V Rožňave k veľkým zmenám v kádri nedošlo. Po pôsobení v Štítniku sa vrátil Almáši. Novými hráčmi boli Breuer, Kontra, Drobňák, Beshir a Mázik. V jesennej časti sa Rožňave podarilo vyhrať až deväťkrát, čím sa vyhla boju o záchranu. Umiestnila sa na 6. mieste. Doma prehrala až štyrikrát – s Lastomírom, Krompachami, Slivníkom a Rudňanmi. Kompenzovala to výhrami v Moldave n/B., Geči a Betliari. Na jar došlo k oslabeniu kádra, keď niektorí hráči išli na hosťovanie do Krh. Podhradia. Hoci v jarnej časti vyhrala iba štyrikrát, celkovo sa umiestnila na 8. priečke, teda klesla iba o dve miesta. Doma prehrala iba s Barcou a vonku nebodovala. Po dvoch neúspešných sezónach nasledovala úspešná sezóna, hoci veľkú časť kádra tvorili domáci odchovanci.
Do V. ligy – JZ po vypadnutí Jablonova n/T. pribudlo FK Krásnohorské Podhradie. Teda okres Rožňava reprezentovali FK Krh. Podhradie a FK Štítnik K. T. (v roku 2003 došlo k fúzii s Kunovou Teplicou). Na jeseň získal Štítnik K. T. 20 bodov, na jar o tri menej, aj to mu však vynieslo lepšie umiestnenie ako po jesennej časti. Krásnohorské Podhradie malo podobnú jeseň ako Nižná Slaná, keď získalo 14 bodov. Tabuľka však bola vyrovnanejšia. Trénera Zoltána Breuera po siedmom kole vystriedal staronový kormidelník Milan Mravec (na obr. vpravo). Na jar sa mužstvo posilnilo (napr. prišli Almáši, Elek, Rencsok, Mázik) a bolo druhým najlepším mužstvom v jarnej časti. Celkove to však znamenalo ôsme miesto, čo pre nováčika v piatej lige nie je zlá vizitka.
V 1. triede bol favoritom na postup FK Plešivec, ktorý sa o to snažil už viac sezón. Po jeseni bol však prvý Družstevník Gemerská Poloma. Ako sa ukázalo, schádzať sa na zápasy nestačilo a jesenný líder sa prepadával v tabuľke počas jari čoraz nižšie. Z dôvodu absencie hráčov na tréningoch dokonca tréner Ferenc pred jarou odstúpil. Naviac mužstvo možno poznačila inzultácia Karola Chomiaka v domácom zápase s Lipovníkom – od toho zápasu mužstvo nebodovalo. Nestačilo ani doplnenie kádra pred jarou o Forgáča a Szojáka. FK Plešivec si teda vybojoval zaslúžene postup do vyššej súťaže. Určitá kríza nastala aj v FK Baník Nižná Slaná, keď na jar získal len šesť bodov. Možno sa prejavilo oslabenie ofenzívy o R. Liptáka a dlhoročného záložníka G. Valentka, ktorí odišli do FC Dobšiná.

Na obr. vľavo je mladý futbalista Ivan Lorincz. Zdroj: Š. T.
Nováčikom bol TJ FO Vlachovo, ďalším novým mužstvom bol expiatoligista FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Zo súťaže nezostupoval nikto, lebo po jeseni sa odhlásil FK Kovo Kunova Teplica. Po odhlásení Tatrana Betliar zo IV. ligy káder Vlachova na jar rozšírili Hajdúk a Jakab, Nižnú Slanú posilnili Kasper a Ľ. Arvay.
V 2. triede sa hralo o postup, keď do vyššej súťaže mali postúpiť až tri družstvá. Do súťaže pribudol z 1. triedy Kovstav a z 3. triedy staronový účastník z Drnavy. Napokon si postup vybojovali FK Papiereň Slavošovce, FK Gemerská Hôrka a FK Krh. Dlhá Lúka, ktorá o tretie postupové miesto súperila s Honcami, Kovstavom a Drnavou. V tabuľke jari bola na druhom mieste, a tak týchto súperov predstihla v konečnej tabuľke o jeden bod.
V 3. triede bol prvý FK Kečovo, potvrdil formu z jari 2003, naopak posledný bol Družstevník Ochtiná. FK Kobeliarovo si pohoršilo umiestnenie z jesene.
Významné prestupy a hosťovania
Jeseň
R. Lipták – Dobšiná – N. Slaná
A. Elek – Rožňava – Betliar
J. Erdöfalvi – Rožňava – Betliar
R. Greško – Betliar – Rožňava
M. Truhan – Kovstav – Betliar
M. Kubus – Tisovec – Štítnik K. T.
B. Ambrózy – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Varga – Betliar – Dedinky
Jar
G. Valentko – N. Slaná – Dobšiná
M. Szoják – Rožňava – G. Poloma
Š. Forgáč – Dobšiná – G. Poloma
M. Hajdúk – Betliar – Vlachovo
R. Jakab – Betliar – Vlachovo
Ľ. Arvay – Betliar – N. Slaná
Ľ. Kasper – Betliar – N. Slaná
M. Almáši – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Mázik – Rožňava – Krh. Podhradie
J. Rencsok – Rožňava – Krh. Podhradie
J. Dorkin – Betliar – Štítnik K. T.
Ján Gonos – Betliar – Štítnik K. T.
Jaro Gonos – Betliar – Štítnik K. T.
J. Čižmár – Sp. Nová Ves – Štítnik K. T.
Zaujímavosti
Tentokrát si dopisovali v Gemerskom denníku FK Družstevník G. Poloma (Vo Vyšnej Slanej nevyhrá ani Real Madrid) a FK Družstevník Vyšná Slaná.
Gól Ľubomíra Hatvaníka z jesene 2003
Gemerská Poloma privítala Dlhú Ves. V zápase padol zaujímavý gól z kopačky Ľubomíra Hatvaníka. Ten strelou z prvej prekonal brankára Dlhej Vsi. Nebolo by na tom nič čudné, keby gól nepadol takmer z polovice ihriska. Lopta preletela ponad brankára, nebola veľmi prudká. Jeden domáci divák túto situáciu zhodnotil nasledovne: „Flegmaticky zakončil. “
Minúta ticha v Dobšinej pre funkcionárov ObFZ Rožňava
Zápas Dobšiná – Gemerská Poloma 4:0 (ukončené v 12. min. pre nedostatočný počet hráčov hostí)
V Dobšinej sa stretnutie začalo minútou ticha pre funkcionárov ObFZ za to, ako to vyzerá v okresnom futbale. Celé stretnutie sa potom nieslo v mierne komediálnom duchu. Do brány sa postavil Strelka a brankár T. Lipták šiel do útoku. Domáci strelili hosťom štyri góly, v 12. min. sa zranil hosťujúci Gunár. Počet hosťujúcich hráčov klesol pod sedem, a tým pádom sa zápas skončil.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-