V 5. lige účinkovali Krásnohorské Podhradie, Gemerská Poloma, Gemerská Hôrka, Lipovník a Dobšiná. Po jesennej časti však došlo k odhláseniu Lipovníka.
V Krásnohorskom Podhradí došlo k zmene trénera, novým trénerom na jeseň bol Miloš Gallo. Káder doplnili napríklad Molitoris, Kopas či Mészner (čítaj nižšie). Došlo aj k zmene výboru.
Do deväťčlenného výboru zvolili: predseda klubu – Štefan Kún ml., tajomník – Ladislav Jobbáď ml., pokladník a hospodár – Jozef Erdöfalvi ml., členovia – Norbert Vanyo, Zoltán Molčan, Tibor Szarka, Peter Szarka ml., Erik Bodnár, Zuzana Mišurová.
Na jar boli novými hráčmi Barczi, Bollo, P. Breuer a dorastenci Bošela, Lükö a Zubatý. Naopak z kádra odišiel Drobňák a tréner Miloš Gallo odišiel hrať za G. Polomu. Novým trénerom sa stal Zoltán Breuer.
Gemerská Poloma doplnila káder o D. Kakalejčíka, M. Boroša a R. Horvátha. Na jar boli novými hráčmi Miloš Gallo, Maroš Gallo a Michal Fecko. Naopak do Vyšnej Slanej odišiel Peter Rogos. Najvýraznejšími zmenami v kádri Dobšinej bol odchod S. Grančáka a príchody M. Arvaya, M. Vargu, M. Strelku a P. Sanislóa.
Gemerská Hôrka odohrala v rámci letnej prípravy tri prípravné stretnutia. V Turni n/B. podľahlo vysoko 0:8, s Kráľom zvíťazila 3:2 a s Krh. Dlhou Lúkou remizovala 0:0. Káder pred jesennou časťou doplnili viacerí noví hráči (Marchevský, Krága, Javora, Gergely, Medvec, Makši, Flander...).
Po jeseni bolo umiestnenie mužstiev nasledovné: 7. miesto – G. Hôrka, 9. miesto – Krh. Podhradie, 10. miesto – Lipovník, 11. miesto – G. Poloma, 14. miesto – Dobšiná.
Celkové umiestenie: Dobšiná 12. miesto, Gemerská Hôrka 8. miesto, Krh. Podhradie na 5. miesto, G. Poloma na 10. miesto.
V 1. triede sa víťazom sa stala Krh. Dlhá Lúka, postup však odmietla. Druhá skončila Drnava, na poslednej priečke bolo Vlachovo so ziskom 9 bodov. Zo súťaže však nezostupoval nikto – bolo v nej len 13 mužstiev (FK Apex Kružná sa v priebehu jesene odhlásil).
Honce účinkovali v 2. triede, najlepší hráči odišli do Rož. Bystrého. Funkcionári nechceli, aby futbal v obci zanikol, a tak klub prihlásili do 2. triedy. Nováčikom bolo mužstvo Štítnika, keď IV. liga sa presťahovala do Sokolian. V tomto ročníku boli favoritom na postup Dedinky, čo potvrdili aj prvým miestom.
Niektoré prestupy a hosťovania
Alexander Szabó – Rožňava – Krh. Podhradie
Roland Horváth – Rožňava – G. Poloma
Martin Strelka – Rožňava – Dobšiná
Lukáš Drobňák – Rožňava – Krh. Podhradie
Jaroslav Strelka, Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Branislav Kuzma – Kissos Kissonegras F.C. – Rožňava
Michal Gere – Rožňava – Moldava n / B.
Matej Chochol – G. Poloma – Rožňava
Michael Boroš – Rožňava – G. Poloma
Radoslav Kuzma – Rožňava – Lipovník
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Filip Kovács – Rožňava – Barca
Ján Gelda – Rožňava – N. Slaná
Michal Savčák – Borša – Rožňava
Lukáš Drobňák – Krh. Podhradie – Rožňava
Matúš Mészner – Štítnik K. T. – Krh. Podhradie
Slavomír Kopas – Lokomotíva Košice – Krh. Podhradie
Marek Molitoris – Bidovce – Krh. Podhradie
Štefan Maliňák, Juraj Rusnyák – Kružná – Krh. Podhradie
Tamás Anna – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Juraj Jurínyi – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Stanislav Grančák – Dobšiná – Krh. Podhradie
Dávid Bollo, Jaroslav Barczi – Lipovník – Krh. Podhradie
Gabriel Lázar – Krh. Podhradie – Jablonov n / T.
Marián Varga – Lipovník – Dobšiná
Martin Arvay – Betliar – Dobšiná
Peter Sanisló – Rudná – Dobšiná
Milan Zahoranský – Dobšiná – Vlachovo
Jozef Barnák – Dobšiná – Vyšná Slaná
Roman Die – G. Poloma – Nižná Slaná
Peter Rogos – G. Poloma – Vyšná Slaná
Dominik Kakalejčík – Štítnik K. T. – G. Poloma
Ján Makši, Attila Gergely – Gemer – G. Hôrka
Csaba Flander – Dlhá Ves – G. Hôrka
Ladislav Javora, Zoltán Krága – Tornaľa – G. Hôrka
Marek Marchevský – Štítnik K. T. – G. Hôrka
Roman Medvec – Revúca – G. Hôrka
Patrik Šaliga – G. Hôrka – Hriňová
Vladislav Vávra, Ivan Lörinc – Lipovník – G. Hôrka
Ladislav Varga – Kružná – G. Hôrka
Ján Čižmár – Štítnik K. T. – Krh. D. Lúka
MFK Dobšiná, zdroj: Karol Csobádi
FK Lokomotíva CHZ Dedinky
Zaujímavosti
V Nižnej Slanej museli striedať rozhodcu
V stretnutí 17. kola II. triedy medzi Nižnou Slanou a Honcami po prestávke už nenastúpil hlavný rozhodca L. Šalamon na hraciu plochu z dôvodu zranenia svalu. Musel ho tak nahradiť asistent rozhodcu J. Molnár.
Dedinky cestovali do Čoltova dvakrát
Futbalisti Dediniek pricestovali na stretnutie 17. kola do Čoltova okolo desiatej hodiny dopoludnia. Na ich prekvapenie nebolo vylajnované ihrisko a v okolí hracej plochy nenašli ani živej duše. Až neskôr sa dozvedeli, že došli so šesťhodinovým predstihom, nakoľko sa zápas mal odohrať v UHČ, teda o 17.00 hod. „Vychádzali sme z rozpisu, kde je uvedené, že Čoltovo hrá svoje domáce zápasy v nedeľu o 10.30 hod. Neskôr sme už zistili, že domáci požiadali po niekoľkých jesenných kolách o zmenu hracieho času. Bola to naša chyba, nakoľko sme úradné správy nesledovali dôsledne. Vrátili sme sa domov a poobede opäť do Čoltova vycestovali,“ uviedol funkcionár Lokomotívy CHZ Dedinky Peter Revay.
V Drnave bol inzultovaný rozhodca L. Petro hráčom Betliara Ľ. Orabincom v 56. min. stretnutia.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-