Fanúšikov nepotešila vysoká prehra v Sobranciach, na druhej strane ich potešila domáca výhra s Gečou 7:1. Doma neprehral, remizoval len s Moldavou n/B. V jarnej časti došlo k zmene brankára a posilneniu o dvoch hráčov. Na jar sa mu až tak nedarilo, získal len trinásť bodov. Doma prehral dvakrát. Vyhral v Rožňave a remizoval v Šaci. Celkove skončil na siedmej priečke.
MFK VTJ Rožňava čakala po vypadnutí z tretej ligy – východ ťažká sezóna. Z kádra odišlo množstvo hráčov a bolo potrebné ho doplniť. Niektorí hráči prišli z B – mužstva a dorastu, iní z Košíc: Golenya, J. Pillár, M. Pillár, Herczeg, Begáni a O. Vágner. Doma remizoval iba s Krompachmi, ostatných súperov vyprevádzal so štyrmi alebo piatimi gólmi. Zo súperových ihrísk priniesol bod za remízu 2:2 v Geči. Po jesennej časti tak zimoval na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. V jarnej časti sa káder obmenil. Doma remizoval s Gečou a vonku s Prakovcami. Doma prehral s Betliarom a Sečovcami. Vysoko prehral v Spišských Vlachoch a Krompachoch. Prekvapujúca bola výhra s Barcou, po ktorej však došlo k zmene trénera. Na jar tak získal iba trinásť bodov. Celkove sa umiestnil na jedenástom mieste.
V V. lige – JZ účinkovali FK Družstevník Gemerská Poloma, FK Slovtranszgas Jablonov nad Turňou a FK Kovo Kunova Teplica. Po jeseni bol istým vypadávajúcim FK Družstevník Gemerská Poloma, ktorý doplatil hlavne na oslabenie kádra. Niečo naznačila už predošlá sezóna, keď skončil na 12. mieste. Noví hráči nedokázali odchádzajúcich adekvátne nahradiť. Preto zimoval až na poslednom mieste. Vyhral síce dvakrát, avšak o tri body prišiel za zeleným stolom. Jarnú časť súťaže bral ako prípravu na jesennú časť 1. triedy OM. Súťaž skončil na poslednej priečke.
FK Slovtranszgas Jablonov n/T. mal dobrú sezónu, keď sa pohyboval v lepšom strede tabuľky, napokon skončil na dobrej šiestej priečke. Hlavne na jeseň dosahoval dobré výsledky. Po výraznom oslabení kádra v jarnej časti (odišli Fifik, R. Erdélyi, Becze, Miko, Gamba, Szuvák) mužstvo zaváhalo v niektorých domácich zápasoch.
Po roku sa do súťaže vrátil FK Kovo Kunova Teplica, darilo sa mu hlavne v jesennej časti. V jarnej časti však postupne klesala morálka mužstva, hráči prestali trénovať, to sa prejavilo v dvoch domácich zápasoch: proti Žakarovciam (2:3) resp. proti Harichovciam (1:1). Tréner A. Milko sa vzdal funkcie už pred zápasom s Harichovcami, nakoľko hráči ignorovali tréningy. Klub mal aj finančné problémy a aj pokazený autobus. Na úkor K. Teplice sa tak zachránila Teplička, či Kráľovce, ktoré mali o bod viac.
V 1. triede bojovali o postup FK Plešivec a FK Baník Nižná Slaná. Nižnú Slanú posilnil po odstúpení Rejdovej strelec Štefan Ruszó, ktorý mal skúsenosti napr. z účinkovania v I. B triede v drese Gemerskej Polomy. Vo vzájomnom zápase na jar sa zrodila remíza 1:1. Nižná Slaná stratila body už len v poslednom kole, pričom Plešivec zaváhal viackrát. Zaslúžene tak postúpila do V. ligy – JZ.
Hoci sa zdalo, že zo súťaže nebude nikto vypadávať (odstúpenie Rejdovej), opak bol pravdou. Hoci sa mala pôvodne hrať baráž Štítnika s Hrhovom, nakoniec sa takýto návrh zamietol a súťaž musel opustiť Hrhov.
V 2. triede bojovali o postup FK Brzotín a FK Papiereň Slavošovce, lepšiu jar mal FK Brzotín a preto skončil prvý. Zlú jarnú časť nemal FK Baník Drnava, keď sa mu podarilo o niekoľko miest v tabuľke posunúť nahor. Naopak FK Družstevník Honce v jarnej časti stratil vybojované miesto po jesennej časti. Vyrovnané výkony počas celej sezóny podávali FK Baník Rakovnica a Ml. Brzotín, keď si svoje pozície z jesennej časti obhájili.
V 3. triede bol najlepší FK Gemerská Hôrka, druhý skončil FK Mladosť Jovice.
Vpravo Štefan Ruszó, zdroj: archív Š. T.

FK Kovstav, zdroj: archív Š. T.

FK Tatran Betliar na sústredení, zdroj: Marián Varga

Miroslav Golenya (vľavo) v drese Rožňavy, zdroj: archív Š. T.

FK Krásnohorské Podhradie, zdroj: archív Š. T.
Zaujímavosti
Rozhodca Jozef Staško v Gemerskej Polome
V zápase piatej ligy Gemerská Poloma – Košická Nová Ves v roku 2001 za stavu 0:6 bola nariadená penalta proti hosťom a domáci diváci kričali: Pán rozhodca, choďte kopať, lebo naši na to nemajú!
Funkcionári Rožňavy neevidovali žlté karty
Stalo sa tak na jar 2001, keď po štyroch žltých kartách mal mať stop Oto Vágner. Funkcionári to prehliadli.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-