2012 / 2013: Lindák, Hric - P. Rogos, Bendík, A. Rogos, Molčan, Fifik, Vido, Liptai, Barnák, Zabrel, Hric - Jančo, J. Gallo, Revaj, Mat. Gallo, Mart. Gallo, Revúcky, Valko – Krišťák, Čarnoký, M. Benedikty
2013 / 2014: Lindák – Hric - Jančo, Molčan, P. Rogos, Sekerka, Mart. Gallo, Liptai, Kračún, Revaj, Zabrel, A. Rogos, Mat. Gallo, Fifik, M. Vido, Ján Gallo, Joz. Barnák, R. Revúcky, Hadar, M. Benedikty, I. Tomášik, Ambrúž
2014 / 2015: Lindák, Kožiak, M. Revúcky - Hadar, Molčan, M. Benedikty, J. Benedikty, Laurinc, Valko - Krišťák, Mart. Gallo, Kračún, Zabrel, Joz. Barnák, A. Rogos, R. Revúcky, Hrčka, Revaj, Sentpetery, I. Tomášik, D. Gallo, F. Gallo, Hlaváč, Liptai, A. Rogos, D. Dovalovský, P. Rogos, M. Vido, Bendík, M. Kováč, Oravec, Ján Gallo, Ambrúž, B. Kuzma
(jar)
2015 / 2016: Lindák - Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, A. Rogos, Fifik, F. Gallo, M. Gallo, M. Vido, J. Barnák, Kračún, Zabrel, Hadar, Valko - Krišťák, Oravec, Šimon, T. Gebe, Benedikty, Revaj, Bendík, Liptai, Poliak (jar), J. Ambrúž, Hrčka, Ján Gallo, Sentpetery
2016 / 2017: Lindák, Balúch – Molčan, Keršák, Jozef Barnák, Fifik, A. Rogos, P. Rogos, Šimon, Zabrel, F. Gallo, M. Gallo, Oravec, Kračún, T. Gebe, Krásny, Domik, Liptai, Laurinc, Sentpetery, J. Ambrúž, Hadar, Bendík
2017 / 2018:
Vladimír Balúch, Roman Lindák – Michal Hadar, Milan Fifik, Peter Rogos, Adrián Rogos, Miloš Bendík, Marek Laurinc, Gustáv Keršák, Jozef Barnák, Jerguš Barnák, Adam Gallo, Ondrej Kračún, Roland Revúcky, Peter Zabrel, Martin Gallo, Filip Gallo, Ján Sentpetery, Jerguš Krásny, Štefan Domik
2018 / 2019:
Roman Lindák, Vladimír Balúch – Gustáv Keršák, Štefan Domik, Adrián Rogos, Dušan Kalis, Filip Gallo, Martin Gallo, Michal Hadar, Ondrej Liptai, Milan Fifik, Roland Revúcky, Ján Gallo, Miloš Bendík, Adam Gallo, Jerguš Barnák, Jozef Barnák, Stanislav Hrčka, Ján Sentpetery, Ondrej Kračún , Matúš Poliak, Peter Zabrel, Marek Laurinc
2019 / 2020:
Roman Lindák, Matúš Pitoňák – Gustáv Keršák, Štefan Domik, Marek Laurinc, Filip Gallo, Peter Rogos, Miloš Bendík, Branislav Kuzma, Milan Fifik, Martin Gallo, Peter Zabrel, Ján Gallo, Roland Revúcky, Jozef Barnák, Ondrej Liptai, Ondrej Kračún, Dušan Kalis, Adam Gallo
2020 / 2021:
Balúch, Lindák – Keršák, F. Gallo, Laurinc, P. Rogos, Molčan, Bendík, J. Ambrúž, Liptai, Joz. Barnák, Jer. Barnák, Kuzma, Domik, A. Gallo, M. Gallo, Kračún, J. Gallo, Fifik, Zabrel, Kalis
2021 / 2022:
Lindák, Balúch, Pitoňák – Laurinc, F. Gallo, M. Gallo, P. Rogos, Molčan, Hadar, Katona, Zabrel, Kalis, Barnák st., Keršák, Benedikty, R. Želinský, J. Želinský, Liptai, J. Gallo, Krásny, Šimon, Kračún, Domik, A. Gallo
2022 / 2023:
Roman Lindák, Tomáš Lux – Peter Rogos, Marek Laurinc, Gustáv Keršák, Stanislav Hrčka, Peter Zabrel, Martin Gallo, Filip Gallo, Ján Gallo, Ján Simeon Želinský, Dušan Kalis, Adam Gallo, Branislav Kuzma, Ondrej Liptai, Ondrej Leskovjanský, Milan Fifik, Jozef Barnák, Ondrej Kračún, Sebastián Bizik, Miroslav Seman, Patrik Katona, Štefan Domik
2023 / 2024:
Lindák, Balúch, Nemec – A. Gallo, J. S. Želinský, Kalis, Hadar, M. Gallo, Laurinc, Rogos, Bendík, Jerg. Barnák, Joz. Barnák, Poliak, J. Gallo, Kračún, Liptai, Keršák, Leskovjanský, Kuzma, Domik, Bizik, Seman, Havíra
2024 / 2025:
Roman Lindák, Roman Nemec – Štefan Domik, Branislav Kuzma, Mário Tokarčík, Adam Gallo, Filip Gallo, Ján Gallo, Martin Gallo, Jerguš Barnák, Jozef Barnák, Dušan Kalis, Ondrej Kračún, Miloš Bendík, Marek Laurinc, Ondrej Leskovjanský, Michal Hadar, Jaroslav Havíra, Michal Benedikty, Patrik Burik, Patrik Varga, Ján Simeon Želinský, Peter Zabrel, Sebastián Bizik, Peter Rogos, Gustáv Keršák, Miroslav Seman.
Umiestnenia v konečnej tabuľke:
2012: 5. miesto
2013: 3. miesto
2014: 5. miesto
2015: 7. miesto
2016: 2. miesto
2017: 2. miesto
2018: 1. miesto
2019: 1. miesto
2020: ročník bol anulovaný
2021: ročník bol anulovaný
2022: 1. miesto
2023: 2. miesto
2024: 2. miesto
2025: 1. miesto
Najlepší strelci:
2012: 12 – Ondrej Liptai
2013: 11 – Peter Zabrel
2014: 20 – Ondrej Liptai
2015: 12 – Peter Zabrel
2016: 23 – Branislav Kuzma
2017: 16 – Martin Gallo
2018: 26 – Jerguš Barnák
2019: 27 – Adam Gallo
2022: 14 – Štefan Domik
2023: 26 – Štefan Domik
2024: 20 – Štefan Domik
2025: 25 – Štefan Domik
Zaujímavosti
V kádri sú otec a syn (Jozef Barnák a Jerguš Barnák)
Brankárom je od ročníka 2002 /2003 Roman Lindák
Najstarším hráčom minulého ročníka bol Jozef Barnák a najmladším bol Sebastián Bizik
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-