Postupne sa vykryštalizovalo nové vedenie. Športovým riaditeľom sa stal Dušan Pollák, ekonomiku si vzal na starosť Jaroslav Strelka st. Najväčším prekvapením bol príchod skúseného trénera Gejzu Farkaša na lavičku mužstva. Káder sa posilnil o viacerých hráčov. Prišli Melnyk, Dvorožňák, Szciranka, Madzik, Berežný a Šándor. Výsledky nenechali na seba dlho čakať. Doma remizovala dvakrát – s Veľkými Kapušanmi a Buzicou. Tieto bodové straty dokázala nahradiť, keď remizovala v Žakarovciach a vyhrala v Krompachoch. Výsledkom bolo šieste miesto v tabuľke jari a celkove deviate miesto.
Štítnik K. T. pred sezónou posilnil káder o troch hráčov, odišiel Róbert Szobonya a neskôr aj Ondrej Skokan. Neskôr prišiel Marek Rodák. Väčšinu bodov získal na domácom ihrisku, podarilo sa mu zdolať všetkých súperov. Vonku však získal desať bodov za výhry v Kráľovskom Chlmci, Rudňanoch a Veľkých Revištiach a remízu v Moldave n/B. Získal tak 34 bodov čím sa umiestnil na tretej priečke. V jarnej časti opäť ťažil z domáceho prostredia, tentokrát však všetky zápasy nevyhral, keď remizoval s Vyšným Opátskym. Na druhej strane sa mu podarilo uhrať dve bezgólové remízy v Čani a v Sečovciach. V tabuľke jari bol na piatom mieste. Celkove sa umiestnil na výbornom druhom mieste.
Okres Rožňava reprezentovala V 5. lige – JZ tá istá dvojica ako v minulej sezóne, keďže žiadne mužstvo sa hlavne z ekonomických dôvodov do tejto súťaže neprihlásilo.
Na jeseň si Krásnohorské Podhradie a Gemerská Hôrka počínali dobre, v prípade Gemerskej Hôrky výborne, tabuľka však bola vyrovnaná.
Krásnohorské Podhradie budovalo káder počas súťaže, keď kompletný bol až po siedmom kole. Noví hráči Barna, Šándor a P. Breuer nahradili odchádzajúcich Klinka, Dostála a Deméňa. Motivácia, nasadenie, tréningová dochádzka začali pokrivkávať. Káder oslabili aj ďalší hráči.
Gemerská Hôrka obmenila svoj káder, keď sa posilnila o štyroch nových hráčov (Dostál, Deméň, Szobonya, Barczi). Ďalším hráčom sa podarilo predĺžiť hosťovania – Betíkovi, Bodnárovi, Klinkovi a Ištókovi. Posilnila aj útok, ktorý bol jej slabinou v predošlom ročníku. V 10. a 12. kole bola dokonca lídrom.
Na jar si svoju pozíciu obhájila len Gemerská Hôrka, keď niektorých hráčov Krh. Podhradia prenasledovali zranenia. Zavážila aj slabšia účasť hráčov v jarnej príprave, či oslabený káder, keďže po minulej sezóne niektorí hráči odišli buď do materských klubov alebo aj do Gemerskej Hôrky (Dostál, Klinko, Deméň, Barna) a nezáujem niektorých hráčov o reprezentáciu klubu. Hoci zisk 32 bodov nebol najhorší, znamenalo to zostup do 1. triedy.
Jesenná časť 1. triedy sa vyznačovala vyrovnanosťou. Súťaž nemala jednoznačného favorita. V súťaži zotrvala Gemerská Poloma. Z 2. triedy sa po roku vrátila Dlhá Ves, ktorá bola prínosom len pre jesennú časť súťaže.
Záchranárske práce Brzotínu, Jablonovu n/T. a Dedinkám vyšli, a tak sa so súťažou musela rozlúčiť Pača. Na druhom konci tabuľky sa zo siedmich mužstiev so šancou na postup v jarnej časti vykryštalizovala len dvojica Betliar – Lipovník, ktorá bola úspešnejšia ako ich prenasledovatelia. V prospech Betliara rozhodla väčšia zohratosť hráčov či viac skúseností z vyšších súťaží. Podobne ako víťaz predošlého ročníka (Gemerská Poloma), Betliar taktiež odmietol postup do vyššej súťaže a ani iné mužstvo nechcelo ísť do vyššej súťaže.
Prekvapením bolo nečakané umiestnenie Krásnohorskej Dlhej Lúky na druhom mieste po jesennej časti, ktorá sa však umiestnila na predposlednom mieste v konečnej tabuľke.
Dobrú sezónu malo mužstvo Rudnej, ktoré predošlé sezóny hralo väčšinou o záchranu. V jeho základnej zostave dokonca pravidelne nastupovali starší hráči – Pavol Lukáč a Ján Dorkin.
Do 2. triedy sa po ročnom účinkovaní vrátil staronový účastník z Kružnej, keď v prvej triede veľa vody nenamútil. Nováčikom bol nový klub z Bohúňova, ktorý celú sezónu platil nováčikovskú daň a nezískal ani bod. Po jeseni sa na čele tabuľky usadili Honce, ktoré už na jar minulej sezóny spolu s Drnavou naznačili, že práve teraz s nimi bude potrebné rátať v boji o postup. O postup mala záujem aj Nižná Slaná, kde už v minulej sezóne došlo k zmene vedenia klubu a stabilizoval sa hráčsky káder. Teraz ho doplnila ešte viac, na lepšie ako druhé miesto po jeseni to nestačilo.
Na jar sa jej až tak nedarilo, hoci sa zlepšila v obrannej a útočnej činnosti, na výsledkoch sa to neprejavilo. Naopak dvojica Drnava a Honce mali úspešnejšiu jar, preto skončila až tretia.
V Rožňavskom Bystrom sa každým rokom káder vylepšoval, mužstvo sa pohybovalo každým rokom čoraz vyššie. V Slavošovciach došlo oproti minulej sezóne k výraznému zlepšeniu, s čím boli funkcionári zrejme spokojní. Kovstav sa výrazne prepadol oproti minulej sezóne, podobne aj Kružná, ktorá už nemiešala karty o postup ako pred dvoma sezónami. V Joviciach mohli byť tiež spokojní, keď tentokrát neboli najhorší, dokonca predbehli spomínané mužstvá a aj Hrhov, ktorého umiestnenie je prekvapením tejto sezóny.
Niektoré prestupy a hosťovania
Zsolt Ištók – Rožňava – G. Hôrka
Peter Sanisló – Rožňava – Rudná
Ondrej Sanisló – Rožňava – Rudná
Tomáš Domik – Rožňava – Rudná
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Michal Savčák – Trebišov – Rožňava
Matúš Szciranka – Poprad – Rožňava
Matej Berežný – Svidník – Rožňava
Marek Madzik – Kojatice – Rožňava
Volodymyr Melnyk – Sp. Nová Ves – Rožňava
Mikuláš Dvorožňák – Poprad – Rožňava
Róbert Gotthardt – Rožňava - Dobšiná
Jaroslav Kamenský – Trenčín – Rožňava
Roland Klinko – Rožňava – G. Hôrka
Peter Slicho – Rožňava – Haniska
Filip Pollák – Štítnik K. T. – Rožňava
Radoslav Kuzma – Rožňava – Honce
Branislav Sokoli – Rožňava – Sokoľany
Peter Šándor – Rimavská Sobota – Rožňava
Štefan Dostál – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Ladislav Štecák – Krh. Podhradie – Perín
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Štítnik K. T.
Milan Barna – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Michal Tóth – Krh. Podhradie – Pača
Milan Gallo – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Erich Vágner – Krh. Podhradie – Koš. Nová Ves
Peter Šándor – Rimavská Sobota – Krh. Podhradie
Matek Deméň – Rudná – G. Hôrka
Csaba Barczi – Gemer – G. Hôrka
Róbert Szobonya – Gemer – G. Hôrka
Denis Zakhar – Drnava – Krh. Podhradie
Peter Breuer – Rožňava – Krh. Podhradie
Martin Kollár – Nálepkovo – G. Poloma
Štefan Mišina – Vyšné Ružbachy – G. Poloma
Zdenko Greško – G. Poloma – Rudná
Rastislav Greško – G. Poloma – Štítnik K. T.
Ivan Krnáč – G. Poloma – N. Slaná
Marek Rodák – Lokomotíva Košice – Štítnik K. T.
Marek Marchevský – Barca – Štítnik K. T.
Peter Konček – Stanza – Štítnik K. T.
Ondrej Skokan – Štítnik K. T. – Betliar
Ján Dorkin – Štítnik K. T. – Rudná
Jaroslav Putera – Podbrezová – Štítnik K. T.
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Smižany
Imrich Dušinský – Čečejovce – N. Slaná
Jozef Pamula – Dedinky – Štrba
Ľuboš Pamula – Dedinky – Rudňany
Peter Palan – Poprad – Dedinky
Martin Fifik, Peter Juhász, Ladislav Miliczký, Gabriel Molnár, Zsolt Strama, Martin Gábor – všetci – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Štefan Bodnár – Rožňava – Jablonov n / T.
Štefan Bodnár – Rožňava – Plešivec
Peter Pačan – Spišské Vlachy – Plešivec
Szilárd Drenko – Štítnik K. T. – Plešivec
Pavel Veverica – Jablonov n / T. – Svinica
Vladimír Zsóri – G. Hôrka – Dlhá Ves
Attila Bodnár, Ján Betík – obaja Rimavská Sobota – G. Hôrka
Tibor Kardoš – Turňa n/B. – Lipovník
Pavol Čarnoký – Dedinky – G. Poloma
Viktor Kováč – Plešivec – G. Hôrka
Zaujímavosti
Kauza vylúčenia Tatran Betliar zo súťaže.

FK Plešivec, zdroj: Adrián Szaniszló

FK Baník Nižná Slaná

FK Sokol Pača

TJ Baník Rožňavské Bystré

TJ Baník Rožňavské Bystré
Pripravil: Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-