Na významnejšie sviatky ako boli Veľká noc, Turíce a pod., si pozývali na hosťovanie mužstvá z Maďarska aj Podkarpatskej Rusi (Užhorod, Mukačevo, Beregovo a pod.).
Na členskej schôdzi futbalového oddielu RSC, vo februári roku 1927, požiadal klub mesto o pridelenie plochy na vybudovanie nového futbalového ihriska. Mesto žiadosti vyhovelo a bezplatne pridelilo RSC plochu medzi bitúnkom a malou stanicou. Po takmer polročných stavebných prácach bol 28. augusta 1927 futbalový štadión RSC slávnostne uvedený do prevádzky. Je to štadión neskoršieho Baníka Rožňava, dnešného MFK Rožňava.
Sezóna 1931 / 1932
Káder: Szuhay, Sztarna, Stromp, Ludányi, Langhoffer, Ambrózy, Sebalj, Dokupel, Füleky, Juránek, Márton, Béres
Umiestenie: 2. miesto
Ďalšie umiestnenia do roku 1951:
Sezóna 1934 / 1935 - 4. miesto, súťaž Košickej župy
Sezóna 1936 / 1937 - 2. miesto, súťaž Košickej župy
1941 / 1942 - 7. miesto, Maďarská súťaž
1942 / 1943 - 3. miesto, Maďarská súťaž
1943 / 1944 - 9. miesto, Maďarská súťaž
1945 / 1946 - 2. miesto, 1. trieda Zemplínsko - Košická oblasť
1946 / 1947 - 6. miesto, Oblastná divízia
1947 / 1948 - 2. miesto, Oblastná divízia
Jeseň 1948 - Divízia - východ 5. miesto
Jeseň 1949 - 1. trieda - Košice, 1. miesto
1950 - Oblastná súťaž, 9. miesto
1951 - 1. trieda - Košice, 6. miesto
Káder v rokoch 1956 – 1959: Kozák, Tököly, Betler – Kuffa, Németh, Bakoš, Majkuth, Vassas, Krzák, Streicher, Valach, Lucza, Szabó, Bango, Tomajko, Šimkovič, Lakatoš, Mády, Turay, Grecmacher, Roman, Oravec, Klučovský
Káder 1963 / 1964: Kmec, Betler – Milko I, Milko II, Goga, Frank, Spišiak, Oravec, Štefánik, Dubay, Ičo, Krzák, Gašpar, Klučovský, Lovacký, Bakoš, Šalamon II, Šalamon I, Szöllös, Gašparec, Tomajko, Šebesta, Németh, Majoroš, Kapusta, Streicher, Lemberger, Vassas, Opremčák, Ján Doboš, Kováč, Köteles, Mády, Turay
Tréner: Ing. Šimkovič
Káder v roku 1965: Šalamon III, Rusnák, Kmec – Gašpar, Ičo, Štefánik, Dubay, Klučovský, Milko, Ján Doboš, Lisoň, Veverica, Krzák, Gašparec, Lovacký, Bakoš, Goga, Miškovič, Laubert, Köteles, Šalamon I, Šalamon II.
Káder 1967 / 1968: Körösi, Kmec – Šalamon, Štefánik, Krzák, Goga, Milko, Gacek, Lovacký, Mráz, Gonos, Laubert, Ján Doboš, Lörinc, Farkaš, Čampis, Ičo, Világi, Bakoš, J. Slovák
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1968 / 1969: Šalamon – Gašparec, Benedek, Goga, Ičo, Gacek, Ruszó, Világi, Boroš, Krzák, Farkaš, Mráz, Majoroš, Deméň, Lázar, Šalamon
Káder 1969 / 1970: Vojtech Korösi, Zoltán Šalamon – Koloman Lázar, Ladislav Deméň, Vojtech Majoroš, Štefan Boroš, Pavol Slovák, Ján Világi, Ľubomír Mráz, Ladislav Ičo, Róbert Benedek, Štefan Ruszó, Gustáv Gašparec, Vojtech Farkaš, Jozef Krzák, Ladislav Gacek, Jozef Goga, Ján Šalamon
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1971 / 1972: Zoltán Šalamon – Ján Világi, Ján Benco, Ľubomír Mráz, Ladislav Deméň, Štefan Milko, Daniel Baník, Ján Šalamon, Ladislav Čampis, Vojtech Majoroš, Tibor Taško, Jozef Milko, Jozef Kozák, Štefan Kesi, Koloman Lázar, Štefan Ruszó, Vojtech Majoroš, Róbert Benedek, Viktor Baláž, Jozef Gašpar
Káder 1973 - 1975: Zoltán Šalamon – Viktor Baláž, Štefan Ruszó, Ján Lörinc, Alexander Milko, Jozef Milko, Ondrej Tomášik, Jozef Filický, Štefan Kesi, Benedek, Jozef Gašpar, Dušan Rybár, Daniel Baník, Ladislav Čampis, Ľubomír Mráz, Dionýz Kemény, Ladislav Dávid, Vojtech Majoroš, Vojtech Ambrúž
Káder 1975 / 1976: Šalamon – Lemberger, Rybár, Benedek, Ambrózy, Vozár, Kesi, Gašpar, Breuer, Svinkásek, Lörinc, Filo, Ruszó, A. Milko, J. Milko, Filický, D. Gallo, Kuzma, Tomášik, Lukáč, Cirbus
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1976 / 1977: Šalamon, Dorkin - Rybár, Baník, Ambrózy, Teleczký, Lörinc, Boroš, Benco, A. Milko, J. Milko, J. Gallo, Ambrúž, Kesi, Filický, Dávid, Garaj, Lukáč, Strausz, Benedek, Gašpar, Boršody, Kuzma, Breuer, Tomášik, Cirbus, Ruszó, Deméň, Ľ. Gallo
Káder 1980 / 1981: Valach, Fedor – Kuzma, Gallo, Rybár, Šalamon, Baláž, Kemény, Teleczký, Lörinc, Milko, Benco, Ambrózy, Lukáč, Lucza, Šimonovič
Káder 1981 / 1982: Zoltán Šalamon, Vladimír Valach – Ján Lörinc, Dušan Rybár, Ľubomír Hlaváč, Ján Kuzma, Vojtech Zatroch, Milan Benco, Ladislav Deméň, Viktor Baláž, Ján Krišák, Jaroslav Strelka, Alexander Milko, Ján Gallo, Ladislav Šalamon, Dionýz Kemény, Ladislav Teleczký
Káder 1982 / 1983: Šalamon, Fedor, Molnár – Rybár, P. Bukovič, Š. Bukovič, Világi, Lörinc, Repaský, Mosný, Deméň, Szekeres, Zatroch, Kemény, Šlosár, Majerčák, Baláž, Spišiak, Šalamon, Bakoš, Švihla, Melech,
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1983 / 1984: Dorkin, Fedor, Šalamon, Molnár – Poliak, Spišiak, P. Bukovič, Š. Bukovič, Motyka, Mitro, Sedmák, Zatroch, Šlosár, L. Šalamon, Deméň, Szekeres, Bakoš, Baláž, Hlaváč, Orlovský, Benedek, Hlivák, Rybár, Világi, Repaský, Lörinc, Kemény, Majerčák, Švihla, Melech, Mosný
Káder 1984 / 1985: Dorkin, Fedor, Molnár, Páll – Spišiak, Mitro, Motyka, Poliak, Š. Bukovič, P. Bukovič – Zatroch, Rybár, Deméň, Szekeres, Šalamon, Zsilla, Šlosár, Baláž – Hlaváč, Sedmák, Lucza, Strelka, Benedek, Orlovský, Bakoš, Ruszó, Goga, Hlivák
Tréner: Ján Polgár
Káder v rokoch 1986 – 1988: Ján Dorkin, Peter Prívozník – Jaroslav Strelka, Tibor Világi, Viktor Baláž, Milan Benco, Ladislav Deméň, Pavol Bukovič, Viliam Nemčko, Jaroslav Spišiak, Marián Šlosár, Štefan Ruszó, Róbert Motyka, Dušan Pollák, Ladislav Zsilla, Miroslav Majerčák, Dušan Žiak, Norbert Adamec, Ján Lörinc, Štefan Kakalejčík, Vojtech Zatroch, Štefan Mitro, Július Szöllös
Tréner: Jozef Milko
Ďalšie umiestenia:
1952 - 10. miesto, 1. trieda Košice, 1953 - 6. miesto, 1. trieda Košice,
1954 - 9. miesto, 1. trieda Košice, 1955 - 2. miesto, Prebor kraja Košice, 1956 - 10. miesto, 1. A trieda,
1958 - 6. miesto, 1. A trieda, 1959 - 3. miesto, 1. A trieda, 1960 - 2. miesto, 1. A trieda,
1961 - 4. miesto, majstrovstvá kraja, 1962 - 12. miesto, majstrovstvá kraja, 1963 - 6. miesto, majstrovstvá kraja,
1964 - 2. miesto, majstrovstvá kraja, 1965 - 4. miesto, majstrovstvá kraja,
1966 - 9. miesto, divízia, 1967 - 8. miesto, divízia, 1968 - 10. miesto, divízia,
1969 - 8. miesto, divízia, 1970 - 2. miesto, divízia, 1971 - 13. miesto, divízia, 1972 - 1. miesto, majstrovstvá kraja,
1973 - 9. miesto, divízia, 1974 - 13. miesto, divízia, 1975 - divízia, 14. miesto,
1976 - 8. miesto, majstrovstvá kraja, 1977 - 9 . miesto, majstrovstvá kraja 1978 - 14. miesto, majstrovstvá kraja,
1979 - 2. miesto, majstrovstvá kraja, 1980 - 8. miesto, majstrovstvá kraja, 1981 - 10. miesto, majstrovstvá kraja,
1982 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1983 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1984 - 9. miesto, majstrovstvá kraja,
1985 - 8. miesto, majstrovstvá kraja, 1986 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1987 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1988 - 15. miesto, majstrovstvá kraja
Osobnosti
|
tréner, funkcionár | ||
|
výkonný predseda RSC, 1930 – zvolený do celoštátneho výboru predsedov športových klubov, 1935 – predseda Košickej futbalovej župy, | ||
|
1930 – dlhoročný výkonný tajomník futbalového klubu | ||
|
predseda RSC a riaditeľ banského závodu Rima-Muráň | ||
|
predseda futbalového oddielu 1933 | ||
|
tréner, bývalý hráč najvyššej maďarskej futbalovej súťaže | ||
|
tréner, bývalý hráč najvyššej maďarskej futbalovej súťaže NB I. | ||
|
hráč, mládežnícky tréner, manažér, legendárny postranný rozhodca | ||
|
pôsobil v klube v rôznych funkciách ( predseda atď.) – prvoligový a medzinárodný rozhodca | ||
|
výborný útočník, ktorý si po prestupe do Lok. Košice zahral najvyššiu československú ligu | ||
|
jeden z najlepších stredných obrancov v histórii klubu | ||
|
hráč a neskoršie tréner mládeže, ktorý sa staral o výchovu mládeže v ŠŠS pri ZŠ – Zlatá | ||
|
hráč a neskoršie tréner, pedagóg Gymnázia v Rožňave | ||
|
štatutár klubu, štatutár mesta, ktorý sa výrazne zaslúžil o rozvoj a podporu futbalu v meste | ||
|
dlhoročný kapitán, stopér, srdciar | ||
|
stredopoliar, strelec, organizátor hry, hral i vyššiu súťaž za JAS Bardejov a Duklu Prešov | ||
|
v klube pôsobil ako hráč i tréner, pôsobil i v klube Tatran Prešov | ||
|
výborný driblér a strelec (neskoršie hral za Magnezit Jelšava) |
Na záver patrí poďakovanie Dušanovi Pollákovi a Dionýzovi Keménymu za spoluprácu.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-