Najviac odohrali: 900 minút - Adam Rochl (Rožňavské Bystré), Ivan Gallo (Dobšiná)
Najviac žltých kariet: 3 – Jakub Rochl (Rožňavské Bystré)
Najviac červených kariet: 1 - Jakub Rochl (Rožňavské Bystré), Zoltán Üveges, Gábor Veverica (obaja Hrhov), Maroš Bakoš (Betliar), Peter Fabian (Dobšiná)
Predstavujeme ostatné futbalové kluby 7. ligy:
ŠK POLOM GEMERSKÁ POLOMA: Ondrej Skokan, Pavol Lenkey, Peter Bajus, Mikuláš Štefánik – Lukáš Jasenka, Miroslav Tomášik, Viliam Máťaš, Ján Fazekaš, Jakub Polanecký, Štefan Kušnier, Ján Simeon Želinský, Tomáš Kún, Denis Fajdek, Miroslav Kerek, Matúš Zatroch, Peter Boroš, Kristián Šubovič, Radovan Árvai, Frederik Ungváry – Szabó, Michal Ruszó (časť jesene), Ľuboš Korintuš, Tomáš Kuchta, Tomáš Žiga, Igor Harabín, Patrik Slavkovský
TATRAN BETLIAR: Štefan Mišina, Marek Šály – Marián Marciš, Miloš Schvarz, Marek Kováč, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Marko Zatroch, Maroš Bakoš, Ľubomír Šofranko, Dominik Szilardi, Ján Čižmár, Marcel Roth, Lukáš Boňko, Ivan Lörinc, Matej Chochol, Boris Szilardi, Ján Pástor, Viktor Mihalík
BANÍK RAKOVNICA: Lukasz Prodochl, Jozef Karalo – Ľubomír Karalo, Juraj Tomi, Csaba Koncz, Denis Koncz, Jozef Gábor, Jozef Sklenár, Filip Viola, Lukáš Gábor, Marek Radič, Vladimír Tököly, Jozef Lipták – Giba, Matej Lompart, Norbert Gallo, Ondrej Vavrek, Adrián Vavrek, Samuel Čonka, Marián Bubenčík, Lukáš Hajdu, Tomáš Gyenes, Tomáš Uhrin
MFK DOBŠINÁ: Bohuš Kašpar, Matúš Pitoňák – Peter Fabian, Peter Revay, Patrik Hutník, Ivan Gallo, Adrián Klement, Miroslav Majerčák, Adrián Paulík, Denis Turzák, Július Strelka, Marek Ogurčák, Lukáš Lacko, Arnold Nagy, Jakub Polanecký, Štefan Brondoš, Stanislav Grančák, Mário Tokarčík, Matúš Poliak, Matúš Smrek, Marek Barnák, Róbert Gotthardt, Adam Labuda
TJ JEDNOTA KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA: Marián Manko – Ladislav Varga, Ivan Bošela, Roland Madarász, Roderik Šoltés, Alexander Kovács, Tamáš Hegedüs, Ľudovít Gyenes, Kristián Albert, Rastislav Pásztor, Adam Maté, Gabriel Gecs, Patrik Šoltés, Attila Kerekeš, Patrik Klárik, Attila Prónyai, Patrik Šoltés, Roman Bubenčík, Jaroslav Gebe, Tomáš Zagiba, Patrik Pál – Balázs, Ondrej Šomšák, Gabriel Šmajda, Mário Lovaš
FK HRHOV: Zoltán Halász – Róbert Hajdu, András Herczeg, Róbert Bernáth, Adam Pogány, Marián Giák, Mário Rybár, Sebastián Žiga, Tomáš Zsigrai, Attila Herczeg, Krisztián Pogány, Adrián Kocsík, Ákos Kapczi, Michal Hranyó, Róbert Kardos, Gábor Veverica, Zoltán Kovács, Adam Hajdu, Zoltán Kapczi, Radko Mikulec, Štefan Herczeg, Zoltán Szücs, Dalibor Hogya, Peter Ribár, Zoltán Üveges, Ľudovít Kardoš
FK LIPOVNÍK: Tomáš Józsa, Tibor Kerekeš – Patrik Luspaj, Zoltán Lipták, Róbert Garan, Attila Anna, Oto Farkaš, Adrián Korszinski, Marcel Podracký, Adrián Vozár, Róbert Szücs, Roderik Szücs, Matej Dubovan, Ladislav Emödi, Dávid Jánošdeák, Roland Szücs st., Tomáš Korszinski, Patrik Görgei, Attila Görgei, Martin Doboš, Florián Emödi, Dávid Bollo, Alexander Szücs
FK BANÍK DRNAVA: Gabriel Józsa, Sebastián Dunka – Peter Búlik, Erik Mackovjak, Tibor Kerekeš, Kristián Kovács, Karol Bakoš, Erik Polyák, Nandor Barczi, Brian Šoltés, Kilián Šoltés, Gellért Zsilla, Tomáš Szilágyi, Ján Bernáth, Jakub Maliňák, Michal Maliňák, Zoltán Búlik, Róbert Kovács, Gabriel Petro, Timotej Lipták, Michal Ruszó, Adrián Szaniszló, Jozef Görgei, Ladislav Buday, Tomáš Fabian, Oto Kerekeš, Dávid Fodor
FK ZLATÝ KLAS DLHÁ VES: Gabriel Pomaj – Gabriel Beke, Marián Dusza, Martin Havrlent, Attila Pomaj, Kristián Segyo, Zsolt Mezei, Florián Repka, Attila Balázs, Ladislav Kovács, Miloš Kliment, Viktor Kováč, Róbert Ferdinand, Ján Lokos, Attila Örvös, Kristián Illés, Milan Makkai, Patrik Mičinský, Dávid Novák, Tibor Segyo, Kevin Novák, Róbert Miglavič
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.