Tréner: František Korfanta
V ý s l e d k y
Dedinky – Dlhá Ves 9:2, Dedinky – Plešivec 4:1, Kovstav – Dedinky 4:1, N. Slaná – Dedinky 2:4, Dedinky – V. Slaná 2:0, Krh. Podhradie – Dedinky 2:2, Dedinky – Lipovník 1:0,
Dedinky – Rožň. Bystré 8:3, Dobšiná – Dedinky 1:2, Dedinky – Pača 6:2, Rejdová – Dedinky 1:1, Dedinky – Vlachovo 4:1, Kružná – Dedinky 4:0
Dlhá Ves – Dedinky 1:1, Plešivec – Dedinky 4:0, Dedinky – Kovstav 3:1, Dedinky – N. Slaná 4:0, V. Slaná – Dedinky 2:4, Dedinky – Krh. Podhradie 2:1, Lipovník – Dedinky 1:0, Rožň. Bystré – Dedinky 3:0, Dedinky – Dobšiná 5:2, Pača – Dedinky 0:0, Dedinky – Rejdová 1:1, Vlachovo – Dedinky 3:2, Dedinky – Kružná 2:0
Umiestnenie v tabuľke 1. triedy: 2. miesto, 50 bodov
Najlepší strelec: 15 – Ivan Tököly
Zaujímavosti: Mužstvo sa malo zúčastniť turnaja v Rakúsku, bohužiaľ v tom čase prišli v Rakúsku veľké povodne. Zaplavené bolo aj ihrisko a turnaj sa vôbec neodohral. "Boli problémy vôbec vycestovať na spiatočnú cestu," spomína si vtedajší brankár Milan Ogurčák.
Sezóna 2004/2005
Káder: Maroš Lacika, Milan Ogurčák, Štefan Rešovský – Kamil Brnčík, Marián Varga, Ivan Smrek, Stanislav Ogurčák, Peter Ogurčák, Maroš Korfanta, Jozef Pamula (jesenná časť), Peter Kalkahus, Erik Mačejovský, Ondrej Kopkáš, Ľuboš Pamula, Martin Chabada, Jozef Chabada (jarná časť), Miroslav Majerčák, Jaroslav Novák, Dušan Franko, Ján Kún, Miloš Kollárik, Ivan Tököly, Roman Soják
Tréner: František Korfanta
V ý s l e d k y:
Jeseň: Dedinky – Gemerská Poloma 3:1 (0:0), Betliar – Dedinky 2:1 (2:0), Dedinky – Brzotín 3:0 (1:0), Dedinky – Lipovník 6:0 (3:0), Dedinky – Betliar 5:0 (3:0), Gemerská Hôrka – Dedinky 2:2 (2:2), Dedinky – Slavošovce 7:2 (4:1), Vyšná Slaná – Dedinky 1:2 (0:2), Dlhá Ves – Dedinky 1:1 (0:1), Dobšiná – Dedinky 3:0, Dedinky – Jablonov 6:0 (2:0), Dedinky – Vlachovo 3:1 (2:0), Dlhá Ves – Dedinky 1:1 (0:1), Dedinky – Rudná 2:1 (0:1), Kružná – Dedinky 1:4 (1:3)
Jar: Brzotín – Dedinky 1:0 (0:0), Jablonov – Dedinky 0:2 (0:0), Dedinky – Dobšiná 3:0 (1:0), Slavošovce – Dedinky 0:1 (0:0), Dedinky – Gemerská Hôrka 3:0 (2:0), Lipovník – Dedinky 3:2 (1:2), Dedinky – Krh. Dlhá Lúka 3:2 (1:1), Vlachovo – Dedinky 1:3 (1:1), Dedinky – Dlhá Ves 4:0 (2:0), Dedinky – V. Slaná 3:0 (2:0), Rudná – Dedinky 0:4 (0:0), Gemerská Poloma – Dedinky 2:0, Dedinky – Kružná 6:0 (3:0)
Umiestnenie v tabuľke 1. triedy: 1. miesto, 62 bodov
Najlepší strelec: 23 – Martin Chabada
Sezóna 2005/2006
Súpiska:Milan Ogurčák, Maroš Lacika, Štefan Rešovský – Marek Laurinc, Kamil Brnčík, Jozef Chabada, Martin Chabada, Peter Kalkahus, Miloš Kollárik, Ondrej Kopkáš, Maroš Korfanta, Slavomír Kuchár, Ján Kún, Miroslav Majerčák, Jaroslav Novák, Peter Ogurčák, Stanislav Ogurčák, Ľuboš Pamula, Ivan Smrek, Roman Soják, Ivan Tököly, Marián Varga (jesenná časť), Dušan Franko, Štefan Surovský (od jarnej časti), Pavol Čisár (od jarnej časti), Maroš Korfanta, Pavol Čarnoký, Ľuboš Duda, Miloš Chochol (od jarnej časti), Milan Černický
Realizačný tím: Peter Revay (predseda, vedúci mužstva), Anton Horváth (tajomník), František Korfanta ml. (tréner)
V ý s l e d k y
Dedinky – Jaklovce 0:3
Dedinky – Margecany 2:5, Góly: Čarnoký, Sokolský (vlastný)
Nálepkovo – Dedinky 1:2, Góly: M. Chabada, Čarnoký, ŽK: M. Korfanta
Krh. Podhradie – Dedinky 5:0
Dedinky – Koš. Nová Ves 1:2, Gól: Novák
Dedinky – Smižany 0:3
Harichovce – Dedinky 5:1, Gól: Novák, ŽK: Majerčák, Chabada
Dedinky – Prakovce 4:2, Góly: Brnčík, Varga, Čarnoký 2
Chrasť n / H. – Dedinky 4:1 (2:0), Gól: J. Chabada, ŽK: Novák
Krásna – Štítnik K.T. 0:0
Dedinky – Helcmanovce 4:0, Góly: M. Chabada 2, Pamula, Novák, ŽK: P. Ogurčák, Kalkahus
Štítnik K. T. – Dedinky 6:2, Góly: M. Chabada, Pamula, ŽK: Pamula, P. Ogurčák, S. Ogurčák
Dedinky – Sp. Vlachy 2:3, Góly: Novák, Varga
Krásna – Dedinky 4:1, Gól: Novák, ŽK: Varga
Dedinky – Jaklovce 0:3
Margecany – Dedinky 3:1 (2:0), Gól: Soják
Dedinky – Nálepkovo 2:1 (0:1), Góly: Ľ. Pamula (11 m), Čarnoký
Smižany – Dedinky 5:0 (3:0), ŽK: Čisár, Pamula
Dedinky – Krh. Podhradie 0:4 (0:0), ŽK: Smrek 2, Laurinc, S. Ogurčák, ČK: Smrek
Koš. N. Ves – Dedinky 3:2 (2:2), Góly: Kollárik, Franko, ŽK: Soják, S. Ogurčák
Dedinky – Harichovce 3:0 (2:0), Góly: M. Chabada, Čarnoký, Pamula
Prakovce – Dedinky 1:1 (1:0), Gól: Pamula, ŽK: Majerčák, Chabada
Dedinky – Chrasť n / H. 2:4 (1:2), Góly: Laurinc, Surovský
Helcmanovce – Dedinky 4:0 (1:0)
Dedinky – Štítnik K. T. 2:4 (0:2), Góly: M. Chabada, J. Chabada
Sp. Vlachy – Dedinky 2:0
Dedinky – Krásna 0:4 (0:2)
Umiestnenie v tabuľke 5. ligy – JZ: 14. miesto, 16 bodov – zostup
Najlepší strelci: 6 – Martin Chabada, Pavol Čarnoký.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.