Mužstvo bodovalo v Dvorníkoch, kde remizovalo, doma stratilo body po remíze s Budimírom, prehre s M. Idou, remizovalo aj v Rožňave.
Súpiska Krh. Podhradia: Dávid Džačár, Ján Salai – Jozef Görgei, Ivan Oravec, Jozef Erdöfalvi, Csaba Kiss, Norbert Lükö, Štefan Kún, Peter Kovács, Matúš Mészner, Maroš Bakoš, Miroslav Seman, Tibor Kardoš, Ján Kovács, Dávid Vozár, Tomáš Beke, Brian Harabin, Jakub Hovorka, Ivan Bošela, Július Benedik, Tomáš Hajdúk, Jozef Rencsok, Tomáš Revúcky, Daniel Freivolt, Matúš Smrek
MFK Rožňava skončila desiata. Doma prehrala s Perínom, Popročom, remizovala v Košickej Novej Vsi. Fanúšikov nepotešila vysoká prehra na Lokomotíve, na druhej strane sa podarilo deklasovať Kysak či vyhrať v Kokšove-Bakši. V Malej Ide mužstvo prehralo 7:3 a v predohrávke zdolalo Seňu 6:0.
Súpiska Rožňavy: Dávid Oravecz, Ladislav Šalamon – Ondrej Vysoký, Jozef Korfanta, Rastislav Greško, Ján Ivanič, Ondrej Sanisló, Zoran Molčan, Dominik Kakalejčík, Zoltán Breuer, Attila Gyömbér, Peter Sappanoš, Marcel Ikri, Stanislav Ďuriček, Matej Horvát, Pavol Kontra, Tomáš Németh, Ladislav Dávid, Jaroslav Figúr, Adrián Ragán, Timotej Lipták, Matej Chochol, Dominik Grulyo, Richard Ďurský
Tabuľka V. ligy – K - G
| 1. | TJ DRUŽSTEVNÍK PERÍN | 14 | 9 | 2 | 3 | 37:26 | 29 |
| 2. | FC LOKOMOTÍVA KOŠICE | 14 | 9 | 1 | 4 | 36:20 | 28 |
| 3. | TJ DRUŽSTEVNÍK ČEČEJOVCE | 14 | 9 | 0 | 5 | 37:31 | 27 |
| 4. | TJ KOKŠOV-BAKŠA | 14 | 8 | 1 | 5 | 35:33 | 25 |
| 5. | TJ DVORNÍKY-VČELÁRE | 14 | 7 | 3 | 4 | 37:25 | 24 |
| 6. | TJ DRUŽSTEVNÍK MALÁ IDA | 14 | 7 | 2 | 5 | 52:35 | 23 |
| 7. | OFK SLOVAN POPROČ | 14 | 7 | 1 | 6 | 32:24 | 22 |
| 8. | TJ DRUŽSTEVNÍK BUDIMÍR | 14 | 7 | 1 | 6 | 34:34 | 14 |
| 9. | K KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE | 14 | 5 | 3 | 6 | 22:24 | 18 |
| 10. | MFK ROŽŇAVA | 14 | 5 | 2 | 7 | 34:33 | 17 |
| 11 | TJ HORNÁD ŽDAŇA | 14 | 4 | 2 | 8 | 30:32 | 14 |
| 12. | FK KOŠICKÁ NOVÁ VES | 14 | 3 | 3 | 8 | 15:31 | 12 |
| 13. | TJ MARATÓN SEŇA | 14 | 3 | 2 | 9 | 19:41 | 11 |
| 14. | FK STAVMONT KYSAK | 14 | 2 | 3 | 9 | 14:45 | 9 |
V 6. lige bola na čele Krh. Dlhá Lúka, ktorá všetky zápasy vyhrala, druhá skončila Vyšná Slaná s deväťbodovou stratou. Posledný skončil ŠK Baník Štítnik so ziskom 0 bodov. Predposledná bola Dobšiná so ziskom 9 bodov. Tretia bola Drnava, siedma Gemerská Hôrka.
V 7. lige bol prvý ŠK Polom, druhá Rožňava B s jednobodovou stratou. Posledný bol FK Baník Štítnik so ziskom 0 bodov. Do súťaže sa prihlásili Jablonov, Kružná a Mladosť Brzotín, ale zápasy neodohrali – odhlásili sa pred štartom súťaže. Rezerva Krh. Podhradia skončila štvrtá.
Zaujímavé výsledky
6. liga
ŠK Baník Štítnik – Vyšná Slaná 0:12
ŠK Baník Štítnik – Dlhá Ves 1:8
Rož. Bystré – ŠK Baník Štítnik 6:0
Rož. Bystré – Plešivec 7:3
Dobšiná – ŠK Baník Štítnik 10:0
Honce – ŠK Baník Štítnik 8:1
ŠK Baník Štítnik – Drnava 3:10
Plešivec – Rakovnica 6:1
Pača – G. Hôrka 0:6
Rakovnica – Rož. Bystré 5:3
Vyšná Slaná – Dobšiná 13:0
Gemerská Hôrka – ŠK Baník Štítnik 7:0
Hrhov – ŠK Baník Štítnik 10:0
Hrhov – Krh. D. Lúka 1:8
Dobšiná – Hrhov 4:5
Hrhov – Pača 6:1
Dlhá Ves – Dobšiná 7:1
Dlhá Ves – Rakovnica 6:0
ŠK Baník Štítnik – Betliar 2:8
Vyšná Slaná – G. Hôrka 7:0
7. liga
ŠK Polom – FK Baník Štítnik 12:1
Rožňava B – FK Baník Štítnik 15:0
Jovice – Lipovník 2:7
ŠK Polom – Jovice 10:0
Krh. Podhradie B – ŠK Polom 1:7
Lipovník – Čoltovo 15:0
Jovice – Rožňava B 2:13
FK Baník Štítnik – Lipovník 0:11
Niektoré prestupy a hosťovania
Tibor Kerekeš – Krh. Podhradie – Krompachy
Tomáš Galajda – Krh. Podhradie – Ploské
Jozef Görgei, Ján Kovács – Drnava – Krh. Podhradie
Ivan Bošela – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Ján Salai – Kružná – Krh. Podhradie
Brian Harabin – Rožňava – Krh. Podhradie
Adrián Pipoly, Jakub Hovorka – Krh. Podhradie - Honce
Tibor Kardoš – G. Hôrka – Krh. Podhradie
Richard Ďurský – Rož. Bystré – Rožňava
Ladislav Dávid – Rudná – Rožňava
František Čapó – Rožňava B – Rakovnica
Roman Die – ŠK Polom – Rudná
Peter Pačan – Rožňava – Lubeník
Michael Boroš – Rožňava – Honce
Marek Ogurčák – Rožňava – Dobšiná
Dominik Gruylo – Hrhov – Rožňava
Dávid Oravecz – Turňa – Rožňava
Libor Urban – Vlachovo – ŠK Polom
Július Lišuch – Slávia TU – ŠK Polom
Matúš Pitoňák – ŠK Polom – Vyšná Slaná
Marek Šály – Rakovnica – ŠK Polom
Tomáš Švihla – ŠK Polom – Revúca
Roman Nemec – ŠK Polom – Pača
Martin Havrlent – Dobšiná – ŠK Polom
Miroslav Kerek – Krh. Podhradie – ŠK Polom
Peter Rogos – ŠK Polom – Vyšná Slaná
Miloš Gallo, Boris Milko – Dobšiná – ŠK Polom
Viktor Mihalík – ŠK Polom – Betliar
Maroš Gallo – FK Baník Štítnik – ŠK Polom
Tomáš Ďuraj – ŠK Polom – Rakovnica
Roman Polyák – ŠK Polom – Jovice
Lukáš Fabian – Rudná – Betliar
Jozef Korfanta – Betliar – Rudná
Peter Boroš – Betliar – Honce
Boris Szilardi, Ladislav Buday – Drnava - Betliar
Asmir Cilovič, Vladimír Kováč – Betliar – Slávia TU
Vojtech Hegedüs – Krh. D. Lúka – Dlhá Ves
Rastislav Pásztor, Attila Kerekeš, Ákos Kerekeš, Róbert Dókuš, Oto Kerekeš – Kružná – Krh. D. Lúka
Jozef Péči – Turňa – Krh. D. Lúka
Róbert Fabian – Krh. D. Lúka – Drnava
Tomáš Parada – Krh. D. Lúka – Jovice
Ádám Kardos – Krh. D. Lúka – Turňa
Szabolcs Csakó – Jablonov – Krh. D. Lúka
Poznámka: V rámci fúzie došlo k prestupom hráčov Rudnej do Rožňavy. Z priestorových dôvodov ich neuvádzame.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.