Doma prehralo len s Moldavou nad Bodvou a dvakrát remizovalo s Lastomírom a Krompachmi. V ostatných zápasoch zvíťazilo. Fanúšikov potešili domáce výhry 5:1 so Slivníkom a opäť 5:1 s Rudňanmi. Mužstvu sa podarilo dvakrát vyhrať vonku – vo Veľkých Revištiach 5:6 a v Nálepkove. Celkove Rožňava skončila na desiatej priečke. Táto sezóna bola úspešnejšia ako tá predošlá.
V Štítniku K. T. podobne nedošlo k veľkým zmenám v kádri, z hosťovania z G. Hôrky sa vrátil Marek Turcsányi. Na základe rozboru činnosti došlo v klube k zmenám vo vedení. Predsedom správnej rady sa stal Jozef Kundrák a posty podpredsedov zaujali Štefan Dono, starosta obce Kunova Teplica a Ján Gallo, podnikateľ zo Štítnika. Manažérom klubu sa stal Miloš Gallo st. a členmi rady Alexander Tóth, Viktor Mezei, Ján Belák, Ján Krajec a Pavol Krajec. Štítnik K. T. bodoval hlavne v domácom prostredí, body stratil po remízach s Haniskou a Moldavou n/B. a prehre s Buzicou. Tieto straty však dokázal nahradiť, keď uhral remízy v Čiernej n/T. a Slivníku a vyhral v Krompachoch. Po jesennej časti sa nachádzal na deviatom mieste s 24 bodmi. V jarnej časti došlo k výrazným zmenám v kádri. Všetky body v jarnej časti získal v domácom prostredí, keď nestratil ani bod. Zo súperových ihrísk však nepriniesol ani bod. Najvyššia výhru zaznamenal s Čiernou n/T. 6:1 a najvyššiu prehru 1:5 v Haniske. Umiestnil sa tak na ôsmom mieste, čo je v porovnaní s predošlou sezónou mierne zhoršenie.
Po jeseni si mužstvá z ObFZ Rožňava v 5. lige – JZ vytvorili sľubnú východiskovú pozíciu do jarnej časti. Na jar FK Gemerská Hôrka pokračoval v dobrých výkonoch a získal až 35 bodov, umiestnil sa na 9. mieste. FK Krásnohorské Podhradie už síce nemal v kádri niektorých kvalitných hráčov z predošlej sezóny, napriek tomu obsadil pekné tretie miesto.
Najväčším favoritom v boji o prvé miesto v 1. triede bol Družstevník Gemerská Poloma. Káder z minulej sezóny ostal pohromade, doplnili ho Š. Tomášik, T. Očkaik a J. Breznen. Na trénerskom poste sa klub oslabil.

Družstevník Gemerská Poloma
V jesennej časti mal Družstevník Gem. Poloma ešte viac konkurentov v boji o postup, nakoniec bojoval o postup s Lipovníkom. Rozhodli aj lepšie vzájomné zápasy, kvalita a zohratosť kádra. Zaujímavosťou bolo, že Zdenko Greško nehral v jarnej časti v útoku, ale v zálohe. Malou zmenou v kádri bol odchod R. Greška do Štítnika K. T., zranený na jar bol Marián Varga. Naopak novým hráčom bol Milan Kakalejčík. Postup do vyššej súťaže však Družstevník Gem. Poloma odmietol.
Nováčik 1. triedy z Kružnej sa len trápil a musel sa so súťažou rozlúčiť. V súboji o záchranu uspel FK Sokol Pača, hlavne vďaka lepším strelcom. Oproti predošlej sezóne sa výrazne zlepšil FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Na jar bol však najhorším celkom, a tak sa umiestnil v strede tabuľky. Stabilné výkony podávali FK Tatran Betliar, TJ FO Vlachovo a FK Sokol Gemtex Rudná, ktorá sa na jar zlepšila.
V 2. triede bol nováčikom FK Zlatý Klas Dlhá Ves a súťaž v minulej sezóne opustili Kobeliarovo a Ochtiná, pričom k obnove nedošlo. Jednoznačným favoritom súťaže bol FK Zlatý Klas Dlhá Ves, najvýraznejšie mu konkurovali Honce, ako sa ukázalo jesenný náskok Dlhej Vsi bol rozhodujúci. Z iných mužstiev sa zlepšili FK Baník Drnava a aj FK Baník Nižná Slaná, ktorý skončil presne v polovici tabuľky. Prekvapením bolo umiestnenie FK Papiereň Slavošovce, ktorý omladil svoj káder. FK Družba Čoltovo opäť nebol posledný, keď vizitka najslabšieho klubu v okrese medzi dospelými v tejto sezóne pripadla Joviciam. Kečovo s Kovstavom ustúpili z pozícií vydobytých v predošlých dvoch ročníkoch.
Zaujímavosti
Turnaj v Čiernom Balogu mal dohru
Po turnaji futbalistov Gemerskej Polomy v Čiernom Balogu okrem trénera M. Ferenca odstúpil aj vodič autobusu Ľ. Šimšík, ktorý avizoval, že viac už futbalistov na zápasy voziť nebude. V prvom prípade nedošlo k náhrade trénera, keď trénerom sa stal asistent J. Benedik a druhom prípade začal voziť futbalistov na zápasy D. Štigala ml.
Aj zápas v Plešivci mal dohru
Po zápase v Plešivci, ktorý prehrala Gem. Poloma, sa rozhodol náhradný brankár Gem. Polomy ukončiť pôsobenie v mužstve.
Podhradčania okúsili studenú sprchu vo Veľkom Folkmare
Po stretnutí domáci prekvapili hostí, keď im najprv neumožnili osprchovať sa. Po upozornení vodu síce pustili, ale tá bola takmer studená. Zdá sa, že pri množstve sponzorov, ktorými mužstvo ašpirujúce na postup disponuje, nemôže si dovoliť ani len teplý kúpeľ pre hosťujúce mužstvo.
Niektoré prestupy a hosťovania
Boris Milko – Štítnik K. T. – Rožňava
Matúš Mészner – Rožňava – Krh. Podhradie
Roland Klinko – Rožňava – G. Hôrka
Branislav Sokoli – Haniska – Rožňava
Maroš Vido – V. Slaná – Rožňava
Peter Slicho – Haniska – Rožňava
Gabriel Grecmacher – Rožňava – Krh. Podhradie
Filip Pollák – Štítnik K. T. – Rožňava
Tomáš Pavlík – Štítnik K. T. – Rožňava – Rožňava
Jozef Rencsok – Brzotín – Rožňava
Ľubomír Orabinec – Rožňava – Betliar
Zsolt Ištók – Rožňava – G. Hôrka
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Stanislav Ďuriček – Rožňava – Rudná
Jaroslav Gonos – Betliar – Rožňava
Michal Tóth – Rožňava – Krh. Podhradie
Tomáš Domik – Rožňava – Rudná
Stanislav Lomičko – Rudlov – Rožňava
Goran Beshir – Rožňava – Rudná
Róbert Zdechovan – Štítnik K. T. – Betliar
Martin Zdechovan – Štítnik K. T. – Betliar
Asmir Cilovič – Rozhanovce - Betliar
Peter Lojan – Stakčín – Betliar
Zsolt Barkasz – Moldava n / B. – Betliar
Rastislav Greško – G. Poloma – Štítnik K. T.
Michal Fecko – Putnok – Štítnik K. T.
Marek Turcsányi – Štítnik K. T. – Svit
Tomáš Danko – Štítnik K. T. – Rešica
Arpád Juhász – Tornaľa – Štítnik K. T.
Csaba Juhász – R. Sobota – Štítnik K. T.
Zoltán Vrškový – Gemer – Štítnik K. T.
Róbert Szobonya – Gemer – Štítnik K. T.
Ondrej Skokan – Plešivec – Štítnik K. T.
Pavol Lukáč – Štítnik K. T – Rudná
Július Szöllös – Štítnik K. T – Kružná
Tomáš Danko – Turňa n / B. – Štítnik K. T.
Peter Rogos – V. Slaná – G. Poloma
Milan Kakalejčík – Krh. Dlhá Lúka – G. Poloma
Štefan Dostál – Tornaľa – Krh. Podhraadue
Florián Kovács – Drnava – Krh. Podhradie
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Marek Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
Martin Slávik – Pača – Krh. Podhradie
Peter Siládi – Kráľovce – Krh. Podhradie
Denis Zakhar – Drnava – Krh. Podhradie
Marcel Harhovský – R. Sobota – Krh. Podhradie
Oto Vágner – Krh. Podhradie – Kružná
Patrik Šaliga – R. Sobota – G. Hôrka
Ján Betík – R. Sobota – G. Hôrka
Attila Bodnár – R. Sobota – G. Hôrka
Pavol Breuer – G. Hôrka – Dobšiná
Kamil Brnčík – Dedinky – Dobšiná
Ján Makši – Gemer – G. Hôrka
Tibor Grecmacher – Lipovník – G. Hôrka
Róbert Koronczi – Tornaľa – G. Hôrka
Florián Kovács – Drnava – G. Hôrka
Viktor Kováč – Plešivec – G. Hôrka
Vladimír Zsóri – G. Hôrka – Dlhá Ves
Stanislav Grančák – Dedinky – Dobšiná
Róbert Erdélyi, Martin Karaffa, Martin Fifik, Peter Juhász, Ladislav Miliczký, Ján Szuvák, Róbert Balázs, Zsolt Strama, Martin Gábor – všetci Turňa n / B. – Jablonov n / T.

MFK Dobšiná
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.