Predposledné 24. kolo 7. ligy ObFZ Rožňava sa hralo v jeden deň takisto v nedeľu 9. júna. V Rudnej však rožňavská rezerva MFK svoj zápas odohrala v nedeľu ešte predpoludním. Diváci videli v tomto stretnutí až 15 gólov. Šesť z nich vsietil líder streleckej súťaže Jaroslav Figúr z kolektívu domáceho mužstva. Susedské derby Lipovník – Dlhá Lúka sa hral v Dlhej Lúke, Súboj Hrhova s Honcami mal nezvyčajný výsledok 4:3. Tesný výsledok (3:2) bol aj v Rožňavskom Bystrom, kde domáci mali za súpera futbalistov z Betliara a tak sa rozhodlo aj o štvrtom mieste tabuľky. Prakticky sa definitívne rozhodlo v tomto kole o prvých päť miest v poradí: Dlhá Lúka, Vyšná Slaná, Rožňava B, Rožňavské Bystré a Betliar.
Pozrime sa na jednotlivé kategórie družstiev futbalových líg z horného Gemera.
D O S P E L Í
V.LIGA JUH VsFZ – 25. KOLO
Výsledky: OFK Vojčice – Družstevník Malý Horeš 1:1. AFK Topoľany – OŠK Budkovce 1:2, TJ Dvorníky-Včeláre – TJ Družstevník Malá Ida 2:7, FK II. Rákoczi Ferenc Borša – FK Geča 73 0:1, FK Krásnohorské Podhradie – MFK Rožňava 0:7, MFK Ťahanovce – ŠK Nacina Ves 5:2.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4494/tabulky/?competitionId=4494
7:LIGA ObFZ ROŽŇAVA - 25. KOLO
Výsledky: TJ Sokol Pača - OFK Vyšná Slaná 0:2, FK Baník Drnava - MFK Dobšiná 1:3, FK Hrhov - OTJ Honce 4:3, FK Lipovník - TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúpka 1:4, TJ Baník Rožňavské Bystré - TJ Tatran Betliar 3:2, MFK Rožňava B/Rudná - TJ Zlatý klas Dlhá Ves 13:2.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-roznava/s/4683/tabulky/?competitionId=4683
D O R A S T E N C I
III. LIGA SD VÝCHOD VsFZ - 25. KOLO
Výsledky: 1.FK Svidník - MFK Rožňava 4:2, MŠK Spartak Medzilôaborce - 1.MFK Kežmarok 3:3, MŠK Slavoj Spišská Belá - FC Pivovar Šariš Veľký Šariš 4:0, FK Košická Nová Ves - Janočko Academy 1:2, 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy - ŠK Zemedar Poprad-Stráže 1:3, Stará Ľubovňa RFC - Futbalový klub Svit 3:3.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4501/tabulky/?competitionId=4501
III. LIGA MD VÝCHOD VsFZ - 25, KOLO
Výsledky: MŠK Spartak Medzilaborce - 1. MFK Kežmarok 0:5, MŠK Slavoj Spišská Belá - FC Pivovar Šariš Veľký Šariš 2:2, 1.FK SVidník - MFK Rožňava 3:1, 1.ŠK Tatran Spišské Vlachy - ŠK Zemedar Poprad-Stráže 2:1, Stará Ľubovňa - FK Svit 2:2, FK Košická Nová Ves - Janočko Academy 1:2.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/zsfz/s/4420/tabulky/?competitionId=4420
Ž I A C I
III.LIGA SŽ - sk A - VsFZ - 20. KOLO
Výsledky: FK Čaňa - Slávia TU Košice 1:0, FK Junior Košice - FK Košická Nová Ves 2:1, MFK Rožňava - FA Benecol Košice 2:0.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4509/tabulky/?competitionId=4509
III.LIGA MŽ - sk A - VsFZ - 20. KOLO
Výsledky: MFK Rožňava - FA Benecol Košice 1:1, FK Junior Košice - FK Košická Nová Ves 6:0, FK Čaňa - Slávia TU Košice 0:14.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4514/tabulky/?competitionId=4514
4:LIGA ObFZ ROŽŇAVA - 19. KOLO
Výsledky: FK Krásnohorské Podhradie - TJ Papiereň Slavošovce 4:11, FK Baník Drnava - MFK Dobšiná 4:2.
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/obfz-roznava/s/4681/tabulky/?competitionId=4681
Pripravil MG od
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.