V 5. lige účinkovali Krásnohorské Podhradie, Gemerská Poloma, Gemerská Hôrka, Lipovník a Dobšiná. Po jesennej časti však došlo k odhláseniu Lipovníka.
V Krásnohorskom Podhradí došlo k zmene trénera, novým trénerom na jeseň bol Miloš Gallo. Káder doplnili napríklad Molitoris, Kopas či Mészner (čítaj nižšie). Došlo aj k zmene výboru.
Do deväťčlenného výboru zvolili: predseda klubu – Štefan Kún ml., tajomník – Ladislav Jobbáď ml., pokladník a hospodár – Jozef Erdöfalvi ml., členovia – Norbert Vanyo, Zoltán Molčan, Tibor Szarka, Peter Szarka ml., Erik Bodnár, Zuzana Mišurová.
Na jar boli novými hráčmi Barczi, Bollo, P. Breuer a dorastenci Bošela, Lükö a Zubatý. Naopak z kádra odišiel Drobňák a tréner Miloš Gallo odišiel hrať za G. Polomu. Novým trénerom sa stal Zoltán Breuer.
Gemerská Poloma doplnila káder o D. Kakalejčíka, M. Boroša a R. Horvátha. Na jar boli novými hráčmi Miloš Gallo, Maroš Gallo a Michal Fecko. Naopak do Vyšnej Slanej odišiel Peter Rogos. Najvýraznejšími zmenami v kádri Dobšinej bol odchod S. Grančáka a príchody M. Arvaya, M. Vargu, M. Strelku a P. Sanislóa.
Gemerská Hôrka odohrala v rámci letnej prípravy tri prípravné stretnutia. V Turni n/B. podľahlo vysoko 0:8, s Kráľom zvíťazila 3:2 a s Krh. Dlhou Lúkou remizovala 0:0. Káder pred jesennou časťou doplnili viacerí noví hráči (Marchevský, Krága, Javora, Gergely, Medvec, Makši, Flander...).
Po jeseni bolo umiestnenie mužstiev nasledovné: 7. miesto – G. Hôrka, 9. miesto – Krh. Podhradie, 10. miesto – Lipovník, 11. miesto – G. Poloma, 14. miesto – Dobšiná.
Celkové umiestenie: Dobšiná 12. miesto, Gemerská Hôrka 8. miesto, Krh. Podhradie na 5. miesto, G. Poloma na 10. miesto.
V 1. triede sa víťazom sa stala Krh. Dlhá Lúka, postup však odmietla. Druhá skončila Drnava, na poslednej priečke bolo Vlachovo so ziskom 9 bodov. Zo súťaže však nezostupoval nikto – bolo v nej len 13 mužstiev (FK Apex Kružná sa v priebehu jesene odhlásil).
Honce účinkovali v 2. triede, najlepší hráči odišli do Rož. Bystrého. Funkcionári nechceli, aby futbal v obci zanikol, a tak klub prihlásili do 2. triedy. Nováčikom bolo mužstvo Štítnika, keď IV. liga sa presťahovala do Sokolian. V tomto ročníku boli favoritom na postup Dedinky, čo potvrdili aj prvým miestom.
Niektoré prestupy a hosťovania
Alexander Szabó – Rožňava – Krh. Podhradie
Roland Horváth – Rožňava – G. Poloma
Martin Strelka – Rožňava – Dobšiná
Lukáš Drobňák – Rožňava – Krh. Podhradie
Jaroslav Strelka, Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Branislav Kuzma – Kissos Kissonegras F.C. – Rožňava
Michal Gere – Rožňava – Moldava n / B.
Matej Chochol – G. Poloma – Rožňava
Michael Boroš – Rožňava – G. Poloma
Radoslav Kuzma – Rožňava – Lipovník
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Filip Kovács – Rožňava – Barca
Ján Gelda – Rožňava – N. Slaná
Michal Savčák – Borša – Rožňava
Lukáš Drobňák – Krh. Podhradie – Rožňava
Matúš Mészner – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Slavomír Kopas – Lokomotíva Košice – Krh. Podhradie
Marek Molitoris – Bidovce – Krh. Podhradie
Štefan Maliňák, Juraj Rusnyák – Kružná – Krh. Podhradie
Tamás Anna – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Juraj Jurínyi – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Stanislav Grančák – Dobšiná – Krh. Podhradie
Dávid Bollo, Jaroslav Barczi – Lipovník – Krh. Podhradie
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Jablonov n / T.
Marián Varga – Lipovník – Dobšiná
Martin Arvay – Betliar – Dobšiná
Peter Sanisló – Rudná – Dobšiná
Milan Zahoranský – Dobšiná – Vlachovo
Jozef Barnák – Dobšiná – Vyšná Slaná
Roman Die – G. Poloma – Nižná Slaná
Peter Rogos – G. Poloma – Vyšná Slaná
Dominik Kakalejčík – Štítnik K. T. – G. Poloma
Ján Makši, Attila Gergely – Gemer – G. Hôrka
Csaba Flander – Dlhá Ves – G. Hôrka
Ladislav Javora, Zoltán Krága – Tornaľa – G. Hôrka
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Roman Medvec – Revúca – G. Hôrka
Patrik Šaliga – G. Hôrka – Hriňová
Vladislav Vávra, Ivan Lörinc – Lipovník – G. Hôrka
Ladislav Varga – Kružná – G. Hôrka
Ján Čižmár – Štítnik K. T. – Krh. D. Lúka
MFK Dobšiná, zdroj: Karol Csobádi
FK Lokomotíva CHZ Dedinky
Zaujímavosti
V Nižnej Slanej museli striedať rozhodcu
V stretnutí 17. kola II. triedy medzi Nižnou Slanou a Honcami po prestávke už nenastúpil hlavný rozhodca L. Šalamon na hraciu plochu z dôvodu zranenia svalu. Musel ho tak nahradiť asistent rozhodcu J. Molnár.
Dedinky cestovali do Čoltova dvakrát
Futbalisti Dediniek pricestovali na stretnutie 17. kola do Čoltova okolo desiatej hodiny dopoludnia. Na ich prekvapenie nebolo vylajnované ihrisko a v okolí hracej plochy nenašli ani živej duše. Až neskôr sa dozvedeli, že došli so šesťhodinovým predstihom, nakoľko sa zápas mal odohrať v UHČ, teda o 17.00 hod. „Vychádzali sme z rozpisu, kde je uvedené, že Čoltovo hrá svoje domáce zápasy v nedeľu o 10.30 hod. Neskôr sme už zistili, že domáci požiadali po niekoľkých jesenných kolách o zmenu hracieho času. Bola to naša chyba, nakoľko sme úradné správy nesledovali dôsledne. Vrátili sme sa domov a poobede opäť do Čoltova vycestovali,“ uviedol funkcionár Lokomotívy CHZ Dedinky Peter Revay.
V Drnave bol inzultovaný rozhodca L. Petro hráčom Betliara Ľ. Orabincom v 56. min. stretnutia.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-