Tréner: Ján Fatľa
Rozloženie postov
Brankár: Stankovič
Obrancovia: Hrachiar, Demeter, Marchevský, Dovalovský, Sz. Drenko, Dávid, Liptai, Ragyina
Záložníci: Fatľa, Fakla, Čatlóš, Szöllös, Kupec, R. Drenko, Gonosz, Sz. Danielis, Zs. Danielis, Kilik
Útočníci: Gača, A. Danielis, Lalik, Turcsányi
Jeseň 2002
K. Teplica – Kovstav 2:2, góly: Fakla 2
K. Teplica: Stankovič – Demeter, Hrachiar, Sz. Drenko, Ragyina – Čatlóš, Szöllös, Gonosz, Fatľa – Fakla, Danielis (R. Drenko)
Plešivec – K. Teplica 1:1, gól: Fatľa
K. Teplica: Stankovič – Demeter, Hrachiar, Sz. Drenko, Liptai – Čatlóš, Fakla, Fatľa, R. Drenko – Lalik, Danielis
K. Teplica – G. Poloma 5:0, góly: Turcsányi 3, Fakla, Čatlóš
N. Slaná – K. Teplica 1:5, góly: Fatľa 2, Turcsányi, Danielis
K. Teplica – Kružná 4:2, góly: Gonosz 3, Čatlóš
Dedinky – K. Teplica 1:3, góly: Turcsányi 2, Fatľa
K. Teplica – Rudná 2:0, góly: Hrachiar, Čatlóš
V. Slaná – K. Teplica 4:0
K. Teplica – Lipovník 4:1, góly: Fatľa, Fakla, Čatlóš, Gonosz
Krh. Podhradie – K. Teplica 2:2, góly: Ragyina, Turcsányi
Dobšiná – K. Teplica 7:0
K. Teplica – Brzotín 8:0, góly: Čatlóš 2, Gonosz 2, Turcsányi, Liptai, Hrachiar, A. Danielis
K. Teplica – Dlhá Ves 8:0, góly: Turcsányi, Čatlóš, Stankovič z 11 m, Kilik, Gonosz 2, A. Danielis 2
Jarná príprava
Kunova Teplica – Gem. Poloma 4:2, Kunova Teplica – Rudná 4:1, Kunova Teplica – Štítnik
2:2, Revúčka – Kunova Teplica 1:2, Kunova Teplica – Gem. Sad 2:2
Jar 2003
K. Teplica – Plešivec 4:2, góly: Turcsányi 2, Sz. Drenko, A. Danielis
K. Teplica: Stankovič – Dávid, Hrachiar, Sz. Drenko, Kupec – Fakla, Gonosz, Fatľa, Čatlóš – M. Turcsányi, A. Danielis
Kružná – K. Teplica 1:5, góly: Fatľa, Fakla, Gača, Gonosz, Čatlóš
K. Teplica: Stankovič – Dávid, Marchevský, Sz. Drenko, Kupec – Fakla, Gonosz, Fatľa, Čatlóš – Gača, A. Danielis, striedali Zs. Danielis, Sz. Danielis
K. Teplica – Dedinky 4:1, nenahlásení strelci gólov
G. Poloma – K. Teplica 2:1, nenahlásení strelci gólov
Brzotín – K. Teplica 4:0
Dlhá Ves – K. Teplica 3:1, gól: Fatľa
Rudná – K. Teplica 0:0
K. Teplica – V. Slaná 0:0
K. Teplica: Stankovič – Marchevský, Hrachiar, Sz. Drenko, Dovalovský – Čatlóš, Fakla, Fatľa, R. Drenko – Turcsányi, Gača
Kovstav – K. Teplica 1:3, góly: Fatľa, Turcsányi, Gača
Lipovník – K. Teplica 2:2, góly: Gonosz, Fakla
K. Teplica – Krh. Podhradie 6:0, góly: Turcsányi 3, A. Danielis, Gonosz, Gača
K. Teplica – N. Slaná 3:1, nenahlásení strelci gólov
K. Teplica – Dobšiná 9:2, góly: Gača 3, Fakla 3, Turcsányi, Čatlóš, Stankovič z 11 m
K. Teplica: Stankovič – Marchevský, Hrachiar, Sz. Drenko, Dovalovský – Čatlóš, Fatľa, Gonosz, Fakla – Turcsányi, Gača.
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Krh. Podhradie | 13 | 9 | 2 | 2 | 30:15 | 29 |
| 2. | Plešivec | 13 | 9 | 1 | 3 | 37:18 | 28 |
| 3. | K. Teplica | 13 | 8 | 3 | 2 | 44:21 | 27 |
| 4. | Vyšná Slaná | 13 | 8 | 2 | 3 | 28:11 | 26 |
| 5. | Lipovník | 13 | 7 | 2 | 4 | 30:16 | 23 |
| 6. | Nižná Slaná | 13 | 5 | 3 | 5 | 33:26 | 18 |
| 7. | Rudná | 13 | 5 | 2 | 6 | 14:23 | 17 |
| 8. | G. Poloma | 13 | 5 | 0 | 8 | 20:35 | 15 |
| 9. | Dlhá Ves | 13 | 4 | 4 | 5 | 18:34 | 15 |
| 10. | Brzotín | 13 | 4 | 2 | 7 | 17:27 | 14 |
| 11. | Dobšiná | 13 | 4 | 1 | 8 | 32:28 | 13 |
| 12. | Kružná | 13 | 3 | 3 | 7 | 23:36 | 12 |
| 13. | Kovstav | 13 | 3 | 2 | 8 | 21:41 | 11 |
| 14. | Dedinky | 13 | 2 | 3 | 8 | 15:32 | 9 |
Konečná tabuľka 1. triedy:
| 1. | Krh. Podhradie | 26 | 17 | 4 | 5 | 58:34 | 55 |
| 2. | K. Teplica | 26 | 15 | 5 | 6 | 82:43 | 50 |
| 3. | Vyšná Slaná | 26 | 15 | 3 | 8 | 58:31 | 48 |
| 4. | Plešivec | 26 | 15 | 1 | 10 | 68:47 | 46 |
| 5. | Lipovník | 26 | 11 | 8 | 7 | 57:38 | 41 |
| 6. | Rudná | 26 | 10 | 6 | 10 | 31:40 | 36 |
| 7. | Brzotín | 26 | 11 | 3 | 12 | 41:54 | 36 |
| 8. | Dobšiná | 26 | 11 | 2 | 13 | 59:61 | 35 |
| 9. | G. Poloma | 26 | 10 | 3 | 13 | 49:61 | 33 |
| 10. | Dedinky | 26 | 9 | 4 | 13 | 45:57 | 31 |
| 11. | Dlhá Ves | 26 | 8 | 6 | 12 | 36:53 | 30 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 8 | 4 | 14 | 47:60 | 28 |
| 13. | Kružná | 26 | 8 | 3 | 15 | 51:73 | 27 |
| 14. | Kovstav | 26 | 5 | 6 | 15 | 38:68 | 21 |
Najlepší strelec: 16 gólov – Marek Turcsányi
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-