Už v prvej sezóne tejto súťaže sa po jeseni odhlásil Lipovník, a to z finančných dôvodov. Tradičný účastník z G. Hôrky skončil v tejto súťaži v roku 2018, MFK Dobšiná v lete 2017, keď sa neprihlásila do nového ročníka tejto súťaže. Gemerská Poloma vydržala v tejto súťaži štyri sezóny, v tretej túto súťaž vyhrala. V ďalšej sezóne bojovala o záchranu, napokon sa zachránila, ale do nového ročníka sa neprihlásila. Dokonca obec bola rok bez futbalu.
Tatran Betliar účinkoval v tejto súťaži dve sezóny, pričom v druhej sezóne bolo už po pár kolách jasné, že vypadne. FK Krásnohorské Podhradie účinkuje dlhodobo na regionálnych trávnikoch a v roku 2016 postúpilo do IV. ligy – JUH. V roku 2019 však vypadlo a vrátilo sa do tejto súťaže. Daný ročník sa hral kvôli COVIDU 19 len pol sezóny a po jeho skončení bolo zaradené VsFZ do IV. ligy – JUH. Predošlý ročník bol zaujímavý, lebo prvýkrát v ňom ObFZ Rožňava nemalo zástupcu. MFK Rožňava účinkovala v tejto súťaži tri sezóny, pričom v poslednej sa podarilo postúpiť do IV. ligy – JUH (už V. liga – JUH) z druhej priečky.
Prehľad zástupcov ObFZ Rožňava
2011 / 2012: Lipovník (jesenná časť), Dobšiná, G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Podhradie
2012 / 2013: Dobšiná, G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Podhradie
2013 / 2014: Dobšiná, G. Hôrka, Krh. Podhradie, Betliar, G. Poloma – víťaz, ale kvôli reorganizácie súťaží bez práva postupu
2014 / 2015: Dobšiná, G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Podhradie, Betliar
2015 / 2016: Dobšiná, G. Hôrka, Krh. Podhradie – postup do vyššej súťaže z 1. miesta
2016 / 2017: Dobšiná, G. Hôrka
2017 / 2018: G. Hôrka (odstúpené)
2018 / 2019: nikto
2019 / 2020: Rožňava, Krh. Podhradie
2020 / 2021: Rožňava
2021 / 2022: Rožňava – postup do vyššej súťaže z 2. miesta
Umiestnenia rožňavských mužstiev
2011 / 2012
Krh. Podhradie 5. miesto 35 bodov
G. Hôrka 8. miesto 32 bodov
G. Poloma 10. miesto 31 bodov
Dobšiná 12. miesto 25 bodov
2012 / 2013
G. Poloma 4. miesto 40 bodov
Krh. Podhradie 7. miesto 36 bodov
G. Hôrka 9. miesto 35 bodov
Dobšiná 12. miesto 27 bodov
2013 / 2014
G. Poloma 1. miesto 44 bodov
Krh. Podhradie 3. miesto 43 bodov
G. Hôrka 8. miesto 35 bodov
Betliar 11. miesto 29 bodov
Dobšiná 12. miesto 20 bodov
2014 / 2015
G. Hôrka 4. miesto 49 bodov
Krh. Podhradie 5. miesto 45 bodov
G. Poloma 10. miesto 33 bodov
Dobšiná 12. miesto 31 bodov
Betliar 14. miesto 6 bodov
2015 / 2016
Krh. Podhradie 1. miesto 49 bodov
Dobšiná 7. miesto 33 bodov
G. Hôrka 12. miesto 24 bodov
2016 / 2017
G. Hôrka 12. miesto 23 bodov
Dobšiná 13. miesto 22 bodov
2019 / 2020 (hrala sa len jeseň)
Krh. Podhradie 9. miesto 19 bodov
Rožňava 10. miesto 18 bodov
2020 / 2021(hrala sa časť jesene, na jar sa zvyšná časť jesene dohrala)
Rožňava 8. miesto 13 bodov
2021 / 2022
Rožňava 2. miesto 55 bodov
Najlepší strelci rožňavských mužstiev
2022: 22 gólov: Figúr (Rožňava)
2021: 4 góly: Figúr (Rožňava)
2020: 9 gólov: Figúr (Rožňava), 11 gólov: Revúcky (Krh. Podhradie)
2017: 13 gólov: Bodnár (G. Hôrka), po 8 gólov: Martinko, Putnocký (Dobšiná)
2016: 10 gólov: P. Husár (Dobšiná), 6 gólov: Lippai (G. Hôrka), 19 gólov: R. Kuzma (Krh. Podhradie)
2015: 12 gólov: Jer. Barnák (Dobšiná), 17 gólov: Miloš Gallo (G. Poloma), 18 gólov: Lippai (G. Hôrka), 18 gólov: R. Kuzma (Krh. Podhradie), 9 gólov: M. Demeter (Betliar)
2014: 11 gólov: Jer. Barnák (Dobšiná), 15 gólov: Miloš Gallo (G. Poloma), 17 gólov: Bodnár (G. Hôrka), 8 gólov: Prónyai (Krh. Podhradie), 8 gólov: M. Demeter (Betliar)
2013: 10 gólov: Gotthardt (Dobšiná), 17 gólov: Miloš Gallo (G. Poloma), 8 gólov: Klinko (G. Hôrka), 14 gólov: Piater (Krh. Podhradie)
2012: 16 gólov: Klinko (G. Hôrka), 12 gólov: Drobňák (Krh. Podhradie), 10 gólov: Z. Greško (G. Poloma), po 6 gólov: Gotthardt, F. Fabian (Dobšiná)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.