Najviac odohrali: 900 minút - Adam Rochl (Rožňavské Bystré), Ivan Gallo (Dobšiná)
Najviac žltých kariet: 3 – Jakub Rochl (Rožňavské Bystré)
Najviac červených kariet: 1 - Jakub Rochl (Rožňavské Bystré), Zoltán Üveges, Gábor Veverica (obaja Hrhov), Maroš Bakoš (Betliar), Peter Fabian (Dobšiná)
Predstavujeme ostatné futbalové kluby 7. ligy:
ŠK POLOM GEMERSKÁ POLOMA: Ondrej Skokan, Pavol Lenkey, Peter Bajus, Mikuláš Štefánik – Lukáš Jasenka, Miroslav Tomášik, Viliam Máťaš, Ján Fazekaš, Jakub Polanecký, Štefan Kušnier, Ján Simeon Želinský, Tomáš Kún, Denis Fajdek, Miroslav Kerek, Matúš Zatroch, Peter Boroš, Kristián Šubovič, Radovan Árvai, Frederik Ungváry – Szabó, Michal Ruszó (časť jesene), Ľuboš Korintuš, Tomáš Kuchta, Tomáš Žiga, Igor Harabín, Patrik Slavkovský
TATRAN BETLIAR: Štefan Mišina, Marek Šály – Marián Marciš, Miloš Schvarz, Marek Kováč, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Marko Zatroch, Maroš Bakoš, Ľubomír Šofranko, Dominik Szilardi, Ján Čižmár, Marcel Roth, Lukáš Boňko, Ivan Lörinc, Matej Chochol, Boris Szilardi, Ján Pástor, Viktor Mihalík
BANÍK RAKOVNICA: Lukasz Prodochl, Jozef Karalo – Ľubomír Karalo, Juraj Tomi, Csaba Koncz, Denis Koncz, Jozef Gábor, Jozef Sklenár, Filip Viola, Lukáš Gábor, Marek Radič, Vladimír Tököly, Jozef Lipták – Giba, Matej Lompart, Norbert Gallo, Ondrej Vavrek, Adrián Vavrek, Samuel Čonka, Marián Bubenčík, Lukáš Hajdu, Tomáš Gyenes, Tomáš Uhrin
MFK DOBŠINÁ: Bohuš Kašpar, Matúš Pitoňák – Peter Fabian, Peter Revay, Patrik Hutník, Ivan Gallo, Adrián Klement, Miroslav Majerčák, Adrián Paulík, Denis Turzák, Július Strelka, Marek Ogurčák, Lukáš Lacko, Arnold Nagy, Jakub Polanecký, Štefan Brondoš, Stanislav Grančák, Mário Tokarčík, Matúš Poliak, Matúš Smrek, Marek Barnák, Róbert Gotthardt, Adam Labuda
TJ JEDNOTA KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA: Marián Manko – Ladislav Varga, Ivan Bošela, Roland Madarász, Roderik Šoltés, Alexander Kovács, Tamáš Hegedüs, Ľudovít Gyenes, Kristián Albert, Rastislav Pásztor, Adam Maté, Gabriel Gecs, Patrik Šoltés, Attila Kerekeš, Patrik Klárik, Attila Prónyai, Patrik Šoltés, Roman Bubenčík, Jaroslav Gebe, Tomáš Zagiba, Patrik Pál – Balázs, Ondrej Šomšák, Gabriel Šmajda, Mário Lovaš
FK HRHOV: Zoltán Halász – Róbert Hajdu, András Herczeg, Róbert Bernáth, Adam Pogány, Marián Giák, Mário Rybár, Sebastián Žiga, Tomáš Zsigrai, Attila Herczeg, Krisztián Pogány, Adrián Kocsík, Ákos Kapczi, Michal Hranyó, Róbert Kardos, Gábor Veverica, Zoltán Kovács, Adam Hajdu, Zoltán Kapczi, Radko Mikulec, Štefan Herczeg, Zoltán Szücs, Dalibor Hogya, Peter Ribár, Zoltán Üveges, Ľudovít Kardoš
FK LIPOVNÍK: Tomáš Józsa, Tibor Kerekeš – Patrik Luspaj, Zoltán Lipták, Róbert Garan, Attila Anna, Oto Farkaš, Adrián Korszinski, Marcel Podracký, Adrián Vozár, Róbert Szücs, Roderik Szücs, Matej Dubovan, Ladislav Emödi, Dávid Jánošdeák, Roland Szücs st., Tomáš Korszinski, Patrik Görgei, Attila Görgei, Martin Doboš, Florián Emödi, Dávid Bollo, Alexander Szücs
FK BANÍK DRNAVA: Gabriel Józsa, Sebastián Dunka – Peter Búlik, Erik Mackovjak, Tibor Kerekeš, Kristián Kovács, Karol Bakoš, Erik Polyák, Nandor Barczi, Brian Šoltés, Kilián Šoltés, Gellért Zsilla, Tomáš Szilágyi, Ján Bernáth, Jakub Maliňák, Michal Maliňák, Zoltán Búlik, Róbert Kovács, Gabriel Petro, Timotej Lipták, Michal Ruszó, Adrián Szaniszló, Jozef Görgei, Ladislav Buday, Tomáš Fabian, Oto Kerekeš, Dávid Fodor
FK ZLATÝ KLAS DLHÁ VES: Gabriel Pomaj – Gabriel Beke, Marián Dusza, Martin Havrlent, Attila Pomaj, Kristián Segyo, Zsolt Mezei, Florián Repka, Attila Balázs, Ladislav Kovács, Miloš Kliment, Viktor Kováč, Róbert Ferdinand, Ján Lokos, Attila Örvös, Kristián Illés, Milan Makkai, Patrik Mičinský, Dávid Novák, Tibor Segyo, Kevin Novák, Róbert Miglavič
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-