Výsledky na jeseň
Drnava – Vlachovo 6:0, góly: Rencsok 2, Barczi, Čelovský, Mázik, K. Šoltés
Honce – Drnava 1:6, góly: Rencsok 2, Mázik, Barczi, Čelovský, M. Maliňák
Drnava – Krh. D. Lúka 3:4, góly: Z. Búlik, Barczi, K. Šoltés
Drnava – Dlhá Ves 10:1, góly: Rencsok 5, Z. Búlik 2, Barczi, B. Šoltés, Mázik
N. Slaná – Drnava 1:1, gól: Szücs
Drnava – Hrhov 6:1, góly: K. Šoltés 2, Rencsok, Dókuš, Szücs, M. Maliňák
Drnava – Rož. Bystré 3:1, góly: Rencsok, Barczi, B. Šoltés
Bohúňovo – Drnava 1:2, góly: Barczi, Rencsok
Drnava – V. Slaná 1:2, gól: K. Šoltés
Betliar – Drnava 1:0
Drnava – Jablonov n/T 1:4, góly: Rencsok – Barczi vlastný
Drnava – Rudná 1:0, gól: Rencsok
Vlachovo – Drnava 0:3, góly: Szücs, Mázik, Rencsok
Výsledky na jar
Drnava – Honce 4:0, góly: Zakhar, Szücs, Rencsok, K. Šoltés
Krh. D. Lúka – Drnava 3:2, góly: Kardoš, J. Maliňák
Dlhá Ves – Drnava 0:2, góly: Mázik, J. Maliňák
Drnava – N. Slaná 8:1, góly: Szücs 2, J. Maliňák, R. Kovács, Mázik, B. Šoltés, Barczi, Rencsok
Rožň. Bystré – Drnava 2:5, góly: Rencsok 3, Čelovský, B. Šoltés
Hrhov – Drnava 1:3, góly: Barczi, R. Kovács 2
Drnava – Bohúňovo 3:2, góly: Barczi, Mázik, K. Šoltés
V. Slaná – Drnava 1:1, góly: J. Maliňák vlastný – B. Šoltés
Drnava – Betliar 3:3, góly: Zakhar, Rencsok, B. Šoltés
Jablonov n/T – Drnava 1:5, góly: Rencsok, Zakhar, Bakoš, B. Šoltés, Čelovský
Drnava – Rudná 1:1, gól: Bakoš
Strelci:
22 – Rencsok
9 – Barczi
7 – Mázik, B. Šoltés
6 – K. Šoltés, Szücs
3 – Zakhar, R. Kovács, J. Maliňák, Z. Búlik
2 – Bakoš, M. Maliňák
1 – Dókuš, Kardoš
Vlastné góly: Barczi, J. Maliňák.
Tabuľka 1. triedy po jeseni:
| 1. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 12 | 10 | 2 | 0 | 49:18 | 32 |
| 2. | Vyšná Slaná | 12 | 10 | 1 | 1 | 47:9 | 31 |
| 3. | Rudná | 12 | 7 | 3 | 2 | 35:15 | 24 |
| 4. | Drnava | 12 | 7 | 1 | 4 | 40:17 | 22 |
| 5. | Rožň. Bystré | 12 | 6 | 2 | 4 | 24:16 | 20 |
| 6. | Vlachovo | 12 | 6 | 0 | 6 | 31:42 | 18 |
| 7.. | Jablonov n/T | 12 | 5 | 1 | 6 | 27:28 | 16 |
| 8. | Betliar | 12 | 4 | 2 | 6 | 18:26 | 14 |
| 9. | Hrhov | 12 | 3 | 2 | 7 | 26:40 | 11 |
| 10. | Dlhá Ves | 12 | 3 | 2 | 7 | 17:38 | 11 |
| 11. | Bohúňovo | 12 | 3 | 1 | 8 | 18:26 | 10 |
| 12. | Nižná Slaná | 12 | 3 | 1 | 8 | 22:31 | 10 |
| 13. | Honce | 12 | 2 | 0 | 10 | 15:63 | 6 |
Konečná tabuľka 1. triedy:
| 1. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 24 | 20 | 2 | 2 | 111:37 | 62 |
| 2. | Vyšná Slaná | 24 | 18 | 3 | 3 | 76:24 | 57 |
| 3. | Rudná | 24 | 15 | 5 | 4 | 81:39 | 50 |
| 4. | Drnava | 24 | 15 | 5 | 4 | 81:39 | 50 |
| 5. | Jablonov n/T | 24 | 13 | 1 | 10 | 69:58 | 40 |
| 6. | Rožň. Bystré | 24 | 12 | 2 | 10 | 55:42 | 38 |
| 7. | Betliar | 24 | 9 | 4 | 11 | 57:51 | 31 |
| 8. | Vlachovo | 24 | 9 | 1 | 14 | 50:76 | 28 |
| 9. | Bohúňovo | 24 | 7 | 2 | 15 | 39:53 | 23 |
| 10. | Nižná Slaná | 24 | 7 | 2 | 15 | 42:88 | 23 |
| 11. | Hrhov | 24 | 6 | 4 | 14 | 43:73 | 22 |
| 12. | Dlhá Ves | 24 | 4 | 5 | 15 | 33:75 | 17 |
| 13. | Honce | 24 | 3 | 1 | 20 | 34:122 | 10 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-