Na významnejšie sviatky ako boli Veľká noc, Turíce a pod., si pozývali na hosťovanie mužstvá z Maďarska aj Podkarpatskej Rusi (Užhorod, Mukačevo, Beregovo a pod.).
Na členskej schôdzi futbalového oddielu RSC, vo februári roku 1927, požiadal klub mesto o pridelenie plochy na vybudovanie nového futbalového ihriska. Mesto žiadosti vyhovelo a bezplatne pridelilo RSC plochu medzi bitúnkom a malou stanicou. Po takmer polročných stavebných prácach bol 28. augusta 1927 futbalový štadión RSC slávnostne uvedený do prevádzky. Je to štadión neskoršieho Baníka Rožňava, dnešného MFK Rožňava.
Sezóna 1931 / 1932
Káder: Szuhay, Sztarna, Stromp, Ludányi, Langhoffer, Ambrózy, Sebalj, Dokupel, Füleky, Juránek, Márton, Béres
Umiestenie: 2. miesto
Ďalšie umiestnenia do roku 1951:
Sezóna 1934 / 1935 - 4. miesto, súťaž Košickej župy
Sezóna 1936 / 1937 - 2. miesto, súťaž Košickej župy
1941 / 1942 - 7. miesto, Maďarská súťaž
1942 / 1943 - 3. miesto, Maďarská súťaž
1943 / 1944 - 9. miesto, Maďarská súťaž
1945 / 1946 - 2. miesto, 1. trieda Zemplínsko - Košická oblasť
1946 / 1947 - 6. miesto, Oblastná divízia
1947 / 1948 - 2. miesto, Oblastná divízia
Jeseň 1948 - Divízia - východ 5. miesto
Jeseň 1949 - 1. trieda - Košice, 1. miesto
1950 - Oblastná súťaž, 9. miesto
1951 - 1. trieda - Košice, 6. miesto
Káder v rokoch 1956 – 1959: Kozák, Tököly, Betler – Kuffa, Németh, Bakoš, Majkuth, Vassas, Krzák, Streicher, Valach, Lucza, Szabó, Bango, Tomajko, Šimkovič, Lakatoš, Mády, Turay, Grecmacher, Roman, Oravec, Klučovský
Káder 1963 / 1964: Kmec, Betler – Milko I, Milko II, Goga, Frank, Spišiak, Oravec, Štefánik, Dubay, Ičo, Krzák, Gašpar, Klučovský, Lovacký, Bakoš, Šalamon II, Šalamon I, Szöllös, Gašparec, Tomajko, Šebesta, Németh, Majoroš, Kapusta, Streicher, Lemberger, Vassas, Opremčák, Ján Doboš, Kováč, Köteles, Mády, Turay
Tréner: Ing. Šimkovič
Káder v roku 1965: Šalamon III, Rusnák, Kmec – Gašpar, Ičo, Štefánik, Dubay, Klučovský, Milko, Ján Doboš, Lisoň, Veverica, Krzák, Gašparec, Lovacký, Bakoš, Goga, Miškovič, Laubert, Köteles, Šalamon I, Šalamon II.
Káder 1967 / 1968: Körösi, Kmec – Šalamon, Štefánik, Krzák, Goga, Milko, Gacek, Lovacký, Mráz, Gonos, Laubert, Ján Doboš, Lörinc, Farkaš, Čampis, Ičo, Világi, Bakoš, J. Slovák
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1968 / 1969: Šalamon – Gašparec, Benedek, Goga, Ičo, Gacek, Ruszó, Világi, Boroš, Krzák, Farkaš, Mráz, Majoroš, Deméň, Lázar, Šalamon
Káder 1969 / 1970: Vojtech Korösi, Zoltán Šalamon – Koloman Lázar, Ladislav Deméň, Vojtech Majoroš, Štefan Boroš, Pavol Slovák, Ján Világi, Ľubomír Mráz, Ladislav Ičo, Róbert Benedek, Štefan Ruszó, Gustáv Gašparec, Vojtech Farkaš, Jozef Krzák, Ladislav Gacek, Jozef Goga, Ján Šalamon
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1971 / 1972: Zoltán Šalamon – Ján Világi, Ján Benco, Ľubomír Mráz, Ladislav Deméň, Štefan Milko, Daniel Baník, Ján Šalamon, Ladislav Čampis, Vojtech Majoroš, Tibor Taško, Jozef Milko, Jozef Kozák, Štefan Kesi, Koloman Lázar, Štefan Ruszó, Vojtech Majoroš, Róbert Benedek, Viktor Baláž, Jozef Gašpar
Káder 1973 - 1975: Zoltán Šalamon – Viktor Baláž, Štefan Ruszó, Ján Lörinc, Alexander Milko, Jozef Milko, Ondrej Tomášik, Jozef Filický, Štefan Kesi, Benedek, Jozef Gašpar, Dušan Rybár, Daniel Baník, Ladislav Čampis, Ľubomír Mráz, Dionýz Kemény, Ladislav Dávid, Vojtech Majoroš, Vojtech Ambrúž
Káder 1975 / 1976: Šalamon – Lemberger, Rybár, Benedek, Ambrózy, Vozár, Kesi, Gašpar, Breuer, Svinkásek, Lörinc, Filo, Ruszó, A. Milko, J. Milko, Filický, D. Gallo, Kuzma, Tomášik, Lukáč, Cirbus
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1976 / 1977: Šalamon, Dorkin - Rybár, Baník, Ambrózy, Teleczký, Lörinc, Boroš, Benco, A. Milko, J. Milko, J. Gallo, Ambrúž, Kesi, Filický, Dávid, Garaj, Lukáč, Strausz, Benedek, Gašpar, Boršody, Kuzma, Breuer, Tomášik, Cirbus, Ruszó, Deméň, Ľ. Gallo
Káder 1980 / 1981: Valach, Fedor – Kuzma, Gallo, Rybár, Šalamon, Baláž, Kemény, Teleczký, Lörinc, Milko, Benco, Ambrózy, Lukáč, Lucza, Šimonovič
Káder 1981 / 1982: Zoltán Šalamon, Vladimír Valach – Ján Lörinc, Dušan Rybár, Ľubomír Hlaváč, Ján Kuzma, Vojtech Zatroch, Milan Benco, Ladislav Deméň, Viktor Baláž, Ján Krišák, Jaroslav Strelka, Alexander Milko, Ján Gallo, Ladislav Šalamon, Dionýz Kemény, Ladislav Teleczký
Káder 1982 / 1983: Šalamon, Fedor, Molnár – Rybár, P. Bukovič, Š. Bukovič, Világi, Lörinc, Repaský, Mosný, Deméň, Szekeres, Zatroch, Kemény, Šlosár, Majerčák, Baláž, Spišiak, Šalamon, Bakoš, Švihla, Melech,
Tréner: Ladislav Németh
Káder 1983 / 1984: Dorkin, Fedor, Šalamon, Molnár – Poliak, Spišiak, P. Bukovič, Š. Bukovič, Motyka, Mitro, Sedmák, Zatroch, Šlosár, L. Šalamon, Deméň, Szekeres, Bakoš, Baláž, Hlaváč, Orlovský, Benedek, Hlivák, Rybár, Világi, Repaský, Lörinc, Kemény, Majerčák, Švihla, Melech, Mosný
Káder 1984 / 1985: Dorkin, Fedor, Molnár, Páll – Spišiak, Mitro, Motyka, Poliak, Š. Bukovič, P. Bukovič – Zatroch, Rybár, Deméň, Szekeres, Šalamon, Zsilla, Šlosár, Baláž – Hlaváč, Sedmák, Lucza, Strelka, Benedek, Orlovský, Bakoš, Ruszó, Goga, Hlivák
Tréner: Ján Polgár
Káder v rokoch 1986 – 1988: Ján Dorkin, Peter Prívozník – Jaroslav Strelka, Tibor Világi, Viktor Baláž, Milan Benco, Ladislav Deméň, Pavol Bukovič, Viliam Nemčko, Jaroslav Spišiak, Marián Šlosár, Štefan Ruszó, Róbert Motyka, Dušan Pollák, Ladislav Zsilla, Miroslav Majerčák, Dušan Žiak, Norbert Adamec, Ján Lörinc, Štefan Kakalejčík, Vojtech Zatroch, Štefan Mitro, Július Szöllös
Tréner: Jozef Milko
Ďalšie umiestenia:
1952 - 10. miesto, 1. trieda Košice, 1953 - 6. miesto, 1. trieda Košice,
1954 - 9. miesto, 1. trieda Košice, 1955 - 2. miesto, Prebor kraja Košice, 1956 - 10. miesto, 1. A trieda,
1958 - 6. miesto, 1. A trieda, 1959 - 3. miesto, 1. A trieda, 1960 - 2. miesto, 1. A trieda,
1961 - 4. miesto, majstrovstvá kraja, 1962 - 12. miesto, majstrovstvá kraja, 1963 - 6. miesto, majstrovstvá kraja,
1964 - 2. miesto, majstrovstvá kraja, 1965 - 4. miesto, majstrovstvá kraja,
1966 - 9. miesto, divízia, 1967 - 8. miesto, divízia, 1968 - 10. miesto, divízia,
1969 - 8. miesto, divízia, 1970 - 2. miesto, divízia, 1971 - 13. miesto, divízia, 1972 - 1. miesto, majstrovstvá kraja,
1973 - 9. miesto, divízia, 1974 - 13. miesto, divízia, 1975 - divízia, 14. miesto,
1976 - 8. miesto, majstrovstvá kraja, 1977 - 9 . miesto, majstrovstvá kraja 1978 - 14. miesto, majstrovstvá kraja,
1979 - 2. miesto, majstrovstvá kraja, 1980 - 8. miesto, majstrovstvá kraja, 1981 - 10. miesto, majstrovstvá kraja,
1982 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1983 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1984 - 9. miesto, majstrovstvá kraja,
1985 - 8. miesto, majstrovstvá kraja, 1986 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1987 - 3. miesto, majstrovstvá kraja, 1988 - 15. miesto, majstrovstvá kraja
Osobnosti
|
tréner, funkcionár | ||
|
výkonný predseda RSC, 1930 – zvolený do celoštátneho výboru predsedov športových klubov, 1935 – predseda Košickej futbalovej župy, | ||
|
1930 – dlhoročný výkonný tajomník futbalového klubu | ||
|
predseda RSC a riaditeľ banského závodu Rima-Muráň | ||
|
predseda futbalového oddielu 1933 | ||
|
tréner, bývalý hráč najvyššej maďarskej futbalovej súťaže | ||
|
tréner, bývalý hráč najvyššej maďarskej futbalovej súťaže NB I. | ||
|
hráč, mládežnícky tréner, manažér, legendárny postranný rozhodca | ||
|
pôsobil v klube v rôznych funkciách ( predseda atď.) – prvoligový a medzinárodný rozhodca | ||
|
výborný útočník, ktorý si po prestupe do Lok. Košice zahral najvyššiu československú ligu | ||
|
jeden z najlepších stredných obrancov v histórii klubu | ||
|
hráč a neskoršie tréner mládeže, ktorý sa staral o výchovu mládeže v ŠŠS pri ZŠ – Zlatá | ||
|
hráč a neskoršie tréner, pedagóg Gymnázia v Rožňave | ||
|
štatutár klubu, štatutár mesta, ktorý sa výrazne zaslúžil o rozvoj a podporu futbalu v meste | ||
|
dlhoročný kapitán, stopér, srdciar | ||
|
stredopoliar, strelec, organizátor hry, hral i vyššiu súťaž za JAS Bardejov a Duklu Prešov | ||
|
v klube pôsobil ako hráč i tréner, pôsobil i v klube Tatran Prešov | ||
|
výborný driblér a strelec (neskoršie hral za Magnezit Jelšava) |
Na záver patrí poďakovanie Dušanovi Pollákovi a Dionýzovi Keménymu za spoluprácu.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-