Rožňava v jesennej časti získala šestnásť bodov a umiestnila sa na štrnástom mieste, ktoré nie vždy zaručuje záchranu. Doma stratila body viackrát: prehrala s V. Opátskym a remizovala so Slivníkom a Veľkými Revištiami. Vonku remizovala v Šaci, čo bol jediný bod zo súperových ihrísk. V jarnej časti získala 15 bodov. Z kádra odišli Marián Varga a brankár Alexander Szabó, náhradou bol Maroš Almáši. Zo súperových ihrísk priviezla šesť bodov za výhry v Moldave n/B. a Haniske. Najvyššie víťazstvo bolo nad Smižanmi 5:0, najvyššia prehra bola 0:8 vo Veľkých Revištiach. Doma sa jej veľmi nedarilo. Prehrala 2:3 s Čiernou n/T. a 0:2 s Veľkými Kapušanmi. Zaznamenala aj tri remízy: 0:0 so Štítnikom K. T. , 1:1 s Rudňanmi a 1:1 s Rešicou. Celkovo sa umiestnila na 14. mieste. Tentokrát to na udržanie stačilo.
Nováčik Štítnik K. T. ťažil z domáceho prostredia. Doma stratil body iba po remíze so Sečovcami 1:1. Najvyššiu nádielku dostali Smižany 8:0. Vonku sa mu podarilo vyhrať v Slivníku. Po jeseni tak zimoval na výbornej piatej priečke so ziskom 25 bodov. V jarnej časti získal 23 bodov. Doma prehral iba so Sobrancami 0:2, v ostatných zápasoch vyhral. Vonku vyhral v Smižanoch 1:0 a remizoval v Rožňave a v Šaci. Za zmienenie stojí vysoká prehra vo V. Revištiach 0:6. Napriek tomu bol úspešnejší ako Rožňava a umiestnil sa na piatom mieste s aktívnym skóre 46:45.
Do 5. ligy sa po roku vrátil FK Plešivec, jeho káder doplnili Szöllös, Sz. Drenko, Marek Macko, R. Lipták, Viliam Gallo, Kornel Takáč. Naopak odišli Krnáč, Znak, Kakalejčík, A. Tomi a Viola. Po jeseni určitá nádej na záchranu, na jar sa mu však nedarilo ani tak ako v jesennej časti. Skončil na poslednom mieste a tak zo súťaže po roku vypadol.
FK Krásnohorské Podhradie malo úspešnú sezónu keď sa tréner Ladislav Deméň mohol oprieť o hráčov ako Golenya, Lázar, bratia Vágnerovi, Štecák, či Dostál. Treba však podotknúť, že ani ďalší hráči v kádri neboli do počtu. Hlavne na jeseň dosahovalo dobré výsledky, na jar bodovalo presne v polovici zápasov.
V 1. triede bojovali o postup FK Gem. Hôrka a Družstevník Gem. Poloma, napokon bola úspešnejšia Gemerská Hôrka. Tieto mužstvá boli o triedu lepšie od ostatných, rozhodla väčšia úspešnosť v zápasoch na pôde súperov. Na jar však bola najlepšia Gemerská Poloma, zaváhala však napr. vo Vyšnej Slanej.
Nováčik FK Sokol Pača v jesennej časti súťaže ešte platil nováčikovskú daň, ale v jarnej časti zlepšenými výkonmi v súťaži udržal. Expiatoligista z Dediniek v jarnej časti doplatil hlavne na odchod Mariána Vargu do Gemerskej Polomy a udržal sa vďaka bodom získaným v jesennej časti.
FK Brzotín a FK Sokol Gemtex Rudná mali opäť slabšiu jesennú časť, v obidvoch prípadoch však došlo v odvetnej časti k zlepšeniu, čierny Peter v boji o záchranu tak ostal Dlhej Vsi. Mužstvám, ktoré v minulosti reprezentovali okres vo vyšších súťažiach (FK Slovtranszgas Jablonov n/T., FK Tatran Betliar) sa podarilo kádre stabilizovať. Slabšiu sezónu mal FC Dobšiná. V odvetnej časti sa príliš nedarilo Vyšnej Slanej, napriek tomu skončila tretia.
Do 2. triedy sa po roku vrátil Družstevník Honce. Po jeseni bola na čele tabuľky trojica mužstiev, ktoré mali šancu na postup, tie ktoré v minulej sezóne skončili na podobných priečkach. Najlepšie bol na tom FK Apex Kružná, ktorý mal dvojbodový náskok, ktorý sa však v priebehu jari zmenšil v dôsledku odhlásenia Ochtinej (23. kolo) a Kobeliarova (19. kolo). Kovstav bol proti anulácii ich výsledkov.
Boj o postup tak nabral na obrátkach. Niekoľko kôl pred koncom si však zaslúžený postup vybojoval FK Apex Kružná.
Na druhom póle tabuľky bola trojica mužstiev, ktoré boli výrazne horšie od iných: FK Baník Nižná Slaná, Ml. Brzotín a FK Družba Čoltovo. Nižná Slaná síce skončila posledná, avšak odrátanie 3 bodov Ml. Brzotín jej pomohlo a neskončila tak posledná, čo by bolo na tradíciu futbalu v obci veľkou hanbou.

TJ FO Vlachovo

Družstevník Gemerská Poloma
Niektoré prestupy a hosťovania
I. Krnáč – Plešivec – G. Poloma
Sz. Drenko – Štítnik K. T. – Plešivec
V. Gallo – Honce – Plešivec
M. Varga – Dedinky – Rožňava
M. Varga – Rožňava – G. Poloma
R. Lipták – Dobšiná – Plešivec
R. Lipták – Dobšiná – G. Poloma
L. Majtányi – Drnava – G. Poloma
Ľ. Orabinec – Štítnik K. T. – Rožňava
F. Pollák – Rožňava – Štítnik K. T.
K. Takáč – Jasov – Plešivec
Š. Koncz – Plešivec – Štítnik K. T.
Marek Macko – Rudná – Plešivec
Roman Znak – Plešivec – Lipovník
A. Szabó – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Almáši – Krh. Podhradie – Rožňava
M. Kakalejčík – Plešivec – G. Hôrka
A. Tomi – Plešivec – G. Hôrka
A. Viola – Plešivec – G. Hôrka
R. Štefan – Krh. Podhradie – Rožňava
R. Klinko – Rožňava – Krh. Podhradie
T. Domik – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
M. Harhovský – R. Sobota – Krh. Podhradie
Š. Dostál – Tornaľa – Krh. Podhradie
J. Erdöfalvi – Rožňava – Krh. Podhradie
Z a u j í m a v o s t i
Netradičná motivácia pred zápasom
Pred sobotňajším stretnutím proti Chrasti n / H. futbalisti Krh. Podhradia skôr než si obuli kopačky, zvolili netradičný relax a podnikli cestu za poznaním. Celé mužstvo vyšliapalo na hrad Krásna Hôrka a spoločne si prezreli za odborného výkladu priestory hradu. "Táto nezvyčajná forma prípravy vznikla z popudu kapitána Kúna, obrancu Jurínyiho a v neposlednom rade bol to aj môj nápad. Chceli sme pred stretnutím kolektív trochu utužiť a utlmiť emócie. Verím, že nám to pomôže aj pred ďalšími zápasmi a chceme postupne navštíviť Mauzóleum a Múzeum," vysvetlil tento netradičný spôsob vedúci mužstva Krh. Podhradia Ladislav Jobbáď.
Brankár Gemerskej Polomy si zabudol doma rukavice
V zápase Dedinky – G. Poloma pricestoval brankár hostí I. Krnáč bez rukavíc, ktoré si doma zabudol. Napokon chytal v rukaviciach dorasteneckého brankára.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-