Fanúšikov nepotešila vysoká prehra v Sobranciach, na druhej strane ich potešila domáca výhra s Gečou 7:1. Doma neprehral, remizoval len s Moldavou n/B. V jarnej časti došlo k zmene brankára a posilneniu o dvoch hráčov. Na jar sa mu až tak nedarilo, získal len trinásť bodov. Doma prehral dvakrát. Vyhral v Rožňave a remizoval v Šaci. Celkove skončil na siedmej priečke.
MFK VTJ Rožňava čakala po vypadnutí z tretej ligy – východ ťažká sezóna. Z kádra odišlo množstvo hráčov a bolo potrebné ho doplniť. Niektorí hráči prišli z B – mužstva a dorastu, iní z Košíc: Golenya, J. Pillár, M. Pillár, Herczeg, Begáni a O. Vágner. Doma remizoval iba s Krompachmi, ostatných súperov vyprevádzal so štyrmi alebo piatimi gólmi. Zo súperových ihrísk priniesol bod za remízu 2:2 v Geči. Po jesennej časti tak zimoval na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. V jarnej časti sa káder obmenil. Doma remizoval s Gečou a vonku s Prakovcami. Doma prehral s Betliarom a Sečovcami. Vysoko prehral v Spišských Vlachoch a Krompachoch. Prekvapujúca bola výhra s Barcou, po ktorej však došlo k zmene trénera. Na jar tak získal iba trinásť bodov. Celkove sa umiestnil na jedenástom mieste.
V V. lige – JZ účinkovali FK Družstevník Gemerská Poloma, FK Slovtranszgas Jablonov nad Turňou a FK Kovo Kunova Teplica. Po jeseni bol istým vypadávajúcim FK Družstevník Gemerská Poloma, ktorý doplatil hlavne na oslabenie kádra. Niečo naznačila už predošlá sezóna, keď skončil na 12. mieste. Noví hráči nedokázali odchádzajúcich adekvátne nahradiť. Preto zimoval až na poslednom mieste. Vyhral síce dvakrát, avšak o tri body prišiel za zeleným stolom. Jarnú časť súťaže bral ako prípravu na jesennú časť 1. triedy OM. Súťaž skončil na poslednej priečke.
FK Slovtranszgas Jablonov n/T. mal dobrú sezónu, keď sa pohyboval v lepšom strede tabuľky, napokon skončil na dobrej šiestej priečke. Hlavne na jeseň dosahoval dobré výsledky. Po výraznom oslabení kádra v jarnej časti (odišli Fifik, R. Erdélyi, Becze, Miko, Gamba, Szuvák) mužstvo zaváhalo v niektorých domácich zápasoch.
Po roku sa do súťaže vrátil FK Kovo Kunova Teplica, darilo sa mu hlavne v jesennej časti. V jarnej časti však postupne klesala morálka mužstva, hráči prestali trénovať, to sa prejavilo v dvoch domácich zápasoch: proti Žakarovciam (2:3) resp. proti Harichovciam (1:1). Tréner A. Milko sa vzdal funkcie už pred zápasom s Harichovcami, nakoľko hráči ignorovali tréningy. Klub mal aj finančné problémy a aj pokazený autobus. Na úkor K. Teplice sa tak zachránila Teplička, či Kráľovce, ktoré mali o bod viac.
V 1. triede bojovali o postup FK Plešivec a FK Baník Nižná Slaná. Nižnú Slanú posilnil po odstúpení Rejdovej strelec Štefan Ruszó, ktorý mal skúsenosti napr. z účinkovania v I. B triede v drese Gemerskej Polomy. Vo vzájomnom zápase na jar sa zrodila remíza 1:1. Nižná Slaná stratila body už len v poslednom kole, pričom Plešivec zaváhal viackrát. Zaslúžene tak postúpila do V. ligy – JZ.
Hoci sa zdalo, že zo súťaže nebude nikto vypadávať (odstúpenie Rejdovej), opak bol pravdou. Hoci sa mala pôvodne hrať baráž Štítnika s Hrhovom, nakoniec sa takýto návrh zamietol a súťaž musel opustiť Hrhov.
V 2. triede bojovali o postup FK Brzotín a FK Papiereň Slavošovce, lepšiu jar mal FK Brzotín a preto skončil prvý. Zlú jarnú časť nemal FK Baník Drnava, keď sa mu podarilo o niekoľko miest v tabuľke posunúť nahor. Naopak FK Družstevník Honce v jarnej časti stratil vybojované miesto po jesennej časti. Vyrovnané výkony počas celej sezóny podávali FK Baník Rakovnica a Ml. Brzotín, keď si svoje pozície z jesennej časti obhájili.
V 3. triede bol najlepší FK Gemerská Hôrka, druhý skončil FK Mladosť Jovice.
Vpravo Štefan Ruszó, zdroj: archív Š. T.

FK Kovstav, zdroj: archív Š. T.

FK Tatran Betliar na sústredení, zdroj: Marián Varga

Miroslav Golenya (vľavo) v drese Rožňavy, zdroj: archív Š. T.

FK Krásnohorské Podhradie, zdroj: archív Š. T.
Zaujímavosti
Rozhodca Jozef Staško v Gemerskej Polome
V zápase piatej ligy Gemerská Poloma – Košická Nová Ves v roku 2001 za stavu 0:6 bola nariadená penalta proti hosťom a domáci diváci kričali: Pán rozhodca, choďte kopať, lebo naši na to nemajú!
Funkcionári Rožňavy neevidovali žlté karty
Stalo sa tak na jar 2001, keď po štyroch žltých kartách mal mať stop Oto Vágner. Funkcionári to prehliadli.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-