Jar 2012: Koncz - Dorkin, Leng, Ján Gallo, Kuchta, Krága, Jaro Gallo, Čapó, Ján Gallo, farár, Minčík, Urban ml., Urban st., Valko, Valent, Galata, Ruszó, Račko, Rusznyák
4. miesto 41 bodov
Najlepší strelec: Ján Urban – 19 gólov
2012 – 2013: Koncz, Péter (jeseň) - Dorkin, Ján Gallo, Jar. Gallo, Kuchta, Čapó, Urban ml., Leng, Minčík, Krága, Tomko, Ujházi, Šimon, Ján Gonos, Valent, Fabian, Urban st., Galata, Máťaš
5. miesto 44 bodov
Najlepší strelec: Ján Urban – 13 gólov
2013 – 2014: Koncz - Š. Dorkin, Demjan, Galata, Kuchta, Minčík, Lipták - Giba, Jar. Gallo, Lompart, R. Krága, Urban, Fil. Čapó, Hencel, Ujházi, Ján Gonos, Tomko, L. Fabian, M. Očkaik, Valent, Kubej
4. miesto 48 bodov
Najlepší strelec: Ján Urban ml. – 28 gólov
2014 – 2015: Koncz - Galata, Jaro Gallo, Fil. Čapó, Molnár, Lipták - Giba, Šimon, Kubej, Lompart, L. Lörinc, Urban, N. Gallo, Minčík, Tomko, Ujházi, Ján Gonos, Balco, Leng, Kuchta, D. Koncz, Urban st.
8. miesto 27 bodov
Najlepší strelec: Ján Urban ml. – 21 gólov
2015 – 2016: Cs. Koncz, Ujházi - Molnár, Demjan, D. Koncz, Dorkin, Kuchta, Kubej, Minčík, Lipták - Giba, Urban ml., Urban st., Filip Čapó, N. Gallo, Cs. Koncz ml., T. Uhrín, Ján Gonos, Jaro Gonos, Jaroslav Gallo, Palašta, Leng, Ján Gallo, Lompart (jar), I. Galata
6. miesto 38 bodov
Najlepší strelec: Ján Urban ml. – 12 gólov
2016 – 2017: Cs. Koncz – Demjan, D. Koncz, Bubenčík, Š. Dorkin, T. Kuchta, Kubej, Szilágyi, Urban ml., Urban st., Fil. Čapó, Šomšák, Molnár (jeseň), Minčík, Lipták – Giba, Uhrín, Cs. Koncz ml., Ujházi, Jaro Gonos, Jaro Gallo, Ján Gonos, Gyuerek, F. Znak, J. Drenko (jar), S. Grančák (jar), Lompart (jar)
7. miesto 30 bodov
Najlepší strelec: Roman Bubenčík – 16 gólov
2017 – 2018: Ondrej Ujházi, Filip Čapó, Miloš Uhrín – Jozef Lipták – Giba, Stanislav Dzureň, Marián Molnár, Štefan Dorkin, Juraj Tomi, Ján Bocko, Roman Bubenčík, Tomáš Kuchta, Peter Kubej, Jaroslav Gallo, Peter Minčík, Peter Milko, Ondrej Šomšák, Jakub Drenko, Damián Hloška, Filip Znak, Ivan Demjan, Michal Tóth, Richard Jakab, Marek Gábor, Vladimír Lalik, Martin Lörincz, Tomáš Uhrín, Richard Ďurský
10. miesto 24 bodov
Najlepší strelec: Peter Kubej – 12 gólov
2018 – 2019: Lenkey, Ujházi, Koncz st., Čopák – C. Koncz ml., D. Koncz, Kuchta, Čapó, Znak, Lompart, Lipták – Giba, Ján Gonos, Jar. Gonos, Kubej, Fazekaš, Lörincz, Lompart, Hanzlík, Hloška, Šimon, Polyák, Minčík, Ďurský, Urban st., Uhrín, Dorkin, Dzureň, Gábor
10. miesto 23 bodov
Najlepší strelec: Jozef Lipták – Giba a Štefan Dorkin – po 6 gólov
2019 – 2020: Tomáš Kandalík, Igor Čopák – Dominik Palašta, Adam Rochl, Štefan Dorkin, Tomáš Kuchta, Filip Znak, Juraj Tomi, Denis Koncz, Martin Kuchárik, Jaroslav Gonos, Ján Gonos, Peter Kubej, Jakub Rochl, Ján Rochl, Róbert Rochl, Csaba Koncz, Ján Fazekaš, Ján Harvan, Ján Urban, Peter Minčík, Adrián Hanzlík, Peter Milko, Jozef Lipták – Giba, Nikolas Boldi
Ročník bol anulovaný
2020 / 2021: Šály, Kandalík - Kuchta, Fabian, A. Rochl, Jakub Rochl, Ivanič, Znak, Fazekaš, Palašta, Tomi, Dorkin, Milko, R. Rochl, Ikri, Jaro Gonos, V. Gallo, Ján Rochl, Hanzlík, Minčík, Harvan
Ročník bol anulovaný
2021 / 2022: Marek Šály, Tomáš Kandalík – Filip Znak, Adam Rochl, Marián Molnár, Tomáš Kuchta, Dominik Palašta, Tomáš Ivanič, Ondrej Ujházi, Jakub Rochl, Ján Rochl, Róbert Rochl, Adrián Krága, Viliam Gallo, Marcel Ikri, Jaroslav Gonos, Filip Čapó, Ján Fazekaš, Gabriel Tomi, Peter Milko, Adrián Hanzlík, Lukáš Hajdu, Roman Viola, Ján Urban, Matej Chochol, Marek Gábor, Peter Minčík
8. miesto 34 bodov
Najlepší strelec: Róbert Rochl -12 gólov
2022 / 2023:
Dárius Forgáč, Tomáš Kandalík – Adam Rochl, Richard Jakab, Ondrej Ujházi, Filip Čapó, Tomáš Kuchta, Tomáš Ivanič, Ladislav Fabian, Lukáš Hajdu, Filip Znak, Milan Gallo, Róbert Rochl, Jakub Rochl, Peter Milko, Viliam Gallo, Roman Viola, Boris Milko, Zoltán Laven, Marek Gábor, Marcel Ikri, Marcel Laven, Peter Minčík, Maroš Bakoš, Miloš Gallo, Ján Rochl, Gabriel Tomi
3. miesto 55 bodov
Najlepší strelec: Róbert Rochl -17 gólov
2023 / 2024:
Dárius Forgáč, Tomáš Kandalík, Marcel Čipka – Ján Ivanič, Tomáš Ivanič, Ján Rochl, Jakub Rochl, Adam Rochl, Róbert Rochl, Maroš Bakoš, Július Benedik, Tomáš Kuchta, Milan Gallo, Peter Minčík, Ján Fazekaš, Zoltán Laven, Lukáš Fafrák, Boris Milko, Peter Milko, Filip Čapó, Ladislav Fabian, Miroslav Tomášik, Marián Molnár, Viliam Gallo, Adrián Krága, Filip Znak, Marek Palička
3. miesto 41 bodov
Najlepší strelec: Róbert Rochl - 31 gólov
2024 / 2025: Dárius Forgáč, Peter Bajus, Ondrej Ujházi - Marek Vranec, Martin Kónya, Filip Znak, Marek Palička, Ján Ivanič, Tomáš Ivanič, Erik Viola, Nikolas Landori, Gabriel Polyák, Dominik Palašta, Adrián Krága, Zoltán Laven, Adrián Palečko, Ján Fazekaš, Roman Viola, Jakub Šimko, Tomáš Žiga, Peter Milko, Patrik Prokšej, Michal Krištof, Marián Molnár, Alexander Polyák, Dominik Grulyo, Peter Minčík, Ján Jančík, Peter Hajdu, Boris Milko, Viliam Gallo, Filip Čapó, Ľubomír Zatroch, Tomáš Kuchta, Milan Gallo, Michal Ruszó, Lukáš Fafrák, Milan Gallo II, Ján Rochl
12. miesto (posledné) 7 bodov
Najlepší strelec: Ján Rochl – 6 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
https://www.majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/13054/futbalovy-klub-tj-banik-roznavske-bystre-v-rokoch-2011-2025#sigProGalleria50e5ebd8aa

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-