Tréner: Ján Fatľa
Rozloženie postov
Brankár: Stankovič
Obrancovia: Hrachiar, Demeter, Marchevský, Dovalovský, Sz. Drenko, Dávid, Liptai, Ragyina
Záložníci: Fatľa, Fakla, Čatlóš, Szöllös, Kupec, R. Drenko, Gonosz, Sz. Danielis, Zs. Danielis, Kilik
Útočníci: Gača, A. Danielis, Lalik, Turcsányi
Jeseň 2002
K. Teplica – Kovstav 2:2, góly: Fakla 2
K. Teplica: Stankovič – Demeter, Hrachiar, Sz. Drenko, Ragyina – Čatlóš, Szöllös, Gonosz, Fatľa – Fakla, Danielis (R. Drenko)
Plešivec – K. Teplica 1:1, gól: Fatľa
K. Teplica: Stankovič – Demeter, Hrachiar, Sz. Drenko, Liptai – Čatlóš, Fakla, Fatľa, R. Drenko – Lalik, Danielis
K. Teplica – G. Poloma 5:0, góly: Turcsányi 3, Fakla, Čatlóš
N. Slaná – K. Teplica 1:5, góly: Fatľa 2, Turcsányi, Danielis
K. Teplica – Kružná 4:2, góly: Gonosz 3, Čatlóš
Dedinky – K. Teplica 1:3, góly: Turcsányi 2, Fatľa
K. Teplica – Rudná 2:0, góly: Hrachiar, Čatlóš
V. Slaná – K. Teplica 4:0
K. Teplica – Lipovník 4:1, góly: Fatľa, Fakla, Čatlóš, Gonosz
Krh. Podhradie – K. Teplica 2:2, góly: Ragyina, Turcsányi
Dobšiná – K. Teplica 7:0
K. Teplica – Brzotín 8:0, góly: Čatlóš 2, Gonosz 2, Turcsányi, Liptai, Hrachiar, A. Danielis
K. Teplica – Dlhá Ves 8:0, góly: Turcsányi, Čatlóš, Stankovič z 11 m, Kilik, Gonosz 2, A. Danielis 2
Jarná príprava
Kunova Teplica – Gem. Poloma 4:2, Kunova Teplica – Rudná 4:1, Kunova Teplica – Štítnik
2:2, Revúčka – Kunova Teplica 1:2, Kunova Teplica – Gem. Sad 2:2
Jar 2003
K. Teplica – Plešivec 4:2, góly: Turcsányi 2, Sz. Drenko, A. Danielis
K. Teplica: Stankovič – Dávid, Hrachiar, Sz. Drenko, Kupec – Fakla, Gonosz, Fatľa, Čatlóš – M. Turcsányi, A. Danielis
Kružná – K. Teplica 1:5, góly: Fatľa, Fakla, Gača, Gonosz, Čatlóš
K. Teplica: Stankovič – Dávid, Marchevský, Sz. Drenko, Kupec – Fakla, Gonosz, Fatľa, Čatlóš – Gača, A. Danielis, striedali Zs. Danielis, Sz. Danielis
K. Teplica – Dedinky 4:1, nenahlásení strelci gólov
G. Poloma – K. Teplica 2:1, nenahlásení strelci gólov
Brzotín – K. Teplica 4:0
Dlhá Ves – K. Teplica 3:1, gól: Fatľa
Rudná – K. Teplica 0:0
K. Teplica – V. Slaná 0:0
K. Teplica: Stankovič – Marchevský, Hrachiar, Sz. Drenko, Dovalovský – Čatlóš, Fakla, Fatľa, R. Drenko – Turcsányi, Gača
Kovstav – K. Teplica 1:3, góly: Fatľa, Turcsányi, Gača
Lipovník – K. Teplica 2:2, góly: Gonosz, Fakla
K. Teplica – Krh. Podhradie 6:0, góly: Turcsányi 3, A. Danielis, Gonosz, Gača
K. Teplica – N. Slaná 3:1, nenahlásení strelci gólov
K. Teplica – Dobšiná 9:2, góly: Gača 3, Fakla 3, Turcsányi, Čatlóš, Stankovič z 11 m
K. Teplica: Stankovič – Marchevský, Hrachiar, Sz. Drenko, Dovalovský – Čatlóš, Fatľa, Gonosz, Fakla – Turcsányi, Gača.
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Krh. Podhradie | 13 | 9 | 2 | 2 | 30:15 | 29 |
| 2. | Plešivec | 13 | 9 | 1 | 3 | 37:18 | 28 |
| 3. | K. Teplica | 13 | 8 | 3 | 2 | 44:21 | 27 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 8 | 2 | 3 | 28:11 | 26 |
| 5. | Lipovník | 13 | 7 | 2 | 4 | 30:16 | 23 |
| 6. | Nižná Slaná | 13 | 5 | 3 | 5 | 33:26 | 18 |
| 7. | Rudná | 13 | 5 | 2 | 6 | 14:23 | 17 |
| 8. | G. Poloma | 13 | 5 | 0 | 8 | 20:35 | 15 |
| 9. | Dlhá Ves | 13 | 4 | 4 | 5 | 18:34 | 15 |
| 10. | Brzotín | 13 | 4 | 2 | 7 | 17:27 | 14 |
| 11. | Dobšiná | 13 | 4 | 1 | 8 | 32:28 | 13 |
| 12. | Kružná | 13 | 3 | 3 | 7 | 23:36 | 12 |
| 13. | Kovstav | 13 | 3 | 2 | 8 | 21:41 | 11 |
| 14. | Dedinky | 13 | 2 | 3 | 8 | 15:32 | 9 |
Konečná tabuľka 1. triedy:
| 1. | Krh. Podhradie | 26 | 17 | 4 | 5 | 58:34 | 55 |
| 2. | K. Teplica | 26 | 15 | 5 | 6 | 82:43 | 50 |
| 3. | Vyšná Slaná | 26 | 15 | 3 | 8 | 58:31 | 48 |
| 4. | Plešivec | 26 | 15 | 1 | 10 | 68:47 | 46 |
| 5. | Lipovník | 26 | 11 | 8 | 7 | 57:38 | 41 |
| 6. | Rudná | 26 | 10 | 6 | 10 | 31:40 | 36 |
| 7. | Brzotín | 26 | 11 | 3 | 12 | 41:54 | 36 |
| 8. | Dobšiná | 26 | 11 | 2 | 13 | 59:61 | 35 |
| 9. | G. Poloma | 26 | 10 | 3 | 13 | 49:61 | 33 |
| 10. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 45:57 | 31 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 8 | 6 | 12 | 36:53 | 30 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 8 | 4 | 14 | 47:60 | 28 |
| 13. | Kružná | 26 | 8 | 3 | 15 | 51:73 | 27 |
| 14. | Kovstav | 26 | 5 | 6 | 15 | 38:68 | 21 |
Najlepší strelec: 16 gólov – Marek Turcsányi
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.