Tréner: Ján Fatľa
Rozloženie postov
Brankár: Stankovič
Obrancovia: Hrachiar, Demeter, Marchevský, Dovalovský, Sz. Drenko, Dávid, Liptai, Ragyina
Záložníci: Fatľa, Fakla, Čatlóš, Szöllös, Kupec, R. Drenko, Gonosz, Sz. Danielis, Zs. Danielis, Kilik
Útočníci: Gača, A. Danielis, Lalik, Turcsányi
Jeseň 2002
K. Teplica – Kovstav 2:2, góly: Fakla 2
K. Teplica: Stankovič – Demeter, Hrachiar, Sz. Drenko, Ragyina – Čatlóš, Szöllös, Gonosz, Fatľa – Fakla, Danielis (R. Drenko)
Plešivec – K. Teplica 1:1, gól: Fatľa
K. Teplica: Stankovič – Demeter, Hrachiar, Sz. Drenko, Liptai – Čatlóš, Fakla, Fatľa, R. Drenko – Lalik, Danielis
K. Teplica – G. Poloma 5:0, góly: Turcsányi 3, Fakla, Čatlóš
N. Slaná – K. Teplica 1:5, góly: Fatľa 2, Turcsányi, Danielis
K. Teplica – Kružná 4:2, góly: Gonosz 3, Čatlóš
Dedinky – K. Teplica 1:3, góly: Turcsányi 2, Fatľa
K. Teplica – Rudná 2:0, góly: Hrachiar, Čatlóš
V. Slaná – K. Teplica 4:0
K. Teplica – Lipovník 4:1, góly: Fatľa, Fakla, Čatlóš, Gonosz
Krh. Podhradie – K. Teplica 2:2, góly: Ragyina, Turcsányi
Dobšiná – K. Teplica 7:0
K. Teplica – Brzotín 8:0, góly: Čatlóš 2, Gonosz 2, Turcsányi, Liptai, Hrachiar, A. Danielis
K. Teplica – Dlhá Ves 8:0, góly: Turcsányi, Čatlóš, Stankovič z 11 m, Kilik, Gonosz 2, A. Danielis 2
Jarná príprava
Kunova Teplica – Gem. Poloma 4:2, Kunova Teplica – Rudná 4:1, Kunova Teplica – Štítnik
2:2, Revúčka – Kunova Teplica 1:2, Kunova Teplica – Gem. Sad 2:2
Jar 2003
K. Teplica – Plešivec 4:2, góly: Turcsányi 2, Sz. Drenko, A. Danielis
K. Teplica: Stankovič – Dávid, Hrachiar, Sz. Drenko, Kupec – Fakla, Gonosz, Fatľa, Čatlóš – M. Turcsányi, A. Danielis
Kružná – K. Teplica 1:5, góly: Fatľa, Fakla, Gača, Gonosz, Čatlóš
K. Teplica: Stankovič – Dávid, Marchevský, Sz. Drenko, Kupec – Fakla, Gonosz, Fatľa, Čatlóš – Gača, A. Danielis, striedali Zs. Danielis, Sz. Danielis
K. Teplica – Dedinky 4:1, nenahlásení strelci gólov
G. Poloma – K. Teplica 2:1, nenahlásení strelci gólov
Brzotín – K. Teplica 4:0
Dlhá Ves – K. Teplica 3:1, gól: Fatľa
Rudná – K. Teplica 0:0
K. Teplica – V. Slaná 0:0
K. Teplica: Stankovič – Marchevský, Hrachiar, Sz. Drenko, Dovalovský – Čatlóš, Fakla, Fatľa, R. Drenko – Turcsányi, Gača
Kovstav – K. Teplica 1:3, góly: Fatľa, Turcsányi, Gača
Lipovník – K. Teplica 2:2, góly: Gonosz, Fakla
K. Teplica – Krh. Podhradie 6:0, góly: Turcsányi 3, A. Danielis, Gonosz, Gača
K. Teplica – N. Slaná 3:1, nenahlásení strelci gólov
K. Teplica – Dobšiná 9:2, góly: Gača 3, Fakla 3, Turcsányi, Čatlóš, Stankovič z 11 m
K. Teplica: Stankovič – Marchevský, Hrachiar, Sz. Drenko, Dovalovský – Čatlóš, Fatľa, Gonosz, Fakla – Turcsányi, Gača.
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Krh. Podhradie | 13 | 9 | 2 | 2 | 30:15 | 29 |
| 2. | Plešivec | 13 | 9 | 1 | 3 | 37:18 | 28 |
| 3. | K. Teplica | 13 | 8 | 3 | 2 | 44:21 | 27 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 8 | 2 | 3 | 28:11 | 26 |
| 5. | Lipovník | 13 | 7 | 2 | 4 | 30:16 | 23 |
| 6. | Nižná Slaná | 13 | 5 | 3 | 5 | 33:26 | 18 |
| 7. | Rudná | 13 | 5 | 2 | 6 | 14:23 | 17 |
| 8. | G. Poloma | 13 | 5 | 0 | 8 | 20:35 | 15 |
| 9. | Dlhá Ves | 13 | 4 | 4 | 5 | 18:34 | 15 |
| 10. | Brzotín | 13 | 4 | 2 | 7 | 17:27 | 14 |
| 11. | Dobšiná | 13 | 4 | 1 | 8 | 32:28 | 13 |
| 12. | Kružná | 13 | 3 | 3 | 7 | 23:36 | 12 |
| 13. | Kovstav | 13 | 3 | 2 | 8 | 21:41 | 11 |
| 14. | Dedinky | 13 | 2 | 3 | 8 | 15:32 | 9 |
Konečná tabuľka 1. triedy:
| 1. | Krh. Podhradie | 26 | 17 | 4 | 5 | 58:34 | 55 |
| 2. | K. Teplica | 26 | 15 | 5 | 6 | 82:43 | 50 |
| 3. | Vyšná Slaná | 26 | 15 | 3 | 8 | 58:31 | 48 |
| 4. | Plešivec | 26 | 15 | 1 | 10 | 68:47 | 46 |
| 5. | Lipovník | 26 | 11 | 8 | 7 | 57:38 | 41 |
| 6. | Rudná | 26 | 10 | 6 | 10 | 31:40 | 36 |
| 7. | Brzotín | 26 | 11 | 3 | 12 | 41:54 | 36 |
| 8. | Dobšiná | 26 | 11 | 2 | 13 | 59:61 | 35 |
| 9. | G. Poloma | 26 | 10 | 3 | 13 | 49:61 | 33 |
| 10. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 45:57 | 31 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 8 | 6 | 12 | 36:53 | 30 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 8 | 4 | 14 | 47:60 | 28 |
| 13. | Kružná | 26 | 8 | 3 | 15 | 51:73 | 27 |
| 14. | Kovstav | 26 | 5 | 6 | 15 | 38:68 | 21 |
Najlepší strelec: 16 gólov – Marek Turcsányi
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-