V nasledujúcom ročníku to už bolo lepšie, keď získala 38 bodov, skončila na 10. mieste. Trénerom bol opäť Štefan Koššuth. V letnom prestupovom termíne došlo k odchodom hráčov do G. Hôrky (Szkokan, Bodnár) a aj do Honiec (L. Fabian, Pe. Gere, J. Strelka ml., Milan Gallo).
V ďalšom ročníku sa Rožňava umiestnila na 8. priečke so ziskom 44 bodov. Novými hráčmi boli brankár Skokan a hráči Zsiga, Péter a M. Boroš.
V ročníku 2014 / 2015 skončila opäť na 8. priečke, ale so ziskom 48 bodov. Trénerom bol v rokoch 2013 – 2015 Branislav Kuzma. Káder doplnili napríklad P. Breuer, P. Šimko, L. Strelka, F. Tomášik a D. Gere.
Od ročníka 2015 / 2016 bol trénerom Ladislav Dávid. Káder na jar doplnili Miloš Gallo, Kovács, M. Gere, P. Gere, T. Hajdúk, R. Greško, náhradný brankár R. Sliva a Lippai. Napriek tomu došlo k poklesu výkonnosti, Rožňava skončila na 10. mieste so ziskom 37 bodov.
V ďalšom ročníku súťaž vyhrala so ziskom 67 bodov, s jednobodovým náskokom pred Krompachmi. V jarnej časti boli posilami Babik, Petrok, Ištók a Kardos.
O postup do 3. ligy – východ sa zaslúžili hráči: Mišina (časť jesene), Pulen, Dusa – P. Gere, M. Gere, Ištók, Kovács, Figúr, Babik, Petrok, Hajdúk, R. Greško, Korfanta, J. Ďuriček, Miloš Gallo, Sappanoš, Breuer, Havko, Husár, M. Pollák (časť jesene), Kudela, Krak, Kardos
Treba však k tomuto ročníku spomenúť aj účinkovanie nováčika Krásnohorské Podhradie, ktoré v predošlom ročníku vyhralo V. ligu Košicko – Gemerskú. V premiérovej sezóne vo IV. lige - JUH skončilo na 12. mieste so ziskom 27 bodov čo na udržanie stačilo.
Káder Krh. Podhradia v ročníku 2016 / 2017: Marián Manko, László Csakó – Štefan Kún, Csaba Kiss, Matúš Mészner, Norbert Lükö, Krištof Zubrický, Jozef Erdöfalvi, Radoslav Kuzma, Zoran Zdechovan, Lukáš Heger, Maroš Almáši, Jaroslav Piater, Adrián Krak (jeseň), Július Benedik, Michal Tóth, Dávid Vozár, Andrej Vaško, Martin Pollák, Attila Prónyai, Roderik Šoltés, Kristián Korszinský, Roland Rezmüves, Štefan Darvaš, Milan Kozák, Dominik Gere, Dávid Genči, Daniel Freivolt (všetci štyria jarná časť)
V ďalšom ročníku sa Krh. Podhradie umiestnilo na 9. mieste so ziskom 42 bodov. V ročníku 2018 / 2019 až na 15. mieste so ziskom 21 bodov.
Káder Krh. Podhradia v ročníku 2017 / 2018: Marián Manko, Tibor Kerekeš, Dávid Džačár, Róbert Bartko – Radoslav Kuzma, Július Benedik (obaja časť jesene), Zoltán Breuer, Štefan Kún, Matúš Mészner, Krištof Zubrický, Dávid Vozár, Tomáš Revúcky, Marcel Roth, Ivan Oravec, Tomáš Hajdúk, Andrej Vaško, Jozef Rencsok, Lukáš Héger, Adrián Hanzlík, Roland Madarász, Dávid Genči, Jaroslav Piater, Norbert Lükö, Jozef Erdöfalvi, Martin Pollák, Jakub Hovorka, Adrián Krága
Káder Krh. Podhradia v ročníku 2018 / 2019: Salai, Bartko, Džačár – Mészner, Oravec, Kiss, Piater, Görgei, Kún, Seman, Lükö, Almáši, Genči, Kozák, Benedik, Vozár, Freivolt, Doboš, Beke, Smrek, Kardos, Hovorka, Bodnár, Hajdúk, Pollák, M. Tolvaj, Revúcky, Erdöfalvi, Zubrický, Rencsok, Vaško, Drobňák, Galajda, Zdechovan, Gulykáš, Š. Darvaš
Prehľad najlepších strelcov Rožňavy
2012 – 11 gólov Kuzma
2013 – 11 gólov Figúr
2014 – 8 gólov Figúr
2015 – 17 gólov Kovács
2016 – 16 gólov Figúr
2017 – 21 gólov Figúr
Prehľad najlepších strelcov Krh. Podhradia
2017 – 19 gólov Almáši
2018 – 13 gólov Revúcky
2019 – 8 gólov Almáši
Štatutári MFK Rožňava v danom období
Jaroslav Strelka – 2009 – 2012
Peter Džačár – 2012 – január 2014
Igor Slavkay – február 2014 – máj 2015
K. Beck – máj 2015 – jún 2015
Michal Domik – od ročníka 2015 / 2016
Štatutár FK Krh. Podhradie v danom období – Štefan Kún
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-