Najväčším gólovým rozdielom sa skončil duel medzi Rakovnicou a Krásnohorskou Dlhou Lúkou – až 7 v prospech hostí. Už spomínané prekvapenie ide v tomto kole na vrub futbalistov Drnavy, ktorí v súboji so slabším z tabuľky po jeseni prehrali na pokutové kopy. Dobre sa držal i druhý dorastenecký kolektív Gemerská Poloma U19, ktorý so staršími futbalistami Dobšinej prehral iba o gól. Najlepším strelcom 1. kola sa stal M. Chochol z Betliara, ktorý súperovi z Lipovníka vsietil 3 zo šiestich gólov. S dvomi gólmi za ním sa umiestnilo ďalších sedem strelcov. Potrebné je informovať aj o potrestaných hráčoch, ktorých rozhodcovia žltými kartami označili až deviatich vinníkov z 5 družstiev.
Druhé kole pokračuje počas najbližšieho víkendu v dňoch 21. januára a 1. februára. Do druhého kola sú zaradené i mužstvá, ktoré v 1. kole prehrali zápasy. Niektoré súboje budú môcť diváci sledovať aj pri umelom osvetlení, čo je na naše pomery neobyčajný zážitok. Naposledy takýto zápas videli diváci v Rožňavskom Bystrom v roku 1959, kedy sa za jedného teplého letného večera v priateľskom súboji stretli domáci futbalisti a hostia z Kružnej. Nahradili tak na poslednú chvíľu odvolaný priateľský zápas medzi Baníkom Lubeník. Polčas v bráne domácich mal možnosť hrať aj autor tohto príspevku. Ešte aj teraz si živo spomínam, že to bol úžasný zážitok nielen pre hráčov oboch mužstiev, ale najmä pre divákov, z ktorých niektorí sa podieľali i pri stavbe osvetlenia okolo hracej plochy a elektrickej prípoky.
Výsledky 1. kola:
Slavošovce – Krásnohorské Podhradie 1:9 (0:2). G: M. Gábor – J. Hutman, D. Bošela, G. Zsiga, T. Kuru (PK), M. Ďuríček, Ľ. Korintuš. ŽK: 0 - J. Hutman, N. Luko . R: Haviarik.
Betliar – Lipovník 6:1 (4:0). G: M. Chochol 3, M. Zatroch, K. Šubovič, M. Švarc – N. Vozár. ŽK: 0 – P. Luspaj. R: Bubenčík.
Gemerská Poloma U19 – Dobšiná 2:3 (1:1). G: F. Konč, A. Gallo (vlastný DOB) – Š. Krága 2, M. Poliak. ŽK: 0 – Čonka. R: L. Gyenes.
Drnava – Hrhov 1:1 (1:0) na PK 1:3. G: K. Šoltés – A. Kocsík. ŽK: J. Maliňák, B. Šoltés – T. Zsigrai, A. Frank. R: J. Gyenes.
Rakovnica – Krásnohorská Dlhá Lúka 0:7 (0:3). G: M. Boroš 2 (1 z PK), J. Benedik a L. Rigo po 2, P. Boroš. ŽK: 0. R: Vávrová.
Dlhá Ves – Rožňava U19 3:8 (1:5). G: Ferdinand 2, llés – Diego, Ligart, Ferdinand po 2, Šeďo, Nikita (PK). ŽK: 0 – T. Dulovec. R: J. Gyenes.
Tabuľka najlepších strelcov po 1. kole:
| 1. | M. Chochol | 3 góly | Betliar |
| 2 - 8 | Diego | 2 | Rožňava U19 |
| Ligart | 2 | Rožňava U19 | |
| Ferdinand | 2 | Dlhá Ves | |
| Š. Krága | 2 | Dobšiná | |
| J. Benedik | 2 | Dlhá Lúka | |
| P. Boros | 2 | Dlhá Lúka | |
| L. Rigo | 2 | Dlhá Lúka |
Druhé kolo:
| 31.1.2026 | 15.00 | Vyšná Slaná – Rožňava U19 |
| 17.00 | Krásnohorské Podhradie – Dobšiná | |
| 19.00 | Betliar – Hrhov | |
| 1.2.2026 | 12.00 | Krásnohorská Dlhá Lúka – Rožňava B |
| 14.00 | Slavošovce – Gemerská Poloma U19 | |
| 16.00 | Lipovník – Drnava |
MG od
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.