Ideálna zostava na jeseň: Chanas – Leštach / Galajda, Gunár, Ďuriček, Világi – V. Lišuch, Mlynár, Hatvaník, J. Lišuch – Greško, Chomiak.
Ideálna zostava na jar: Chanas – Galajda / Ďuriček, Kovács, Gunár, Világi – V. Lišuch, Kurian, Hatvaník, J. Lišuch – Greško, Chomiak.



Výsledky:
Jeseň
Kun. Teplica – G. Poloma 5:0
Rudná – Gem. Poloma 1:2 (1:1), Góly: 39. Z. Greško, 88. Gunár
Gem. Poloma – Krh. Podhradie 2:3 (1:2), Góly: 36. a 79. Mlynár, ŽK: Lišuch, Világi
Gem. Poloma – Dlhá Ves 1:0 (0:0), Gól: Z. Greško
Plešivec – Gem. Poloma 5:1 (2:1), Góly: 20. Hatvaník, ŽK: Z. Greško 2, Chanas, ČK: Z. Greško
Gem. Poloma – Kovstav 4:2 (2:0), Góly: 48., 55. a 65. Z. Greško (1 z 11m), 72. Chomiak, ŽK: Chomiak
Brzotín – Gem. Poloma 2:1 (2:1), Góly: 5. Mlynár, ŽK: Lišuch
Kružná – Gem. Poloma 2:1 (1:0), Góly: 57. M. Roxer, ŽK: Greško, ČK: Világi
Gem. Poloma – Nižná Slaná 2:1 (1:0), Góly: 29. Roxer, 70. Hatvaník, ŽK: Világi
Dobšiná – Gem. Poloma 5:1 (4:1), Góly: 44. Mlynár
Gem. Poloma – Vyšná Slaná 2:4 (1:0), Góly: Chomiak 2
Lipovník – G. Poloma 4:1, Gól: Leštach, ŽK: Hatvaník
G. Poloma – Dedinky 2:1, Góly: Greško, Ďuriček, ŽK: L. Kováč
Jar
Gem. Poloma – Dobšiná 4:3 (1:1), Góly: Gunár, Z. Greško (11m), Lišuch, Chomiak, ŽK: Kurian
Zostava: Chanas – Galajda, Kovács, Gunár, Világi – Lišuch, Kurian, Hatvaník, Ďuriček – Greško, Chomiak, striedali Leštach, Arvay
Nižná Slaná – G. Poloma 3:1 (2:1), Gól: Greško
Vyšná Slaná – Gem. Poloma 2:1 (0:0), Góly: Hatvaník, ŽK: J. Lišuch, Hatvaník
Krh. Podhradie – G. Poloma 4:1 (2:1), Gól: K. Chomiak, ŽK: T. Világi
G. Poloma – Kružná 5:0 (3:0), Góly: 5. a 45. Z. Greško, 27. J. Lišuch, 62. J. Gunár, 73. K. Chomiak, ŽK: K. Chomiak
Zostava: Chanas – Galajda, Kovács, Gunár, Világi – V. Lišuch, Ďuriček, Hatvaník, J. Lišuch – Greško, Chomiak
Dlhá Ves – Gem. Poloma 1:1, ŽK: Gunár, Hatvaník, V. Lišuch
Gem. Poloma – Brzotín 3:0, ŽK: Chomiak, Gunár, Hatvaník
Dedinky – Gem. Poloma 7:3
Gem. Poloma – Rudná 1:1, Gól: Greško, ŽK: Greško
Zostava: Chanas – Jozefčák, Kovács, Gunár, Világi – Lišuch, Kurian, Hatvaník, Ďuriček – Greško, Chomiak, striedali Šimon, Arvay
Gem. Poloma – Plešivec 4:0
Gem. Poloma – Lipovník 2:2, Góly: Greško 2
Gem. Poloma – K. Teplica 2:1, ŽK: Gunár, Greško, V. Lišuch
Kovstav – G. Poloma 2:1, ŽK: Ďuriček, Gunár, Kurian
Zaujímavosti
Tréner G. Polomy sa v novinách sťažoval na výkon rozhodcu v zápase Kružná – G. Poloma
Zápas G. Poloma – Kružná musel byť za stavu 2:2 pre zlý terén prerušený, hral sa v náhradnom termíne
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-