Zostava na jeseň: Lenkey – V. Drenko, Šimon, Kováč, Kerekeš / Parditka – Šalamon, I. Drenko, Lázok – Vágner, Golenya, Lörinc
Zostava na jar: Lenkey – V. Drenko, Šimon, Kováč, Kerekeš / Parditka – Šalamon, I. Drenko, Lázok – Zs. Lipták / Szendi, Golenya, Lörinc
Tréner: Dionýz Kemény
Výsledky
Rudná – Kružná 2:3, Kružná – V. Slaná 6:0, Rož. Bystré – Kružná 2:2, Kružná – Rejdová 4:1, Lipovník – Kružná 1:1, Kružná – Kovstav 3:1, Dobšiná – Kružná 0:0, Kružná – N. Slaná 6:2, Jablonov – Kružná 2:2, Kružná – Krh. Podhradie 2:1, Vlachovo – Kružná 5:2, Dlhá Ves – Kružná 3:1, Kružná – Dedinky 5:2
Kružná – Rudná 5:1, V. Slaná – Kružná 1:4, Kružná – Rož. Bystré 10:1, Rejdová – Kružná 0:0, Kružná – Lipovník 0:0, Kovstav – Kružná 2:1, Kružná – Dobšiná 7:4, N. Slaná – Kružná 3:1, Kružná – Jablonov 2:4, Krh. Podhradie – Kružná 3:2, Kružná – Vlachovo 5:2, Kružná – Dlhá Ves 4:3, Dedinky – Kružná 4:0
Umiestnenie v tabuľke: 2. miesto 45 bodov
Najlepší strelci: 21 – Golenya, 18 – Lörinc
Sezóna 1998 / 1999
Káder Kružnej: Peter Lenkey, Róbert Bacso – Vladimír Šimon, František Parditka, Miroslav Golenya, Ondrej Lázok, Alexander Kovács, Róbert Kováč, Roland Lörinc, Oto Kerekeš, Ladislav Szendi, Vojtech Sárkany, Valentín Drenko, Oto Vágner (jarná časť), Ervín Lipták (jarná časť), Ladislav Mezei, Ivan Drenko, Ladislav Brúgoš, Norbert Adamec, Ján Benedek (obaja jesenná časť), Jaroslav Strelka, Benjamín Drenko, Miroslav Lizoň, Norbert Bukovič (jarná časť), Zsolt Lipták, Ján Šikúr, Alojz Gaži
Zostava na jeseň: Lenkey – V. Drenko, Šimon, Kováč, Kovács – Lázok, Zs. Lipták, I. Drenko, - Golenya, Kerekeš, Adamec / Benedek / Lörinc
Zostava na jar: Lenkey – V. Drenko, Šimon, Kováč, Kovács – Lázok, Zs. Lipták, I. Drenko, Vágner / Bukovič / Sárkany / E. Lipták – Golenya, Kerekeš
Tréner: Jaroslav Strelka
Výsledky
Plešivec – Kružná 2:0, Kružná – N. Slaná 3:1, V. Slaná – Kružná 3:1, Kružná – Krh. Podhradie 1:4, Lipovník – Kružná 5:1, Kružná – Kovstav 3:1, Rož. Bystré – Kružná 3:4,
Kružná – Dobšiná 9:0, Pača – Kružná 0:7, Kružná – Rejdová 2:0, Vlachovo – Kružná 2:2, Dlhá Ves – Kružná 0:1, Kružná – Dedinky 4:0
Kružná – Plešivec 6:1, N. Slaná – Kružná 1:7, Kružná – V. Slaná 2:0, Krh. Podhradie – Kružná 1:1, Kružná – Lipovník 2:0, Kovstav – Kružná 2:2, Kružná – Rož. Bystré 4:1, Dobšiná – Kružná 5:2, Kružná – Pača 4:0, Rejdová – Kružná 2:4, Kružná – Vlachovo 3:0, Kružná – Dlhá Ves 5:1, Dedinky – Kružná 2:0
Umiestnenie v tabuľke: 1. miesto 53 bodov – postup do 5. ligy – JZ
Najlepší strelci: 25 – Golenya, 12 – Lázok
Sezóna 1999 / 2000
Káder Kružnej: Peter Lenkey (jesenná časť), Tibor Vasil (jesenná časť), Ján Salai (jarná časť) – Ervín Lipták (jarná časť), Alexander Szendi, Oto Vágner (jesenná časť), Ivan Drenko, Ondrej Lázok, Róbert Kováč, Štefan Kuchta (jesenná časť), František Parditka, Ladislav Brúgoš, Ladislav Mezei, Oto Kerekeš, Vladimír Šimon, Marián Szabó, Roland Lörinc, Valentín Drenko, Peter Vasil (jesenná časť), Alexander Kovács (jesenná časť), Miroslav Golenya (jesenná časť), Ladislav Szendi, Norbert Bukovič, Vojtech Sárkany, Zoltán Šimon, Miroslav Lizoň, František Parditka, Zsolt Lipták (do septembra 1999)
Zostava na jeseň: Lenkey – V. Drenko, Kováč, Kovács, Šimon – Lázok, Vágner, I. Drenko, Szendi / Bukovič – Golenya, Kerekeš
Zostava na jar: Salai – V. Drenko, Kováč, Šimon, Parditka – Lázok, I. Drenko, Szendi, Sárkany / Bukovič – E. Lipták, Kerekeš
Tréneri: Jaroslav Strelka (časť jesene, jar), Ondrej Fabian (časť jesene).
Výsledky
Kružná – Helcmanovce 2:1, Góly: Golenya 2, ŽK: Kovács
Gem. Poloma – Kružná 3:3, Góly: Lázok, Golenya, Kerekeš, ŽK: Parditka
Kružná – Šaca 0:3, ŽK: Kovács
Kráľovce – Kružná 0:0
Kružná – M. Ida 1:1, Gól: Lipták
Kružná – Teplička 4:1, Góly: Golenya 2, Lázok, Szendi, ŽK: Szendi
Jablonov – Kružná 5:1, Gól: Golenya, ŽK: Vágner, Drenko, ČK: Lenkey
Kružná – Smižany 1:1, Gól: Kerekeš, ŽK: Vasil
Harichovce – Kružná 1:1, Gól: Vágner, ŽK: Drenko, Lázok
Kružná – Kluknava 0:5
Žakarovce – Kružná 6:0
Kružná – Ťahanovce 1:2, Gól: domáci nenahlásili
Koš. Nová Ves – Kružná 5:0, ŽK: Kovács, Mezei, Šimon
Helcmanovce – Kružná 1:0
Kružná – Gem. Poloma 0:0
Šaca – Kružná 3:0
Kružná – Kráľovce 1:3, Gól: domáci nenahlásili
M. Ida – Kružná 2:0, ŽK: Szabó
Teplička – Kružná 3:0
Kružná – Jablonov 0:1
Smižany – Kružná 6:1, Gól: Kerekeš, ŽK: Bukovič, Szendi
Kružná – Harichovce 1:3, Gól: Mezei
Kluknava – Kružná 5:1, Gól: Lipták, ŽK: Mezei, Šimon
Kružná – Žakarovce 0:4, ŽK: Mezei, V. Drenko, ČK: Szendi
Ťahanovce – Kružná 3:0, ŽK: Drenko, Kerekeš
Kružná – Koš. Nová Ves 1:4, Gól: A. Szendi
Umiestnenie v tabuľke: 14. miesto 11 bodov – zostup do 1. triedy ObFZ Rožňava
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-