Mužstvo bodovalo v Dvorníkoch, kde remizovalo, doma stratilo body po remíze s Budimírom, prehre s M. Idou, remizovalo aj v Rožňave.
Súpiska Krh. Podhradia: Dávid Džačár, Ján Salai – Jozef Görgei, Ivan Oravec, Jozef Erdöfalvi, Csaba Kiss, Norbert Lükö, Štefan Kún, Peter Kovács, Matúš Mészner, Maroš Bakoš, Miroslav Seman, Tibor Kardoš, Ján Kovács, Dávid Vozár, Tomáš Beke, Brian Harabin, Jakub Hovorka, Ivan Bošela, Július Benedik, Tomáš Hajdúk, Jozef Rencsok, Tomáš Revúcky, Daniel Freivolt, Matúš Smrek
MFK Rožňava skončila desiata. Doma prehrala s Perínom, Popročom, remizovala v Košickej Novej Vsi. Fanúšikov nepotešila vysoká prehra na Lokomotíve, na druhej strane sa podarilo deklasovať Kysak či vyhrať v Kokšove-Bakši. V Malej Ide mužstvo prehralo 7:3 a v predohrávke zdolalo Seňu 6:0.
Súpiska Rožňavy: Dávid Oravecz, Ladislav Šalamon – Ondrej Vysoký, Jozef Korfanta, Rastislav Greško, Ján Ivanič, Ondrej Sanisló, Zoran Molčan, Dominik Kakalejčík, Zoltán Breuer, Attila Gyömbér, Peter Sappanoš, Marcel Ikri, Stanislav Ďuriček, Matej Horvát, Pavol Kontra, Tomáš Németh, Ladislav Dávid, Jaroslav Figúr, Adrián Ragán, Timotej Lipták, Matej Chochol, Dominik Grulyo, Richard Ďurský
Tabuľka V. ligy – K - G
| 1. | TJ DRUŽSTEVNÍK PERÍN | 14 | 9 | 2 | 3 | 37:26 | 29 |
| 2. | FC LOKOMOTÍVA KOŠICE | 14 | 9 | 1 | 4 | 36:20 | 28 |
| 3. | TJ DRUŽSTEVNÍK ČEČEJOVCE | 14 | 9 | 0 | 5 | 37:31 | 27 |
| 4. | TJ KOKŠOV-BAKŠA | 14 | 8 | 1 | 5 | 35:33 | 25 |
| 5. | TJ DVORNÍKY-VČELÁRE | 14 | 7 | 3 | 4 | 37:25 | 24 |
| 6. | TJ DRUŽSTEVNÍK MALÁ IDA | 14 | 7 | 2 | 5 | 52:35 | 23 |
| 7. | OFK SLOVAN POPROČ | 14 | 7 | 1 | 6 | 32:24 | 22 |
| 8. | TJ DRUŽSTEVNÍK BUDIMÍR | 14 | 7 | 1 | 6 | 34:34 | 14 |
| 9. | K KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE | 14 | 5 | 3 | 6 | 22:24 | 18 |
| 10. | MFK ROŽŇAVA | 14 | 5 | 2 | 7 | 34:33 | 17 |
| 11 | TJ HORNÁD ŽDAŇA | 14 | 4 | 2 | 8 | 30:32 | 14 |
| 12. | FK KOŠICKÁ NOVÁ VES | 14 | 3 | 3 | 8 | 15:31 | 12 |
| 13. | TJ MARATÓN SEŇA | 14 | 3 | 2 | 9 | 19:41 | 11 |
| 14. | FK STAVMONT KYSAK | 14 | 2 | 3 | 9 | 14:45 | 9 |
V 6. lige bola na čele Krh. Dlhá Lúka, ktorá všetky zápasy vyhrala, druhá skončila Vyšná Slaná s deväťbodovou stratou. Posledný skončil ŠK Baník Štítnik so ziskom 0 bodov. Predposledná bola Dobšiná so ziskom 9 bodov. Tretia bola Drnava, siedma Gemerská Hôrka.
V 7. lige bol prvý ŠK Polom, druhá Rožňava B s jednobodovou stratou. Posledný bol FK Baník Štítnik so ziskom 0 bodov. Do súťaže sa prihlásili Jablonov, Kružná a Mladosť Brzotín, ale zápasy neodohrali – odhlásili sa pred štartom súťaže. Rezerva Krh. Podhradia skončila štvrtá.
Zaujímavé výsledky
6. liga
ŠK Baník Štítnik – Vyšná Slaná 0:12
ŠK Baník Štítnik – Dlhá Ves 1:8
Rož. Bystré – ŠK Baník Štítnik 6:0
Rož. Bystré – Plešivec 7:3
Dobšiná – ŠK Baník Štítnik 10:0
Honce – ŠK Baník Štítnik 8:1
ŠK Baník Štítnik – Drnava 3:10
Plešivec – Rakovnica 6:1
Pača – G. Hôrka 0:6
Rakovnica – Rož. Bystré 5:3
Vyšná Slaná – Dobšiná 13:0
Gemerská Hôrka – ŠK Baník Štítnik 7:0
Hrhov – ŠK Baník Štítnik 10:0
Hrhov – Krh. D. Lúka 1:8
Dobšiná – Hrhov 4:5
Hrhov – Pača 6:1
Dlhá Ves – Dobšiná 7:1
Dlhá Ves – Rakovnica 6:0
ŠK Baník Štítnik – Betliar 2:8
Vyšná Slaná – G. Hôrka 7:0
7. liga
ŠK Polom – FK Baník Štítnik 12:1
Rožňava B – FK Baník Štítnik 15:0
Jovice – Lipovník 2:7
ŠK Polom – Jovice 10:0
Krh. Podhradie B – ŠK Polom 1:7
Lipovník – Čoltovo 15:0
Jovice – Rožňava B 2:13
FK Baník Štítnik – Lipovník 0:11
Niektoré prestupy a hosťovania
Tibor Kerekeš – Krh. Podhradie – Krompachy
Tomáš Galajda – Krh. Podhradie – Ploské
Jozef Görgei, Ján Kovács – Drnava – Krh. Podhradie
Ivan Bošela – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Ján Salai – Kružná – Krh. Podhradie
Brian Harabin – Rožňava – Krh. Podhradie
Adrián Pipoly, Jakub Hovorka – Krh. Podhradie - Honce
Tibor Kardoš – G. Hôrka – Krh. Podhradie
Richard Ďurský – Rož. Bystré – Rožňava
Ladislav Dávid – Rudná – Rožňava
František Čapó – Rožňava B – Rakovnica
Roman Die – ŠK Polom – Rudná
Peter Pačan – Rožňava – Lubeník
Michael Boroš – Rožňava – Honce
Marek Ogurčák – Rožňava – Dobšiná
Dominik Gruylo – Hrhov – Rožňava
Dávid Oravecz – Turňa – Rožňava
Libor Urban – Vlachovo – ŠK Polom
Július Lišuch – Slávia TU – ŠK Polom
Matúš Pitoňák – ŠK Polom – Vyšná Slaná
Marek Šály – Rakovnica – ŠK Polom
Tomáš Švihla – ŠK Polom – Revúca
Roman Nemec – ŠK Polom – Pača
Martin Havrlent – Dobšiná – ŠK Polom
Miroslav Kerek – Krh. Podhradie – ŠK Polom
Peter Rogos – ŠK Polom – Vyšná Slaná
Miloš Gallo, Boris Milko – Dobšiná – ŠK Polom
Viktor Mihalík – ŠK Polom – Betliar
Maroš Gallo – FK Baník Štítnik – ŠK Polom
Tomáš Ďuraj – ŠK Polom – Rakovnica
Roman Polyák – ŠK Polom – Jovice
Lukáš Fabian – Rudná – Betliar
Jozef Korfanta – Betliar – Rudná
Peter Boroš – Betliar – Honce
Boris Szilardi, Ladislav Buday – Drnava - Betliar
Asmir Cilovič, Vladimír Kováč – Betliar – Slávia TU
Vojtech Hegedüs – Krh. D. Lúka – Dlhá Ves
Rastislav Pásztor, Attila Kerekeš, Ákos Kerekeš, Róbert Dókuš, Oto Kerekeš – Kružná – Krh. D. Lúka
Jozef Péči – Turňa – Krh. D. Lúka
Róbert Fabian – Krh. D. Lúka – Drnava
Tomáš Parada – Krh. D. Lúka – Jovice
Ádám Kardos – Krh. D. Lúka – Turňa
Szabolcs Csakó – Jablonov – Krh. D. Lúka
Poznámka: V rámci fúzie došlo k prestupom hráčov Rudnej do Rožňavy. Z priestorových dôvodov ich neuvádzame.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-