Odhlásenie Buzice a neprihlásenie Žiliny B do 2 ligy – východ zahrali Rožňave do karát, inak by v 5. lige Košicko – Gemerskej skupine pôsobila.
Štítnik K. T. začal túto sezónu s niekoľkými zmenami v kádri, keď odišlo niekoľko hráčov, napr. R. Greško a Marchevský. Prišiel Filip Pollák. Napriek oslabeniu získal v jesennej časti 21 bodov a zimoval na deviatej priečke. Podarilo sa mu uhrať remízu v Hrabušiciach a vyhrať v Rožňave. Doma stratil tri body, keď prehral s Krompachmi. V jarnej časti sa mu vonku nepodarilo bodovať. Doma stratil body po remízach s Hrabušicami a Sobrancami. Napriek tomu sa jeho umiestnenie v tabuľke nezhoršilo. Umiestnil sa na deviatej priečke. Bola to však jeho posledná sezóna vo štvrtej lige. Funkcionári predali štvrtú ligu do Sokolian. Hlavným dôvodom boli financie.
V 5. lige – JZ účinkovali po ročnej prestávke dve mužstvá z okresu Rožňava, ku Gemerskej Hôrke pribudlo Krásnohorské Podhradie. Po jeseni mali mužstvá priemerný bodový zisk, aký zvyknú mať nováčikovia z okresu Rožňava. Keďže sa však pripravovala reorganizácia súťaží VsFZ (zmena štruktúry piatych líg), zo súťaže malo zostupovať iba jedno mužstvo.
Na jar sa oba celky zlepšili a vyhli sa zostupu. Hlavne Gemerská Hôrka sa výrazne zlepšila, Krásnohorské Podhradie dosahovalo striedavé výsledky. Napokon Krh. Podhradie skončilo predposledné a Gemerská Hôrka poskočila o pár miest vyššie v tabuľke.
Po skončení minulého ročníka možno zavládlo sklamanie v Lipovníku, keď získali kvalitných hráčov, ale nepodarilo sa mu postúpiť.
V dôsledku udržania Rožňavy vo 4. lige sa vytvorilo ešte jedno postupové miesto pre zástupcu z okresu Rožňava v 5. lige. Po jeseni boli favoritmi na prvé dve priečky mužstvá Lipovníka a Dobšinej, rozhodlo lepšie skóre. Na jar sa v zostave Dobšinej prestali objavovať niektorí skúsení hráči (napr. Brnčík, Zahoranský,...), mladší hráči, ktorí prišli z dorastu ich nahradili, svedčí o tom fakt, že mužstvo pokleslo len o jednu priečku, Martinko sa dostal aj do jedenástky ObFZ.
Za vedúcou dvojicou sa vytvorila po jesennej časti štvorica mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o tretiu postupovú priečku. Kružná sa po jesennej časti oslabila, čím klesol počet uchádzačov. Zo zvyšných mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o tretiu priečku sa najlepšie darilo mužstvu Gemerskej Polomy, keď oboch svojich rivalov dokázala poraziť.
Otázkou bolo, či bude niekto zostupovať z 1. triedy. Hrhov (piate mužstvo z 2. triedy) v barážovom zápase proti Plešivcu (posledný celok 1. triedy) zvíťazil a tak sa vrátil do 1. triedy. Do piatej ligy sa vrátila Gemerská Poloma, ktorá z nej v sezóne 2000/2001 vypadla, podobne aj Dobšiná, ktorá z nej v sezóne 1995/1996 vypadla.
Novým účastníkom 2. triedy boli Dedinky, ktoré vypadli v predošlej sezóne z 1. triedy. Nováčikom bolo aj B mužstvo Gemerskej Polomy, ktoré však v priebehu jari vystúpilo zo súťaže, podobne ako Rakovnica.
O postup do 1. triedy mohli zabojovať až štyri mužstvá, keďže z 1. triedy mali postupovať do piatej ligy viac mužstiev v dôsledku reorganizácie piatych líg VsFZ. Viaceré mužstvá tak kádre posilňovali, kým v Nižnej Slanej došlo k zmene vedenia klubu aj k odchodom hráčov, ktorým skončili hosťovania. Mužstvo sa tak oslabilo a pohybovalo sa v strede tabuľky.
Na jeseň sa ukázalo, že víťazom bude Drnava, ktorá sa výrazne zlepšila oproti minulej sezóne. V zálohe sa mohla oprieť o Miroslava Mázika, v bráne o Denisa Zakhara a v útoku aj o Ladislava Fabiana s piatoligovými skúsenosťami z Gemerskej Polomy. Za ňou sa vytvoril záves šiestich mužstiev, ktoré by mohli zabojovať o zvyšné postupové miesta. Mužstvo Rožňavského Bystrého pokračovalo v dobrých výkonoch z jarnej časti predošlej sezóny a zaslúžene sa umiestnilo na druhom mieste, hneď za Drnavou.
Jarnú časť mali dobrú Slavošovce a Bohúňovo a postúpili tak do 1. triedy. Mužstvo Hrhova sa tiež pohybovalo na postupových miestach, plány mu však prekazilo Bohúňovo. Napokon však hralo baráž proti Plešivcu, v ktorej zvíťazilo a postúpilo tiež do vyššej súťaže.
Najslabším mužstvom bol Kovstav, keď získal len šesť bodov, Čoltovo sa tentokrát poučilo z minulej sezóny a prebehlo aj Nižnú Slanú, ktorá patrila do horšieho priemeru súťaže spolu s Dedinkami.
Zaujímavosti
Tajné zbrane Vlachova
Lipovníčania boli vo Vlachove jasnými favoritmi, v zápase nakoniec aj s prehľadom vyhrali. No takmer celý ho odohrali s desiatimi hráčmi. V úvode stretnutia totiž zranený Varga bez vedomia rozhodcu opustil ihrisko, za čo bol vylúčený. Pozoruhodné je však to, že vo Vlachove je to už druhý takýto prípad. Prvý sa stal pred pár týždňami, keď svojvoľne opustil ihrisko hráč Plešivca. Majú vo Vlachove nejaké tajné zbrane na súperov?
Zabudnuté dresy
Úplne iné problémy riešili funkcionári Gemerskej Polomy. „Po zápase ideme do šatne hostí, a tak sú ich dresy presne tak, ako ich vyzliekli po zápase,“ čudoval sa tréner FK Plešivec Štefan Ször. Čo sa teda stalo? Po prehranom zápase bola medzi domácimi fanúšikmi búrlivá atmosféra, a tak sa hostia pobrali domov čo najskôr. Zabudli však na to, že člen tímu zodpovedný za dresy nie je s nimi, lebo bol v Prahe. „Každý si tak myslel, že dresy zoberie niekto iný,“ vysvetlil vedúci mužstva J. Benedik. No situácia sa už zdarne vyriešila a dresy sú už v Polome.
Zápas Nižná Slaná – Kovstav
V uvedenom zápase nastúpili len ôsmi domáci proti siedmim hosťom. Zápas sa nedohral celý (pokles hostí pod sedem).
Turnaj v Gemerskej Polome
Súčasťou turnaja bolo aj kopanie penált. Účinkoval v nich aj gólman, ktorý nebol hráčom ani jedného z mužstiev. Dokonca bol nanútený domácimi funkcionármi, aby v nich účinkoval, hoci prišiel iba ako divák a bez výstroja. To však nebolo všetko, za účinkovanie dostal finančnú odmenu, hoci o ňu nežiadal a nežiadal ani o účinkovanie v penaltách. To vyvolalo dohru, keď nemenovaný funkcionár povedal, že by mu nedal odmenu.
FK Sokol Pača
Niektoré prestupy a hosťovania
Peter Sanisló – Rožňava – Rudná
Matúš Mészner – Rožňava – Štítnik K. T.
Alexander Szabó – Rožňava – Krh. Podhradie
Gabriel Demjén – Rožňava – Krh. Podhradie
Ivan Lörinc – Rožňava – Lipovník
Ján Urban – Rožňava – Rož. Bystré
Tomáš Havko – Rožňava – ISKRA Petržalka
Lukáš Drobňák – Kružná – Rožňava
Filip Pollák – Rožňava – Štítnik K. T.
Jaroslav Strelka ml. – Honce – Rožňava
Ladislav Varga – Rožňava – Kružná
Tamás Anna – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Miroslav Mázik – Krh. Podhradie – Drnava
Peter Búlik – Krh. Podhradie – Drnava
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Ondrej Šomšák – Pača – Krh. Podhradie
Csaba Kiss – Drnava – Krh. Podhradie
Attila Prónayi – Drnava – Krh. Podhradie
Roman Medvec – Revúca – G. Hôrka
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Patrik Šaliga – G. Hôrka – Tornaľa
Zoltán Krága – Tornaľa – G. Hôrka
Marek Vranec – Slavošovce – Betliar
Imrich Dušinský – Čečejovce – Betliar
Dušan Gallo – Dobšiná – Vyšná Slaná
Pavol Čisár – Dedinky – Domaňovce
Adrián Szaniszló – Plešivec – Krh. D. Lúka
Štefan Tóth – Krh. D. Lúka – Plešivec
Martin Havrlent – Slavošovce – Plešivec
Milan Kakalejčík – Brzotín – Plešivec
Milan Demko – Štítnik K. T. – Rož. Bystré
Peter Milko – Diessfurt – Nižná Slaná
Norbert Zupko – Mokrance – Lipovník
Patrik Milata – Jablonov n / T. – Lipovník
Ladislav Spišák – Péder – Jablonov n / T.
Martin Fifik – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Zsolt Strama – Turňa n / B. – Jablonov n / T.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.