2001 – 2004: Hiščák, Spišák, Kapczi, A. Bartók – Cseh, Mata, Bernáth, V. Danko, Zs. Danko, Giák, Š. Szciranka, M. Szciranka, Hranyó, Petri, Hajdu, Mikulec, Lengyel, Takáč, Ľ. Kardoš, Józsa, Molnár, Ragan, Kónya, Nagy, Rusó, Pásztor, Kinyik, Agyagos, Zsigrai, Ľ. Bartók, Kováč, Dunka, Tankó, Sisik, Dia, Z. Kardosz.
2004/2005
Realizačný tím: Tibor Molnár (predseda), František Lengyel (tajomník)
Káder: Jaroslav Proks, Alexander Bartók – Attila Csech, Zoltán Kapczi, Radko Mikulec, Zoltán Herczeg, Zsolt Danko, Róbert Hajdu, Marian Giák, Patrik Oláh, Štefan Danko, Tomáš Šimko, Csaba Kováts, Zoltán Tankó, Denis Körtvély, Viktor Petri, Jozef Józsa, Vojtech Danko, Michal Hranyó, Roland Petri, Zoltán Lengyel, Tomáš Zsigrai, Ľudovít Bartók, Ján Takáč, Jozef Dunka, Dezider Dunka, Arpád Rusó, Štefan Rigó, Ján Mata, Martin Péči, Tomáš Dunka, Alfréd Péči, Matej Viszlay
2005/2006
Káder: Bartók, Bernáth – Körtvély, Veverica, Takáč, Z. Kovács, Cs. Kovács, Mikulec, Hajdu, Gašpar, Hranyó, Szücs, Tankó, Giák, Š. Danko, Z. Danko, V. Danko, Józsa, Šimko, Petri.
2006/2007
Predseda: Tibor Molnár, tajomník: Vojtech Danko
Káder: Alexander Bartók – Attila Cseh, Zoltán Kapczi, Radko Mikulec, Zsolt Danko, Róbert Hajdu, Marián Giák, Štefan Danko, Tomáš Šimko, Csaba Kováts, Zoltán Tankó, Denis Körtvély, Viktor Petri, Jozef Józsa, Vojtech Danko, Michal Hranyó, Roland Petri, Tomáš Zsigrai, Ľudovít Bartók, Róbert Bernáth, Štefan Kováts, Zoltán Herczeg, Gábor Veverica, Ladislav Ragan, Zoltán Szücs, Péči, Grulyo, Hlavček, J. Dunka
2007/2008
Realizačný tím: Tibor Molnár (predseda klubu), Vojtech Danko (tajomník), Attila Cseh (vedúci mužstva), Pavol Veverica (tréner)
Káder: Alexander Bartók – Róbert Hajdu, Zoltán Kapczi, Michal Hranyó, Zsolt Danko, Jozef Józsa, Marián Giák, Štefan Danko, Tomáš Šimko, Csaba Kováts, Zoltán Tankó, Denis Körtvély, Vojtech Danko, Tomáš Zsigrai, Roland Petri, Ľudovít Bartók, Zoltán Szücs, Štefan Hertczeg, Robert Bernáth, Gabriel Bernáth, Zoltán Herczeg, Štefan Kováts, Roland Demeter, Gábor Veverica, Pavol Veverica, Jozef Dunka, Matej Viszlay
2008/2009
Káder: A. Bartók – Zsigrai, Körtvély, Dunka, Boroš, Grulyó, Tankó, Kardoš, Bernáth, Viszlay, Červený, L. Bartók, Danko, Üveges, Hajdu, Šimko, Kováč
2009/2010
Káder: Bartók – Zsigrai, Körtvély, Veverica, Kardoš, Tankó, Rigo, Dunka, Grulyo, Červený, Bernáth, Vislay, Danko, Üveges, Hajdu
2010/2011
Káder: A. Bartók – Zs. Danko, Kocsík, L. Bernáth, M. Dunka, Kardoš, Tankó, Hranyó, Veverica, D. Dunka, Körtvély, R. Kardoš, Rigo, Zsigrai, Grulyo, Varga, Szabó, Demeter, F. Bartók
Baráž v roku 2011: Plešivec – Hrhov 0:4 (0:0)
Umiestnenia v konečnej tabuľke 2. triedy
2002 – 4. miesto
2003 – 4. miesto
2004 – 9. miesto
2005 – 3. miesto
2006 – 3. miesto
2007 – 6. miesto
2008 – 8. miesto
2009 – 10. miesto
2010 – 10. miesto
2011 – 5. miesto
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-