D O S P E L Í
VII. LIGA ObFZ ROŽŇAVA – Dohrávka 6. kola – 8.11.2025
Dohrávka 6. kola sa skončila remízou 1:1 a už nič svetoborného nespravila ani s tabuľkou po jesennej časti 7. ligy. Iba Dlhovešťania preskočili Krásnohorskú Dlhú Lúku na 5. mieste. Domáci Podhradčania ako nováčik síce na začiatku súťaže si držali 4. miesto v tabuľke, ale postupom času strácali na niektorých súperov a jeseň skončili na 8. mieste s 15 bodmi a stratou na vedúci OFK Vyšná Slaná až o 19 bodov. Nie je teraz ani pre nich začínať odznovu súťaž. Potvrdzuje sa, že pre nikoho podobného to nie je jednoduchá záležitosť. V tomto dueli sa predstavili aj najlepší strelci oboch mužstiev, ktorými sa po jesennej časti stali s 5 gólmi za domácich Michal Dorčák a za hostí Patrik Mičinsky a Štefan Pásztor. Pochváliť treba peknú účasť fanúšikov oboch mužstiev v tomto jesennom počasí (122). K tomuto komentáru pripájame fotografiu FK Krásnohorské Podhradie pred ich prvom zápolení v novej súťaži po odstúpení z V. ligy, ktoré bolo v 2. kole so súperom futbalistov z Hrhova. V základnej zostave Podhradčania vtedy nastúpili v tomto zložení: Florian Halász, Jozef Erdofalvi, Lukáš Jasenka, Michal Dorčák, Dominik Bosela, Viktor Koňa, Csaba Kiss, Matúš Zatroch, Martin Ďuríček, Tomáš Kuru, Andrej Vaško.
FK Krásnohorské Podhradie – TJ Zlatý klas Dlhá Ves 1:1 (1:0). G: Ľ. Korintuš – K. Illés. ŽK: N. Luko – 0. R: J. Gyenes – L. Lörincz, R. Bubenčík. DS: Š. Bodnár. Div.: 122.
KONEČNÁ TABUĽKA JESENNEJ ČASTI:
| 1. | OFK Vyšná Slaná | 12 | 11 | 1 | 0 | 51:8 | 34 |
| 2. | MFK Rožňava B | 12 | 9 | 1 | 2 | 61:23 | 28 |
| 3. | TJ Tatran Betliar | 12 | 8 | 2 | 2 | 38:18 | 26 |
| 4. | MFK Dobšiná | 12 | 7 | 3 | 2 | 42:26 | 24 |
| 5. | TJ Zlatý klas Dlhá Ves | 12 | 4 | 4 | 4 | 26:22 | 16 |
| 6. | TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | 11 | 4 | 4 | 3 | 38:30 | 16 |
| 7. | FK Baník Drnava | 12 | 4 | 3 | 5 | 32:32 | 15 |
| 8. | FK Krásnohorské Podhradie | 11 | 4 | 3 | 4 | 22:25 | 15 |
| 9. | FK Lipovník | 12 | 4 | 1 | 7 | 20:28 | 13 |
| 10. | FK Hrhov | 12 | 2 | 1 | 9 | 23:51 | 7 |
| 11. | TJ Baník Rakovnica | 12 | 1 | 2 | 9 | 15:57 | 5 |
| 12. | TJ Papiereň Slavošovce | 12 | 0 | 1 | 11 | 14:62 | 1 |
| TJ Baník Rožňavské Bystré (odstúpené) |
D O R A S T E N C I
III. LIGA – SD – Východ – Dohrávky – 4. kolo – 9.11.2025:
OSTATNÉ VÝSLEDKY DOHRÁVKY: Kežmarok – Kechnec ?, Janočko Academy – Moldava n/B 7:2, Slávia Košice – Raslavice 2:4, Košická Nová Ves – Ľubotice 2:1. Levoča – Sabinov 1:2.
III. LIGA – MD – Východ – Dohrávky – 4. kolo – 9.11.2025:
OSTATNÉ VÝSLEDKY DOHRÁVKY: Kežmarok – Kechnec ?, Janočko Academy – Moldava n/B 1:2, Slávia Košice – Raslavice 2:3, Košická Nová Ves – Ľubotice 1:4. Levoča – Sabinov 0:2.
MG od

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-