I. A trieda 1956 – 1957, 1958 – 1965, 1988 – 1992
4. liga 1993 – 1994
3. liga – východ 1994 – 1995
1. trieda 1945 – 1946, 1948 – 1954
oblastná súťaž 1949 – 1950
krajský prebor 1954 – 1955
2. liga 1995 – 1996
Rožňava B
1. B trieda 1968 – 1971, 1976 – 1977, 1983 – 1984, 1993 / 1994 – 1994 / 1995
1955 – krajská súťaž juh
Gemerská Hôrka
I. B trieda 1961 – 1968
Dobšiná
I. B trieda K – G – 1972 – 1978, 1979 – 1980, 1984 – 1991
I. B trieda – západ 1965 – 1968
I. A trieda – západ 1968 – 1972
Krajská súťaž – sever – 1953, 1954
Krajská súťaž – západ – 1955 – 1957
I. B trieda 1959 / 1960
1952 – krajská súťaž – Košický kraj
Vlachovo
1. B trieda 1987 – 1989
Gemerská Poloma
I. B trieda K – G 1965 / 1966, 1991 – 1996
2. trieda – Gemer 1959 – 1960
Poznámka: Gemerská Poloma v priebehu ročníka 1959 / 1960 nahradila v 2. triede Betliar, bližšie informácie nie sú známe
Betliar
I. B trieda K – G 1994 / 1995 – 1995 / 1996
2. trieda – Gemer 1957 – 1960
Kunova Teplica
I. A trieda 1957, 1967 – 1971, 1990 – 1995
I. B trieda 1958 – 1960 1966 – 1967 1971 – 1972 1973 – 1974 1978 – 1983 1986 – 1990 1995 – 1996
1952 – krajská súťaž
1955 – krajská súťaž
Dedinky
I. B trieda 1966 – 1968
Plešivec
1955 – krajská súťaž – juh
1956 – 1. B trieda
1959 – 1960 1. A trieda
1960 – 1961 – I. trieda – JUH
1965 – 1971, 1975 – 1977 – 1. B trieda
1961 – 1962 – 1. trieda B skupina
Štítnik
1956 – 1. A trieda západ
1957 / 1958 – 1959 / 1960 – 2. trieda Gemer
Krajská súťaž – západ – 1957
Slavošovce
I. trieda – skupina B – 1959 – 1964, 1967 – 1970, 1972 – 1973
1953 – 1955 – krajská súťaž – juh
1956, 1962 – 1964 – 1. A trieda
1957 – Krajská súťaž – západ
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
1950 – 1952 – krajská súťaž – Košický kraj
Gočovo
I. B trieda 1970 – 1975
Honce
I. B trieda 1969 – 1971, 1974 – 1975
Nižná Slaná
2. trieda – Gemer 1959 /1960
Vyšná Slaná
I. B trieda 1971 – 1974, 1982 – 1985
Muráň
I. B trieda 1989 / 1990
Muránska Dlhá Lúka
I. B trieda 1988 – 1991
Revúca
Krajská súťaž – sever – 1953 – 1955
I. B trieda 1975 – 1978, 1985 – 1988
I. A trieda – 1966, 1969 – 1973, 1979, 1989 – 1994
I. B trieda – západ – 1956, 1974
Krajská súťaž – sever –1957 – 1960
I. trieda – JUH – 1961 / 1962
Krajské majstrovstvá – 1967 / 1968
Kameňany
2. trieda – Gemer 1959 /1960
Jelšava
1950 – 1952 – krajská súťaž – Košický kraj
1. trieda Košice – 1949
Krajské majstrovstvá – 1965, 1970 – 1975, 1978 – 1983
Divízia 1976 – 1977
I. B trieda – sever – 1957 – 1960
Krajská súťaž – 1955
I. A trieda – 1966, 1967 – 1969
2. SNL – 1985 – 1988
1. SNL – 1989 – 1993
2. liga – 1993 – 1995
3. liga – 1995 / 1996
Oblastné majstrovstvo – 1969 – 1971
Jelšava B
I. B trieda 1993 – 1996
Ratková
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
Železník
I. B trieda – 1957, 1959 / 1960
2. trieda – Gemer – 1957 / 1958
I. trieda – JUH – 1960 /1961
Lubeník
Krajské majstrovstvá – 1965 – 1966, 1967 / 1968, 1972 – 1976, 1986, 1976 – 1991
3. liga – 1995
2. liga – 1992 – 1994
2. trieda – Gemer – 1958 / 1959
I. A trieda – 1962 – 1964
Oblastné majstrovstvo – 1967, 1968 / 1969, 1969 – 1971
Lubeník B
I. B trieda – 1991 / 1992
Brzotín
I. B trieda – 1981 / 1982
Sirk
1977 / 1978, 1979 – 1985 – I. B trieda
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
FOTOGALÉRIA
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12968/reprezentovali-gemer-vo-futbale-v-regionalnych-sutaziach-v-rokoch-1949-1996#sigProGalleriaee236b3f1b
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-