V MFK VTJ Rožňava došlo pred sezónou k výmene trénera. Do kádra pribudli vojaci, dorastenci a hráči z B – mužstva. Doma body príliš nerozdávala, s Moldavou n / B. remizovala a prehrala s Barcou. Inak súperi odchádzali z rožňavského štadióna často s poriadnymi nádielkami. Lastomír a Spišské Vlachy inkasovali po päť gólov a sedem Palín. Sezónu však nezačala Rožňava najlepšie, keď úvodných dvoch kolách sa zo Spišských Vlách a Hanisky vracala domov s prehrami 1:6. Vonku získala tri body za výhru v Michalovciach B. Krátko pred štartom jarnej časti došlo k zmene vedenia klubu. Novým predsedom sa stal Viktor Baláž, výbor začal pracovať necelé dva týždne pred prvým jarným kolom. Tieto interné problémy sa prejavili aj na hre mužstva, ktoré značnú časť jari odohralo s omladeným kádrom. Hneď úvodné 17. kolo ukázalo, že jar bude v znamení záchranárskych prác, keď Rožňava doma podľahla Haniske 0:1. Do dvadsiateho kola nemala Rožňava problémy so záchranou. Bola na ôsmej priečke s náskokom päť bodov. Namiesto ustálenia výkonnosti prišiel absolútny prepad na herné dno, ktoré nahlodalo psychiku futbalistov a nasledoval i odchod resp. vzdanie sa niektorých skúsených hráčov. Po prehrách s Moldavou n / B., Šacou, Barcou a Michalovcami B nastal prepad až na 14. priečku. Na posledné dve kolá nastupoval rožňavský celok s nožom na krku a klubu hrozil zostup do regionálneho suterénu. Našťastie doma Rožňava zvíťazila nad Topoľanmi a tri body doniesla aj z Palína čím sa zachránila.
V V. lige – JZ účinkovali FK Slovtranszgas Jablonov n / T. a FK Baník Nižná Slaná. Jablonov n / T. pred sezónou doplnil káder (napríklad prišli Fifik, Balta, Derján, Szciranka...) a počas jesene sa pohyboval v strede tabuľky. Na jar sa mu veľmi nedarilo, príčinou bola slabá strelecká koncovka, na druhej strane mal dobrú obranu. V jarnej časti v jeho kádri nedošlo k veľkým zmenám (napríklad prišiel Szuvák). Cieľ skončiť v hornej časti tabuľky sa nepodarilo splniť.
Nováčik FK Baník Nižná Slaná pred sezónou posilnil káder o brankára R. Lindáka, stopéra J. Gunára a útočníka J. Turcsányiho. Z dorastu mal striedavý štart D. Grančák. Naopak do Honiec odišiel S. Drábik a hrávať prestali I. Plačko, L. Zerola a M. Plačko. Mužstvo zaváhalo v domácich zápasoch s Rudňanmi a Košickou Novou Vsou, ktoré prehralo, naviac s Helcmanovcami len remizovalo. Z vonku donieslo bod po remíze v Kluknave. Preto zimovalo po jeseni na predposlednej priečke.
Pred jarou posilnili káder Marián Adam a Vlastimil Cangár. Mužstvo dokázalo v domácich zápasoch zvíťaziť aj viac ako o gól, ale opäť zaváhalo - s Vyšným Opátskym (2:2). Vonku nebodovalo a skončilo na 11. mieste, ktoré jediný raz v histórii tejto súťaže na záchranu nestačilo. Znamenalo to vypadnutie do 1. triedy.
V 1. triede bola suverénne najlepšia Kunova Teplica, ktorú posilnili záložníci Szöllös a Gočaltovský, útočník Szaniszló, či brankár Stankovič. Po jeseni však vedenie klubu avizovalo, že nemá záujem o postup do V. ligy – JZ. Na jar káder doplnil Kakalejčík z Dlhej Vsi. Mužstvo získalo 56 bodov a súťaž vyhralo. Postup odmietlo, rovnako aj druhý FK Lipovník (béčko Rožňavy). Tretí FK Baník Štítnik postup využil. Zo súťaže vypadol TJ FO Vlachovo, ktorý mal problémy už v predošlej sezóne. Nováčikom bol FK Brzotín, ktorý bol prínosom pre súťaž. Expiatoligista z Gemerskej Polomy chcel po jeseni skončiť tretí čo bolo nereálne. Uhral množstvo remíz, na jar sa to zlepšilo. Napokon skončil v strede tabuľky.
V 2. triede bol hlavným favoritom na postup FK Sokol Gemtex Rudná. Tentokrát nič nenechal na náhodu a hoci na jar dvakrát prehral, prenasledovateľom sa nedarilo. Na jeseň Rudnej konkurovali FK Družstevník Honce a na jar FK Gemerská Hôrka, ktorá vďaka výbornému finišu skončila druhá. FK Papiereň Slavošovce bol remízovým kráľom v tomto ročníku a preto sa v tabuľke neumiestnil vyššie. Zaujímavejší bol boj o záchranu, o ktorý hrala polovica mužstiev, nakoniec so sa súťažou rozlúčil FK Baník Drnava, hoci len s jednobodovou stratou. FK Baník Rakovnica a FK Sokol Pača sa s predstihom vyhli záchranárskym prácam a posunuli nižšie Mladosť Brzotín, ktorá sa udržala vďaka bodom získaným na jeseň.
V 3. triede bol po jeseni najlepšie FK Družba Čoltovo, vďaka najlepšej jari však postúpil do 2. triedy FK Baník Rožňavské Bystré. Dobrú jar mal aj FK Kečovo.
Zaujímavosti
- V zápase N. Slaná – Jablonov n / T. nastúpil do brány hostí starý brankár Tibor Kardoš st. (Juraj Paperák a Adrián Becze boli zranení)
- Brankár Rožňavy Maroš Almáši prekonal gólmana Hanisky priamo z výkopu
- Zápas Rudňany – Jablonov n / T. musel byť preložený pre chorobu hráčov hostí
- Zápas Jablonov n / T. – Koš. N. Ves bol skontumovaný pre neoprávnený štart hráča domácich
- V zápase N. Slaná – Harichovce prekonal domáceho brankára Plačka hráč hostí Plachetka, pričom mal roztrhanú kopačku
- Funkcionári Rudnian neevidovali žlté karty (proti V. Opátskemu nastúpil Schmidt, ktorý mal mať stop po 4 žk, zápas bol skontumovaný)
- Slaná – Teplička – hostia dvakrát chybne hadzovali loptu do hry
- Tréner Štefan Gazdík v prípravnom zápase N. Slaná – Jablonov n / T. 3:4 vystriedal všetkých náhradníkov (z toho 3 brankárov) bez ohľadu na stav, hoci domáci aj viedli napr. 3:2
- Dvaja nemenovaní hráči N. Slanej nezvládli kondičné sústredenie v Tatrách, keď sa zvíjali v kŕčoch od drilu. Trénerom bol Karol Kováč.
- Tréneri N. Slanej Karol Kováč a Štefan Gazdík sa zúčastnili školenia trénerov organizovaným VsFZ
Pripravil Ing. Štefan Tomášik





























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-