V MFK VTJ Rožňava došlo pred sezónou k výmene trénera. Do kádra pribudli vojaci, dorastenci a hráči z B – mužstva. Doma body príliš nerozdávala, s Moldavou n / B. remizovala a prehrala s Barcou. Inak súperi odchádzali z rožňavského štadióna často s poriadnymi nádielkami. Lastomír a Spišské Vlachy inkasovali po päť gólov a sedem Palín. Sezónu však nezačala Rožňava najlepšie, keď úvodných dvoch kolách sa zo Spišských Vlách a Hanisky vracala domov s prehrami 1:6. Vonku získala tri body za výhru v Michalovciach B. Krátko pred štartom jarnej časti došlo k zmene vedenia klubu. Novým predsedom sa stal Viktor Baláž, výbor začal pracovať necelé dva týždne pred prvým jarným kolom. Tieto interné problémy sa prejavili aj na hre mužstva, ktoré značnú časť jari odohralo s omladeným kádrom. Hneď úvodné 17. kolo ukázalo, že jar bude v znamení záchranárskych prác, keď Rožňava doma podľahla Haniske 0:1. Do dvadsiateho kola nemala Rožňava problémy so záchranou. Bola na ôsmej priečke s náskokom päť bodov. Namiesto ustálenia výkonnosti prišiel absolútny prepad na herné dno, ktoré nahlodalo psychiku futbalistov a nasledoval i odchod resp. vzdanie sa niektorých skúsených hráčov. Po prehrách s Moldavou n / B., Šacou, Barcou a Michalovcami B nastal prepad až na 14. priečku. Na posledné dve kolá nastupoval rožňavský celok s nožom na krku a klubu hrozil zostup do regionálneho suterénu. Našťastie doma Rožňava zvíťazila nad Topoľanmi a tri body doniesla aj z Palína čím sa zachránila.
V V. lige – JZ účinkovali FK Slovtranszgas Jablonov n / T. a FK Baník Nižná Slaná. Jablonov n / T. pred sezónou doplnil káder (napríklad prišli Fifik, Balta, Derján, Szciranka...) a počas jesene sa pohyboval v strede tabuľky. Na jar sa mu veľmi nedarilo, príčinou bola slabá strelecká koncovka, na druhej strane mal dobrú obranu. V jarnej časti v jeho kádri nedošlo k veľkým zmenám (napríklad prišiel Szuvák). Cieľ skončiť v hornej časti tabuľky sa nepodarilo splniť.
Nováčik FK Baník Nižná Slaná pred sezónou posilnil káder o brankára R. Lindáka, stopéra J. Gunára a útočníka J. Turcsányiho. Z dorastu mal striedavý štart D. Grančák. Naopak do Honiec odišiel S. Drábik a hrávať prestali I. Plačko, L. Zerola a M. Plačko. Mužstvo zaváhalo v domácich zápasoch s Rudňanmi a Košickou Novou Vsou, ktoré prehralo, naviac s Helcmanovcami len remizovalo. Z vonku donieslo bod po remíze v Kluknave. Preto zimovalo po jeseni na predposlednej priečke.
Pred jarou posilnili káder Marián Adam a Vlastimil Cangár. Mužstvo dokázalo v domácich zápasoch zvíťaziť aj viac ako o gól, ale opäť zaváhalo - s Vyšným Opátskym (2:2). Vonku nebodovalo a skončilo na 11. mieste, ktoré jediný raz v histórii tejto súťaže na záchranu nestačilo. Znamenalo to vypadnutie do 1. triedy.
V 1. triede bola suverénne najlepšia Kunova Teplica, ktorú posilnili záložníci Szöllös a Gočaltovský, útočník Szaniszló, či brankár Stankovič. Po jeseni však vedenie klubu avizovalo, že nemá záujem o postup do V. ligy – JZ. Na jar káder doplnil Kakalejčík z Dlhej Vsi. Mužstvo získalo 56 bodov a súťaž vyhralo. Postup odmietlo, rovnako aj druhý FK Lipovník (béčko Rožňavy). Tretí FK Baník Štítnik postup využil. Zo súťaže vypadol TJ FO Vlachovo, ktorý mal problémy už v predošlej sezóne. Nováčikom bol FK Brzotín, ktorý bol prínosom pre súťaž. Expiatoligista z Gemerskej Polomy chcel po jeseni skončiť tretí čo bolo nereálne. Uhral množstvo remíz, na jar sa to zlepšilo. Napokon skončil v strede tabuľky.
V 2. triede bol hlavným favoritom na postup FK Sokol Gemtex Rudná. Tentokrát nič nenechal na náhodu a hoci na jar dvakrát prehral, prenasledovateľom sa nedarilo. Na jeseň Rudnej konkurovali FK Družstevník Honce a na jar FK Gemerská Hôrka, ktorá vďaka výbornému finišu skončila druhá. FK Papiereň Slavošovce bol remízovým kráľom v tomto ročníku a preto sa v tabuľke neumiestnil vyššie. Zaujímavejší bol boj o záchranu, o ktorý hrala polovica mužstiev, nakoniec so sa súťažou rozlúčil FK Baník Drnava, hoci len s jednobodovou stratou. FK Baník Rakovnica a FK Sokol Pača sa s predstihom vyhli záchranárskym prácam a posunuli nižšie Mladosť Brzotín, ktorá sa udržala vďaka bodom získaným na jeseň.
V 3. triede bol po jeseni najlepšie FK Družba Čoltovo, vďaka najlepšej jari však postúpil do 2. triedy FK Baník Rožňavské Bystré. Dobrú jar mal aj FK Kečovo.
Zaujímavosti
- V zápase N. Slaná – Jablonov n / T. nastúpil do brány hostí starý brankár Tibor Kardoš st. (Juraj Paperák a Adrián Becze boli zranení)
- Brankár Rožňavy Maroš Almáši prekonal gólmana Hanisky priamo z výkopu
- Zápas Rudňany – Jablonov n / T. musel byť preložený pre chorobu hráčov hostí
- Zápas Jablonov n / T. – Koš. N. Ves bol skontumovaný pre neoprávnený štart hráča domácich
- V zápase N. Slaná – Harichovce prekonal domáceho brankára Plačka hráč hostí Plachetka, pričom mal roztrhanú kopačku
- Funkcionári Rudnian neevidovali žlté karty (proti V. Opátskemu nastúpil Schmidt, ktorý mal mať stop po 4 žk, zápas bol skontumovaný)
- Slaná – Teplička – hostia dvakrát chybne hadzovali loptu do hry
- Tréner Štefan Gazdík v prípravnom zápase N. Slaná – Jablonov n / T. 3:4 vystriedal všetkých náhradníkov (z toho 3 brankárov) bez ohľadu na stav, hoci domáci aj viedli napr. 3:2
- Dvaja nemenovaní hráči N. Slanej nezvládli kondičné sústredenie v Tatrách, keď sa zvíjali v kŕčoch od drilu. Trénerom bol Karol Kováč.
- Tréneri N. Slanej Karol Kováč a Štefan Gazdík sa zúčastnili školenia trénerov organizovaným VsFZ
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-