Filip Serečin – Stará Ľubovňa – Rožňava
Pedro Guillermo Parra Mora – Catia – Rožňava
Franklin Moises Morin Brinceno – Catia – Rožňava
Bozhidar Krstich – R. Sobota – Rožňava
Ivan Oravec, Dávid Džačár, Tomáš Revúcky – všetci Krh. Podhradie – Rožňava
Maroš Sasák – Medzev – Rožňava
Pavol Gere – Slávia TU – Rožňava
Richard Tobias Želinský – V. Slaná – Rožňava
Maksim Vorobiei – KS Chelmek – Rožňava
Bryan Ruščin, Patrik Varga, Jozef Fedor, Lukáš Felezký, Szabolcs Szabó – Dózsa, Marek Jančík, Patrik Kišš – všetci Rožňava – Krh. Podhradie
Jakub Pazderák – Lanžhot – Rožňava
Tomáš Bányász – Rakovnica – Rožňava
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Rožňava
Ján Jančík – Rožňava – Rož. Bystré
Roland Fabian – Krh. Podhradie – Betliar
Richard Kardos, Richard Szkokan – obaja Krh. Podhradie – Dlhá Ves
Dávid Bodnár – Krh. Podhradie – Dvorníky – Včeláre
Martin Ďuríček – Betliar – Krh. Podhradie
Martin Magos – G. Hôrka – Krh. Podhradie
Matej Zagiba – Pača – Krh. Podhradie
Peter Darvaš – Krh. Podhradie – Rakovnica
Ivan Gallo – Dobšiná – Krh. Podhradie
Florián Halász – Turňa n / B. – Krh. Podhradie
Christopher Fabian – Rožňava – Krh. Podhradie
Mário Tokarčík – Dobšiná – V. Slaná
Ondrej Ujházi – Honce – Dobšiná
Marián Gábor, Samuel Čonka, Juraj Červenák – všetci Rakovnica – Dobšiná
Lukáš Strišovský – Dedinky – Dobšiná
Ladislav Harhovský – Pača – Dobšiná
Tomáš Szilágyi – Drnava – Dobšiná
Roman Nemec, Sebastián Bizik – obaja ŠK Polom G. Poloma – Vyšná Slaná
Patrik Burik – Belá n / C. – V. Slaná
Vladimír Balúch – V. Slaná – Štrba
Ján Pástor – Honce – Betliar
Richard Jakab – Rožň. Bystré – Betliar
Matúš Zatroch, Kristián Šubovič, Lukáš Jasenka – všetci ŠK Polom G. Poloma – Betliar
Milan Balco, Jozef Karalo, Ján Vido, Nikolas Boldi, Stanislav Dzureň – Honce – Slavošovce
Jozef Sklenár, Matej Lompart, Jozef Lipták – Giba, Pavol Brdár, Jakub Radič, Ondrej Vavrek,
Juraj Tomi I, Juraj Tomi II, Erik Gažik, Maroš Karalo, Filip Viola – Rakovnica – Slavošovce
Ladislav Fabian, Radovan Šimko – Rož. Bystré – Slavošovce
Michal Dorčák, Patrik Slavkovský, Patrik Šimko, Ľuboš Korintuš – všetci ŠK Polom G. Poloma – Rakovnica
Ivan Lörinc, Dušan Forgáč, Norbert Gallo, Marek Gábor, Štefan Murza, Marek Kováč, Šimon Gallo – všetci Honce – Rakovnica
Lukáš Koltáš – Kovstav – Rakovnica
Denis Parti, Csaba Koncz, Tomáš Uhrín – všetci Rožň. Bystré – Rakovnica
Radovan Árvai – ŠK Polom G. Poloma – Drnava
Roman Viola – Plešivec – Drnava
Dominik Šimko – Drnava – Hrhov
Ľubomír Lukáč – Pača – Drnava
Nandor Barczi, Attila Anna – obaja Drnava – Krh. Dlhá Lúka
Sebastián Dunka – Drnava – Turňa n / B.
Adam Maté – Krh. Dlhá Lúka – Drnava
Michal Ruszó – Drnava – Rož. Bystré
Peter Fabian – Drnava – Lipovník
Ľudovít Gyenes – Krh. Dlhá Lúka – Lipovník
Radovan Farkaš – Pača – Lipovník
Mikuláš Štefánik – ŠK Polom G. Poloma – Lipovník
Dávid Jánosdeák, Attila Herczeg – Hrhov – Lipovník
Róbert Lipták – Plešivec – Lipovník
Ladislav Spišák – Krhová Dlhá Lúka – Lipovník
Ján Jančík – Rožňava – Rožň. Bystré
Jakub Rochl, Adam Rochl, Róbert Rochl, Tomáš Kandalík, Gabriel Tomi – všetci Rožň. Bystré – Jelšava
Ľubomír Zatroch, Milan Gallo, Lukáš Fafrák, Peter Hajdu, Marek Vranec – všetci Honce – Rožň. Bystré
Július Benedik, Maroš Bakoš – obaja Rožň. Bystré – Krh. Dlhá Lúka
Dominik Grulyo – Hrhov – Rož. Bystré
Róbert Kulik – Krh. D. Lúka – D. Ves
Štefan Bodnár – Krh. D. Lúka – Veľká Paka
Áron Kristóf – Rožňava – Krh. D. Lúka
Gabriel Gecs – Krh. D. Lúka – Hrhov
Michal Tóth – Pača – Krh. D. Lúka
Rastislav Pásztor – Krh. D. Lúka – Hrhov
František Szöcs – Turňa n / B. – Krh. D. Lúka
Attila Prónyai – Krh. D. Lúka – Dvorníky – Včeláre
Štefan Pásztor, Dávid Garaj – obaja Plešivec – D. Ves
Martin Havrlent – ŠK Polom G. Poloma – D. Ves
Peter Bódi – Tornaľa – D. Ves
Kristián Illés – G. Hôrka – D. Ves
Oskar Šaláta – Péder – Hrhov
Sebastián Žiga – Hrhov – Jasov
Roman Grosmann, Ladislav Rigo – obaja Turňa n / B – Hrhov
Szabolcs Elek, Ronaldo Horváth – obaja Dvorníky – Včeláre – Hrhov
Najlepší strelec 7. ligy – podľa mužstiev:
Rudná / Rožňava B – Jaroslav Figúr – 12 gólov
Dobšiná – Marián Gábor – 7 gólov
Krh. Dlhá Lúka – Ladislav Varga – 4 góly
Drnava – Kilián Šoltés – 8 gólov
Betliar – Matej Chochol – 8 gólov
Rožň. Bystré – Ján Rochl – 5 gólov
Lipovník – Radovan Farkaš – 5 gólov
Dlhá Ves – Patrik Mičinsky – 9 gólov
Hrhov – Ladislav Rigo – 5 gólov
Vyšná Slaná – Štefan Domik – 11gólov
Rakovnica – Michal Dorčák – 8 gólov
Slavošovce – Ladislav Fabian –1 gól
Dianie v MFK Rožňava - 4. liga - východ
Výsledky:
Rožňava - Sobrance 4:1
Svidník - Rožňava 1:4
Rožňava - Záhradné 3:2
Rožňava - Medzev 1:5
Kežmarok - Rožňava 2:0
Rožňava - Ľubotice 2:3
Sabinov - Rožňava 3:0
Rožňava - Kechnec 3:2
Čaňa - Rožňava 1:2
Rožňava - Gerlachov 2:1
V. Šariš - Rožňava 1:0
Rožňava - Medzilaborce 2:1
Umiestnenie v tabuľke: 5. miesto 21 bodov
Najlepší strelec: Tomáš Revúcky - 7 gólov
Dianie v FK Krh. Podhradie - 5. liga - JUH
Výsledky:
Gelnica - Krh. Podhradie 7:2
Krh. Podhradie - Topoľany 2:2
Geča - Krh. Podhradie 8:1
Krh. Podhradie - Malá Ida 0:2
Ťahanovce - Krh. Podhradie 6:0
Krh. Podhradie - Borša 1:2
Vojčice - Krh. Podhradie 7:1
Krh. Podhradie - Malý Horeš 1:3
Nacina Ves - Krh. Podhradie 4:0
Krh. Podhradie - Dvorníky - Včeláre 0:4
Umiestnenie v tabuľke: 14. miesto 1 bod
Najlepší strelec: 4 góly - Jozef Fedor
Predstavujeme OFK Vyšná Slaná
Cieľ do sezóny: hrať atraktívny technický futbal
Káder: Roman Lindák, Roman Nemec - Branislav Kuzma, Marek Laurinc, Ondrej Kračún, Jozef Barnák, Jerguš Barnák, Miloš Bendík, Dušan Kalis, Štefan Domik, Filip Gallo, Ján Gallo, Martin Gallo, Peter Rogos, Michal Hadar, Milan Fifik, Patrik Burik, Adam Gallo, Mário Tokarčík, Ondrej Leskovjanský, Gustáv Keršák, Miroslav Seman, Sebastián Bizik, Ján Simeon Želinský.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-