tokarčík (Dobšiná), Zoltán Üveges (Hrhov), Adam Rochl (Rožň. Bystré), atď.
Najviac žltých kariet: 3 - Attila Prónyai (Krh. Dlhá Lúka)
Najviac červených kariet: 1 – Jakub Rochl (Rožň. Bystré), Peter Darvaš (Pača)
Predstavujeme FK Baník Rožňavské Bystré
Výbor: predseda: Ján Gonos, vedúci mužstva: Ján Gonos, tréner: Viliam Gallo
Káder ku 27. 9. : Dárius Forgáč, Tomáš Kandalík - Adam Rochl, Richard Jakab, Filip Čapó, Róbert Rochl, Ladislav Fabian, Milan Gallo, Tomáš Kuchta, Tomáš Ivanič, Ondrej Ujházy, Jakub Rochl, Peter Milko, Viliam Gallo, Zoltán Laven, Marek Gábor, Boris Milko, Roman Viola, Gabriel Tomi, Marcel Ikri, Peter Minčík, Miloš Gallo, Ján Rochl.
Strelci
5 – Boris Milko, 4 – Miloš Gallo, 3 – Ján Rochl, 2 – Viliam Gallo, Jakub Rochl, Róbert Rochl, Adam Rochl, 1 - Peter Minčík, Milan Gallo, Roman Viola, Tomáš Kuchta
Umiestnenia v tabuľke
Celkovo: 1. miesto
Doma: 1. miesto
Vonku: 1. miesto
Predstavujeme FK Sokol Gemtex Rudná / Rožňava B
Výbor: predseda: Soňa Domiková, člen výboru: Ján Rabas (zodpovedný za B - mužstvo)
Káder ku 27. 9. : Kristián Kocis, Ladislav Rabas, Ján Rabas, Dávid Oravecz – Ondrej Vysoký, Goran Beshir, Zoran Molčan, Alex Hajdúk, Rastislav Greško, Richard Ďurský, Ondrej Sanisló, Marián Molnár, Marek Jančík, Zoltán Breuer, Filip Znak, Attila Gyömbér, Ján Ivanič, Pavol Kontra, Lukáš Felezký, Stanislav Hric, Karol Kováč, Lukáš Benko, Dávid Orbán, Stanislav Ďuriček, Vladislav Konček, Ján Urban, Matyas Timár, Lukáš Drobňák, Ladislav Dávid, František Čapó, Martin Skalický
Strelci
6 – Lukáš Felezký, 3 – Vladislav Konček, Filip Znak, 2 – Ladislav Dávid, Ján Urban, Zoran Molčan, 1 – Lukáš Drobňák
Umiestnenia v tabuľke
Celkovo: 8. miesto
Doma: 7. miesto
Vonku: 11. miesto
FK Sokol Pača
Výbor: Predseda: Dušan Vašuta, Tajomník: Bc. Ivan Demjan, Manažér: Roman Bubenčík, Vedúci mužstva: Milan Cmorik a Miroslav Venény
Káder ku 27. 9. : Denis Zakhar, Ladislav Harhovský – Marcel Lopata, Radovan Dlugoš, Gabriel Ongyik, Peter Darvaš, Jakub Drenko, Milan Cmorik, Ivan Demjan, Michal Tóth, Ján Bocko, Karol Rezmüves, Marek Kollárik, Brian Lipták, Matej Zagiba, Roman Nemec, Gabriel Orosz, Radovan Farkaš, Martin Tolvaj, Ľubomír Gajdoš, Ľubomír Lukáč, Ján Horváth, Ľubomír Hutník, Jozef Gulykáš, Štefan Darvaš
Strelci
5 – Ľubomír Lukáč, 3 - Marcel Lopata, 2 – Štefan Darvaš, 1 - Jozef Gulykáš, Radovan Dlugoš, Ján Bocko
Umiestnenia v tabuľke
Celkovo: 6. miesto
Doma: 5. miesto
Vonku: 9. miesto
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-