1986 / 1987: Buš, Schmiedl – Spišák, Gömöri, Zdechovan, Wollinger, Pazera, M. Gallo, Michlík, Lukáč, Kotváč, Gonosz, Putera, Palík, Leng, Ištók
1987 / 1988: Kováč, Buš, Schmiedl – Figúr, Gömöri, Lukáč, Spišák, Fatľa, Gomori, Pazera, Gonosz, Fatľa, Wollinger, Kotváč, Marciš, M. Gallo, Leng, Zdechovan, Barna, Michlík, Palík, Bakoš, Golenya
Káder 1988 / 1989: Kováč, Buš – Spišák, Lukáč, Figúr, Barna, Gonosz, Michlík, Eliáš, Dzura, Palík, Putera, Golenya, Pazera, Zdechovan, Gömöri, Fatľa, Marciš , Gallo, Neuschel
Tréner: Ján Petrák
Káder 1989 / 1990: Kováč, Schmiedl – Figúr, Lukáč, Leng, Neuschel, Spišák, Regec, Marchevský, Fatľa, Dzura, Gonosz, Zdechovan, Putera, Bobka, Michlík, Mních, Gallo
Káder 1990 / 1991: Kováč – Barna, Figúr, Spišák, Lukáč, Leng, Dzura, Regec, Balog, Marchevský, Slobodník, Putera, Michlík, Bobka, Boroš, Fatľa, Zdechovan, Palík, Baláž
Káder 1991 / 1992: Kováč, Schmiedl (jeseň), Kišband (jarná časť) – Barna, Barna, Lukáč, Dzura, Regec, Marchevský, Slobodník, Tóth (obaja jeseň), Putera, Palík, Boskovič, Michlík, Bobka, Neušel, Schelling, Podracký, Hanes, Lunter, Faško, Pavlišin (všetci šiesti jarná časť)
Káder 1992 / 1993: Schmiedl – Schelling, Putera, Andrejco, Gajan, Lukáč, Plichta, Dzura, Barna, Rendoš, Pavlišin, Palík, Boskovič, Zachar, Flašík, Dovalovský, Huťan, Ševc, Gajdoš, Palaš, Baláž, Regec, Putera
Tréner: Peter Pálka
Káder 1993 / 1994: Schmiedl, Gažovič – Gajan, Lunter, Dzura, Flašík, Palík, Boskovič, Žák, Lukáč, Barna, Toman, Poruba, Hanes, Gallo, Putera, Boda
Káder 1994 / 1995: Schmiedl – Barna, Lukáč, Dzura, Dacho, Tóth, Tyčiak, Pavlišin, Schelling, Flašík, Krett, Szorád, Varga, Cibik, Hanes, Gajan, Putera, Bača, Knut, Lunter, Boda
Káder 1995 /1996: Igor Schmiedl, Peter Komenda – Pavol Lukáč, Milan Barna, Peter Kašník, Jozef Pavlišin, Ján Fatľa, Richard Luntner, Zoltán Szorád, Peter Gajan, Peter Krett, Marcel Tyčiak , Maroš Vasiľ, Ľuboš Krochta, Štefan Palík, Ľubomír Dzura, Roman Medvec, Daniel Vojčík, Milan Bajusz
Káder: 1996 / 1997: Kamesch, Gažovič - Chudík, Diagne, Fall, Dubec, Krochta, Krivjančin, Fatľa, Bukovec, Medvec, Nikitin, Kamenský, Dvorský, Sasák, Vasilenko, Džubara, Dzura, Szorád, Lukáč, Lohyňa, Matta, Gömöri, Gabria, Barna, Szüllö, Guererra
Tréner: Mikuláš Komanický
Káder 1997 /1998: Gažovič, Belica, Tóth – Fall, Krivjančin, Krochta, Šott, Nikitin, Kamenský, Diopp, Dubec, Adlen, Sasák, Pazúr, Vojčík, Medvec, Rosinský, Babijčuk, Toman, Poruba, Gočaltovský, Bukovec, Szüllö, Gabria, Krišanda, Kamancza, Pazúr, Dúbravický, Boháč, Lipták
Káder 1998 /1999: Gažovič, Belica, Pulen – Szaniszló, Nikitin, Černega, Kuzma, Grendel, Lunter, Vojčík, Krivjančin, Medvec, Zlacký, Poruba, Lukáč, Kamenský, Gočaltovský, Síč, Pazúr, Kaňa, Kaprál, Buvala, Struhár, Valent, Kubus, Blaha, Šimšaj
Umiestnenia v konečnej tabuľke
1985 – 4. miesto, 2. SNL – východ
1986 – 12. miesto, 2. SNL – východ
1987 – 4. miesto, 2. SNL – východ
1988 – 1. miesto, 2. SNL – východ
1989 – 8. miesto, 1. SNL
1990 – 4. miesto, 1. SNL
1991 – 12. miesto, 1. SNL
1992 – 12. miesto, 1. SNL
1993 – 15. miesto, 1. SNL
1994 – 8. miesto, 2. liga
1995 – 14. miesto, 2. liga
1996 – 1. miesto, 3. liga
1997 – 4. miesto, 2. liga
1998 – 5. miesto, 2. liga
1999 – 15. miesto, 2. liga
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-